Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/55/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Ľubomír Bundzel, v právnej veci žalobcu: G-PROELITE s.r.o., so sídlom Martinská dolina 18, Nitra, IČO: 47 972 548, zastúpeného advokátom: Mgr. Ivan Košťál, so sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: A - DEMO, s.r.o., so sídlom Topoľová 1, Močenok, IČO: 36 274 321, zastúpenému: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -308 zo dňa 17.1.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. -352 zo dňa 6.6.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením, súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení: „Zriaďuje sa záložné právo spočívajúce na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, a to na: pozemky:

- parc. reg. KNC č.6908/22 - ostatné plochy o výmere 2297 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/262 - ostatné plochy o výmere 2775 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/263 - ostatné plochy o výmere 325 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/267 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/268 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 85 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/269 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 989 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/279 - ostatné plochy o výmere 396 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/280 - ostatné plochy o výmere 169 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/281 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/282 - ostatné plochy o výmere 144 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/283 - ostatné plochy o výmere 534 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/284 - ostatné plochy o výmere 2l54 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/287 - ostatné plochy o výmere 733 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/288 - ostatné plochy o výmere 73 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/289 - ostatné plochy o výmere 22 m2

- parc. reg. KNC č. 6908/319 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 stavby: -súpisné č. 1492, postavené na parcele č. 6908/267 - administratívna budova s výrobnou halou -súpisné č. 1492, postavené na parcele č. 6908/268 - administratívna budova s výrobnou halou -súpisné č. 1492, postavené na parcele č. 6908/269 - administratívna budova s výrobnou halou

-súpisné č. 1493, postavené na parcele č. 6908/319 - sklad zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, pre k.ú. G., obec G., okres Šaľa, ktoré pozemky a stavby sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu, a to pohľadávky č. 1 vo výške 217.742,88 Eur (judikovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave vydanom v konaní sp. zn. ) a pohľadávky č. 2 vo výške 87.462,49 Eur (judikovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave vydanom v konaní sp. zn. ). Výrokom II. súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne aplikáciou ustanovenia , , , , , , , , , (ďalej len „“), ako aj ust. , , , , , , , a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) a vecne tým, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.2.2017, sp. zn. zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 7.3.2017 sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalovanému (dlžníkovi), pričom súd uznesením č. k. -206 zo dňa 17.3.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 27.3.2017, povolil reštrukturalizáciu žalovaného. Žalobca uviedol, že je veriteľom s riadne prihlásenými pohľadávkami (prihlášky pohľadávok 1 až 4, pôvodne zapísanými v zozname pohľadávok pod č. 88 až 91), pričom hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 24.11.2017, sp. zn. potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodol, že reštrukturalizačné konanie žalovaného (dlžníka) končí. Na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. je v súčasnosti vedené incidenčné konanie, predmetom ktorého sú pohľadávky veriteľa - žalobcu ktoré boli reštrukturalizačným správcom popreté v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky i zabezpečenia zabezpečovacím právom (prihlášky pohľadávok 1 až 4, pôvodne zapísanými v zozname pohľadávok pod č. 88 až 91). Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. - 447 zo dňa 26.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -685 zo dňa 30.11.2021 vo výroku I a II. určil, že pohľadávky žalobcu v zozname pohľadávok pod č. 88 v celkovej výške 217.462,88 eura a pohľadávka č. 89 v celkovej výške 87.462,49 eura sú nesporné čo do pravosti, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, avšak pokiaľ ide o pohľadávku pod č. 90 v celkovej výške 84.469,91 eura a pohľadávku č. 91 v celkovej výške 56.064,99 eura, bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu č.k. -685 zo dňa 30.11.2021 v časti výroku III. a IV. zrušený a vec vrátená Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie a rozhodnutie, a teda o týchto pohľadávkach doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v podanom návrhu sa žalobca zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojho peňažného nároku (konkrétne štyroch peňažných pohľadávok), nakoľko z konania žalovaného má za to, že môže dôjsť k znižovaniu majetku žalovaného, ktorý je toho času zaťažený ťarchou, pričom v danom prípade ide už o judikované pohľadávky, prihlásené v rámci reštrukturalizačného konania žalovaného. V zmysle bodu X.3 schváleného reštrukturalizačného plánu žalovaného sú pohľadávky veriteľa (v predmetnom konaní ide o žalobcu) popreté v celom prihlásenom rozsahu. V reštrukturalizačnom pláne je uvedené, že v prípade úspechu veriteľa v incidenčnom konaní dôjde k dosiahnutiu uspokojenia 100% pohľadávky veriteľa pričom do právoplatného skončenia incidenčného konania bude plnenie veriteľovi poskytované v súlade s do úschovy, resp. dôjde k zabezpečeniu plnenia dlžníkom. Plnenie bude poukazované v 36 nerovnomerných splátkach. Podľa ustanovenia je dlžník povinný zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinný. Podľa , ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. V reštrukturalizačnom pláne je zároveň uvedené, že ak sa do 1 roka odo dňa splatnosti plnenia pripadajúceho pre veriteľa popretej pohľadávky nepreukáže, že veriteľ podal incidenčnú žalobu, odpadá dlžníkovi povinnosť zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do úschovy. Z predloženého dôkazu - informácia od notára JUDr. Jany Jánoškovej, ktorá vedie notársku úschovu v zmysle reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že žalovaný nezaplatil splátky za mesiace 12/2020 a 01/2021. Žalovaný teda nepostupoval v

