Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-227-1999.pdf
PDF · 99.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/227/1999
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľky K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, za účasti matky ako vedľajšej účastníčky H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX proti odporcovi K. W., nar. X.X.XXXX, bytom O. E.. XX, XXXXX G.-X., U. v konaní o určenie otcovstva a návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. a na určenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že odporca K. W., nar. XX.XX.XXXX je otcom K. L., nar. XX.XX.XXXX z matky H. L., nar. XX.XX.XXXX.
II. Odporca K. W. je p o v i n n ý prispievať na výživu K. L. sumou: vo výške 15 eur mesačne za obdobie od 16.3.1998 do 30.6.2001, vo výške 17 eur mesačne za obdobie od 1.7.2001 do 30.6.2004, vo výške 19 eur mesačne od 1.7.2004 do 31.3.2005, vo výške 20,71 eur mesačne od 1.4.2005 do 30.6.2005, vo výške 21,41 eur mesačne od 1.7.2005 do 30.6.2006, vo výške 22,61 eur mesačne od 1.7.2006 do 30.6.2007, vo výške 23,30 eur mesačne od 1.7.2007 do 30.6.2008, vo výške 24,50 eur mesačne od 1.7.2008 do 30.6.2009, vo výške 25,36 eur mesačne od 1.7.2009 do 30.6.2010, vo výške 25,38 eur mesačne od 1.7.2010 do 30.6.2011, vo výške 26,00 eur mesačne od 1.7.2011 do 30.6.2012, vo výške 26,65 eur mesačne od 1.7.2012 do 30.6.2013, vo výške 27,13 eur mesačne od 1.7.2013 až do času, kedy sa K. L. bude môcť sama živiť, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa tohto ktorého mesiaca vopred k jej rukám počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Odporca K. W. je p o v i n n ý splatiť zaostalé výživné pre K. L. za obdobie od 16.3.1998 do 28.6.2016 vo výške 4 428,26 eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Štát n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania voči účastníkom.
V. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Matka navrhovateľky sa návrhom doručeným súdu dňa 13.05.1999 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že otcom v tom čase mal. navrhovateľky je odporca a rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach rodičov.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila koncom marca 1997 v Nemecku, v reštaurácii, kde pracovala od roku 1995 ako au-pair (opatrovateľka detí). Od apríla 1997 sa začali počas víkendov v byte odporcu stretávať, kde matka sa s ním intímne stýkala. Počas pohlavných stykov nepoužívali žiadne ochranné prostriedky. Pohlavne sa stýkali od augusta 1997 do doby, kým matka zistila, že je tehotná. Po oznámení odporcovi tento je povedal, že bude najlepšie, ak si dá dieťa preč. Matka s tým nesúhlasila, pohádali sa a prestali sa stretávať. V decembri 1997 pred vianočnými sviatkami prišli pre matku navrhovateľky do Nemecka rodičia, s ktorými sa vrátila domov. S odporcom sa nesnažila skontaktovať, pretože už vopred jej povedal, že na listy nebude vôbec reagovať. O tom, že sa matke narodila dcéra sa odporca dozvedel od kamarátky matky navrhovateľky, ktorá bola u nej na návšteve. Odporca je rozvedený, má vyživovaciu povinnosť k mal. synovi. V čase udržiavania známosti s matkou bol nezamestnaný. T.č. matka vzhľadom k tomu, že neudržiava s ním žiaden kontakt, nie sú jej známe jeho terajšie osobné a ani rodinné pomery.
Odporca po tom, ako sa súd dlhší čas pokúšal o zistenie adresy jeho pobytu, sa k návrhu vyjadril pri výsluchu pred dožiadaným súdom príslušným podľa bydliska odporcu. Uviedol, že nepozná pani H. H., resp. nespomína si na to. Nemôže následne k tomu povedať, či s ňou mal pohlavný styk. Je to už dávno.
Matka navrhovateľky k vyjadreniu odporcu uviedla, že má kalendár, v ktorom má zaznamenávané, kedy sa stretávali a kde. Uviedla, že je ochotná podstúpiť krvnú skúšku.