súlade s a a nezložil plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do notárskej úschovy do 30 dní od splatnosti tohto plnenia (posledná splátka bola podľa Notárskej zápisnice o notárskej úschove splatná dňa 28.2.2021), a to ani napriek výzve žalobcu zo dňa 8.6.2020 a 3.2.2021. Reštrukturalizačný plán zo strany žalovaného nebol voči žalobcovi plnený v zmysle bodu X.3 a teda sa stal voči veriteľovi, resp. žalobcovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke neúčinný. V prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi bez ohľadu na dôvod neúčinnosti sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť spoločne a nerozdielne pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom vo výške ustanovenej v . V posudzovanom prípade reštrukturalizačný plán nebol dlžníkom, resp. žalovaným plnený a teda sa stal v zmysle neúčinným. V zmysle v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi je dlžník povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená. Keďže si počas reštrukturalizácie veritelia nemôžu pohľadávky uplatňovať inak, len formou prihlášky, vytvára im zákon po neúspešnej reštrukturalizácii výhodnejšie právne postavenie na vymáhanie pohľadávok, ktoré neboli počas reštrukturalizácie uspokojené. Veriteľ môže viesť exekúciu na základe rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky, ak sa plán voči konkrétnemu veriteľovi stal neúčinným, pretože dlžník ani preberajúca osoba nezložili sumu pripadajúcu na popretú pohľadávku do notárskej úschovy alebo nezabezpečili jej splnenie majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia ( ). Vo všetkých uvedených prípadoch je výška pohľadávky taká, ako bola zistená v reštrukturalizačnom konaní. Vzhľadom na to, že došlo k skončeniu reštrukturalizačného konania a žalovaný si svoje povinnosti uvedené v reštrukturalizačnom pláne neplnil a reštrukturalizačný plán sa stal voči žalobcovi neúčinný, existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k zhoršovaniu vymožiteľnosti nároku uplatneného žalobcom a teda existuje riziko, že exekúcia môže byť ohrozená.

4. Súd prvej inštancie mal zo skutkových tvrdení žalobcu osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ako vyplýva z LV č. XXXX, aj napriek tomu, že žalovaný je v reštrukturalizácii, stále sa zadlžuje (pohľadávka H. S. R., a.s. zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 717/2020/ZZ podľa č. V-951/2020 zo dňa 20.08.2020). Akákoľvek dispozícia s nehnuteľným majetkom žalovaného môže ohroziť exekúciu pohľadávok a samotné postavenie žalobcu. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho (ani neodkladného) opatrenia nie je preukazovanie úmyslu protistrany sťažiť či znemožniť exekúciu pohľadávky prisúdenej protistrane, postačujúca je samotná skutočnosť, že k ohrozeniu exekúcie môže konaním protistrany dôjsť (ŠTEVČEK, M. et al. , komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1107). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto rozsahu nebráni v ďalšej činnosti žalovaného, a zároveň poskytuje žalobcovi primeranú istotu, že jeho nároky budú uspokojené. Bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je značné riziko, že dôjde k ohrozeniu výkonu rozhodnutia. Súd tiež uviedol, že vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Galanta, sp. zn. nie je daná prekážka právoplatnej rozhodnutej veci nakoľko bolo preukázané, že došlo k zmene skutkových okolností, keďže žalovaný reštrukturalizačný plán schválený súdom neplnil a svoju povinnosť zložiť plnenie pripadajúce na popretú pohľadávku do notárskej úschovy v zmysle reštrukturalizačného plánu a notárskej zápisnice o notárskej úschove nesplnil. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného, najmä s poukazom na konanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu jeho majetku, neplnenie povinností vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu, čo malo za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu. Uvedené osvedčuje obavu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Preto súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Účinky takto nariadeného zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

5. Vo vzťahu k pohľadávke č. 3 vo výške 84.469,91 eura a pohľadávke č. 4 vo výške 56.064,99 eura súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého uznesenia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil predpoklad pre jeho vydanie, a to osvedčenosť nároku s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 30.11.2021, ktorým zrušil časť rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -447 zo dňa 26.11.2019 vo výrokoch III. a IV. týkajúcich sa uvedenej pohľadávky č. 3 vo výške 84.469,91 eura a pohľadávky č. 4 vo výške 56.064,99 eura, ktorým sa mala zabezpečovacím opatrením poskytnúť dočasná ochrana.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , a s poukazom na to, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, teda tento bol v plnom rozsahu úspešný.

7. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a žalovanému priznal nárok na náhradu 100% trov konania. Uviedol, že bol ako konateľ spod trestnej obžaloby oslobodený, o čom posiela právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 8.9.2020. Uviedol, že na tomto právnom základe podal písomný návrh na obnovu konania, o ktorom ešte vyššie uvedený súd doposiaľ nerozhodol. Predmetné uznesenie považuje za predčasné, a preto za nezákonné. Niet žiadneho dôvodu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

8. K podanému odvolaniu žalovaný pripojil kópiu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 8.9.2020, ktorým bol C. R. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. zo dňa 26.7.2017, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

9. K odvolaniu žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v kontexte obsahu, je odvolanie žalovaného účelové, bezobsažné, nedôvodné absolútne nesúvisiace s meritom prejednávanej veci a s relevantnými dôvodmi súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolanie bolo odôvodnené len doloženým oslobodzujúcim trestným rozsudkom a údajne podaným návrhom na obnovu konania, ktorý návrh sa však v prílohách odvolania nenachádza, pričom ani nie je zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu by mal tento návrh smerovať, o ktorom súd doposiaľ nerozhodol. Žalobca uviedol, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré súdu doposiaľ v tomto konaní uviedol a tiež aj preukázal. Reštrukturalizačný plán nebol žalovaným plnený ani priebežne a napriek skončeniu reštrukturalizácie a uplynutiu doby splátok, tento plán nebol ani splnený. Reštrukturalizačný plán žalovaného sa voči žalobcovi stal vo vzťahu k opakovane judikovaným pohľadávkam zapísaným pod poradovým číslom č. 88 a č. 89 v celkovej výške 304.925,37 eura neúčinným a existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k zhoršovaniu vymožiteľnosti nárokov uplatnených žalobcom, a teda aj reálne riziko, že potencionálna exekúcia môže byť ohrozená. Túto skutočnosť preukazuje nielen doterajšie dlhoročné správanie žalovaného, ale potvrdzuje aj aktuálny výpis z LV č. XXXX pre k. ú. G. k nehnuteľnostiam žalovaného, predstavujúcim jediné, prípadnou exekúciou postihnuteľné aktíva, na ktorom sú zapísané až dve záložné práva v prospech H. S. R., a.s., G. U. X, R., IČO: 31 320 155: Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 626/2021/ZZ podľa č. V- 951/2020 zo dňa 20.8.2020 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 626/2021/ZZ podľa č. V- 819/2021 zo dňa 17.6.2021. Žalobca preto navrhoval, aby v prípade, ak odvolací súd vyhodnotí podanie žalovaného ako spĺňajúce náležitosti odvolania podľa , aby odvolanie žalovaného zamietol.

10. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie, ktorom uviedol, že žalobca súdu vedome uvádza skutočnosti, ktoré opakovane uvádza bez toho, aby boli pravdivé. Skutočnosťou je to, že Krajský súd v Nitre oslobodil spod obžaloby konateľa. Žalobca tieto vedomosti mal, teda vedome, a to bez právneho základu postavil svoj žalobný návrh a dosiahol takto nespravodlivý rozsudok. K uvedenému sa žalobca nevyjadruje, súdu zamlčuje svoje konanie. Reštrukturalizačný plán, na ktorý sa žalobca odvoláva, stratil právny základ, pretože bol dosiahnutý na základe nepravdivých žalobných dôvodov. Preto podal žalovaný návrh na obnovu konania, pričom nie je tu vina žalovaného, že súd doposiaľ vo veci nekonal. Istina, ktorá bola zložená do notárskej úschovy a bola zriadená z opatrnosti žalovaného, čo vyvracia tvrdenia žalobcu, že má žalobca ohrozené vymoženie žalovanej sumy, pričom práve žalobca uviedol notára do omylu, nakoľko už mal vedomosť o tom, že žalovaný podal mimoriadne opravné prostriedky, vrátane podania na generálnu prokuratúru SR. Celé podanie žalobcu považuje žalovaný za právne irelevantné a súd by na takéto jeho podanie vzhľadom na vyššie uvedené nemal prihliadať. Niet dôvodu, aby bolo vydané a najmä vykonateľné zabezpečovacie nariadenie.

11. Nakoľko odvolanie žalovaného voči zabezpečovaciemu opatreniu nespĺňalo náležitosti vyžadované ustanoveniami a , bol nezrozumiteľné a nebolo z neho jednoznačné, čo ním žalovaný sleduje, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, vyzval súd prvej inštancie žalovaného uznesením č. k. -353 zo dňa 6.6.2022 na odstránenie vád podaného odvolania v týchto intenciách s poučením, že odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

12. Na túto výzvu súdu prvej inštancie žalovaný nereagoval, vady podaného odvolania neodstránil.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa najskôr skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania žalovaného, a to predovšetkým jeho prípustnosťou, ako aj jeho náležitosťami, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné jednak podľa ako podané neoprávnenou osobou a tiež podľa ako neobsahujúce náležitosti podľa , odmietnuť.

14. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý výrok bol v celom rozsahu v prospech žalovaného, keďže ním bol vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v časti požadovaného zabezpečenia pohľadávky č. 3 vo výške 84.469,91 eura a pohľadávky č. 4 vo výške 56.064,99 eura) zamietnutý, žalovaný nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči výroku II. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím ust. odvolanie žalovaného voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.

16. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného, t. j. jeho odvolanie voči výrokom I. a III. napadnutého uznesenia, krajský súd zistil, že v tejto časti podané odvolanie nemá zákonné náležitosti podľa a , nakoľko z podaného odvolania nie je zrejmé, v čom považuje odvolateľ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, aký súvis majú uvádzané odvolacie dôvody so správnosťou nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, resp. vôbec s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v tomto smere teda odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nezrozumiteľné tak, že pre vady podaného odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

17. Podľa , sú všeobecnými náležitosťami každého podania, teda aj odvolania údaje o tom a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

18. Podľa sú osobitnými náležitosťami každého odvolania (popri všeobecných náležitostiach podania podľa ), proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

19. Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

20. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. Odvolanie je podaním vo veci samej, pre ktoré určuje jednak všeobecné () a jednak osobitné () obsahové náležitosti. Jednou z osobitných obsahových náležitostí odvolania je uvedenie odvolacích dôvodov, teda dôvodov pre ktoré odvolateľ považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, je modifikáciou povinnosti tvrdenia (čl. 8) pre odvolacie konanie. Zo systému neúplnej apelácie uplatňovanej v odvolacom konaní zároveň vyplýva, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. . Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je súd viazaný ( ), čo znamená, že prítomnosť (naplnenie) iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať (okrem vady procesných podmienok - ). V prípade, ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, súd vyzve odvolateľa na ich doplnenie ( ). V prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní však súd odvolateľa na ich doplnenie podľa výslovného zákonného príkazu ( in fine) nevyzýva. Dôvody odvolania tak odvolateľ môže doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

23. Pokiaľ ide o uvedenie odvolacích dôvodov, podstatné je identifikovať, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie niektorého z odvolacích dôvodov podľa . Odvolacie dôvody môžeme v zásade rozdeliť do troch kategórií. A to na vady konania, napadnutie rozhodnutia po skutkovej stránke alebo po právnej stránke. Ak odvolanie neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa , keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Vyššie uvedený postup pri odstraňovaná vád odvolania sa vzťahuje aj na odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia.

24. Z obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávkam č. 1 vo výške 217.742,88 eura a č. 2 vo výške 87.462,49 eura, a to najmä s ohľadom na výsledok incidenčného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -685 zo dňa 30.11.2021, ktorým súd určil, že pohľadávky žalobcu v zozname pohľadávok pod č. 88 v celkovej výške 217.462,88 eura a pohľadávka č. 89 v celkovej výške 87.462,49 eura sú nesporné, čo do pravosti, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, avšak v časti pohľadávok č. 90 v celkovej výške 84.469,91 eura a č. 91 v celkovej výške 56.064,99 eura rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -447 zo dňa 26.11.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že mal za osvedčené, že žalovaný nesplnil vo vzťahu k žalobcovi, ako svojmu veriteľovi reštrukturalizačný plán, ktorý sa stal vo vzťahu k žalobcovi neúčinný ( o konkurze a reštrukturalizácii), z ktorého dôvodu je žalovaný - dlžník povinný splniť veriteľovi

- žalobcovi pôvodnú pohľadávku v rozsahu, v akom bola prihlásená a zistená spolu s úrokom ( o konkurze a reštrukturalizácii). Veriteľ teda môže viesť exekúciu na základe rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky, ak sa plán voči konkrétnemu veriteľovi stal neúčinným. Nakoľko došlo k skončeniu reštrukturalizačného konania a žalovaný si svoje povinnosti uvedené v reštrukturalizačnom pláne neplnil a reštrukturalizačný plán sa stal voči žalobcovi neúčinný, existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k zhoršovaniu vymožiteľnosti nároku uplatneného žalobcom, a teda existuje riziko, že exekúcia môže byť ohrozená. Týmto mal súd prvej inštancie za osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v danej veci, nakoľko žalovaný sa neustále zadlžuje.

25. Na toto rozhodnutie reagoval žalovaný odvolaním, ktoré síce obsahuje všeobecné náležitosti podania v zmysle , avšak pokiaľ ide o osobitné náležitosti odvolania v zmysle ust. , odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania dospel k záveru, že neobsahuje zrozumiteľné odvolacie dôvody, na základe ktorých by odvolací súd mohol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podrobiť odvolaciemu prieskumu.

26. Žalovaný v odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol, že bol ako konateľ oslobodený spod obžaloby (v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. ), podal návrh na obnovu konania o ktorom súd doposiaľ nerozhodol, preto považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné a nezákonné, ktoré by nemalo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Odvolací súd považuje tieto odvolacie dôvody za nekonkrétne, nezrozumiteľné, neviažuce sa k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nevychádzal zo žiadneho trestného konania, či obvinenia konateľa žalovaného. Žalovaný neuviedol o obnovu ktorého konania požiadal a aký vplyv by malo prípadné povolenie obnovy daného konania na dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie judikovaných peňažných pohľadávok žalobcu. Odvolateľ v odvolaní neuvádza, v čom považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, ktoré jeho skutkové, alebo právne závery rozporuje a z akých konkrétnych dôvodov, prípadne aké vady vytýka konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie žalovaného tak síce formálne obsahuje uvedenie odvolacích dôvodov, avšak tieto sa nijakým spôsobom nedotýkajú dôvodov a záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaný nevysvetlil súvislosť uvádzaných odvolacích dôvodov s konaním o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vada podaného odvolania teda spočíva v jeho nesprávnosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko obsahové vyjadrenie odvolacích dôvodov je nezrozumiteľné, nakoľko ani s použitím výkladového pravidla podľa (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, v čom žalovaný vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, aké vady mu vyčíta. Žalovaný pritom na výzvu na odstránenie vád podaného odvolania (uznesenie č. k. -353 zo dňa 6.6.2022) nereagoval a nezrozumiteľnosť svojich odvolacích dôvodov neodstránil.

27. Keďže podané odvolanie žalovaného neobsahuje zrozumiteľné relevantné odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako jeho odvolanie ako nespĺňajúce náležitosti podľa , pre ktoré vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, podľa odmietnuť.

28. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).