Súd doručil účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň nariadil znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia otcovstva odporcu k navrhovateľke.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.06.2016 uviedla, že je v súčasnosti študentkou 3. ročníka Strednej odbornej technickej školy v Košiciach. Trvala na podanom návrhu a žiadala, aby mu súd vyhovel.
Odporca sa pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na cestovanie, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav má problémy s pohyblivosťou. Pred dožiadaným súdom v Nemecku po vykonaní znaleckého dokazovania k záverom znaleckého posudku uviedol, že ho neuznáva. Ten sa vykonal iba pod nátlakom a vyhrážkami. Odmietol odovzdať vzorku slín na Ústave súdneho lekárstva. Pani H. W. sa mu ale vyhrážala s tým, že v prípade, že odmietne, bude predvedený políciou s nasadenými putami a vzorka slín a krvná skúška mu budú odobraté násilím. Pod dojmom tohto masívneho vyhrážania násilím potom povolil výter s ústnej dutiny. Odmietol ale podpis a odtlačky prstov a to poznamenal aj v zápisnici. Toto celé opatrenie pociťoval ako nátlak a vyhrážanie. Podľa jeho mienky nestačí tiež pravdepodobnosť stanovená znalcom, aby ho mohli určiť za otca navrhovateľky. Pravdepodobnosť je dosť nízka. Do úvahy pripadá dosť iných mužov ako otec K.. Vie, že matka K. sa v roku 1997 sa intímne stýkala s inými mužmi. Uviedol, že matka navrhovateľky bola v tom čase s jedným Turkom, preto potom dal od nej ruky preč. Žije sám v nájomnom byte. Jedná sa o sociálny byt v meste Mörfelden-Walldorf. Je rozvedený. Z tohto manželstva pochádza jeden syn, ktorý má teraz 20 rokov a žije v Španielsku. Okrem toho mám ešte 15-ročnú mimomanželskú dcéru. Táto si voči nemu nenárokuje žiadne výživné, pretože jej je jasné, že nie je schopný pracovať. Zo zdravotných dôvodov po roku 1999 už nepracoval. Predtým pracoval vo firme Glöckler v Langene. Predložil priebeh poistení z 22.12.2015, z ktorého je zrejmé, aké peniaze dostal od mája 1999. V spornom čase nemal žiadne vedľajšie príjmy. Teraz dostáva dávky podľa SGB II (Sociálneho zákonníka II), v roku 2015 to bolo mesačne 786,72 eur, z ktorých musí platiť nájom, vedľajšie náklady a svoje živobytie. Ďalšie jeho príjmy sú z dávky v nezamestnanosti v rámci poistnej spoluúčasti, lebo nie je schopný pracovať. Jeho výdavky sa mesačne vzťahujú na výdavky vo výške 380,- eur vrátane vedľajších výdavkov a 59,- eur za elektrickú energiu. Okrem toho má ešte osobné pôžičky, ktoré nespláca. Nemá žiaden majetok a nikdy ani žiaden majetok nemal. Nevlastní žiadne pozemky, žiaden byt, dom ani auto, ako aj veci s vyššou hodnotou. Na termín pojednávania vytýčený na deň 15.03.2016, ako aj náhradný termín 28.06.2016 sa nedostaví z morálnych, ekonomických a zdravotných dôvodov. Okrem iného má pred sebou operáciu dňa 23.03.2016. Nakoniec uviedol, že výživné nie je schopný platiť.
Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výpoveďou navrhovateľky a odporcu, písomnými vyjadreniami matky navrhovateľky a kolízneho opatrovníka navrhovateľky (v čase, keď bola maloletá),
listinnými dôkazmi - najmä rodným listom navrhovateľky, potvrdení o štúdiu, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:
Dňa XX.XX.XXXX sa narodila mal. K. H., ktorá má v rodnom liste iba matku H. H. (t.č. L.). Otec v rodnom liste nie je uvedený. Matka navrhovateľky sa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa pohlavne stýkala s odporcom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že po vykonaní analýzy DNA navrhovateľky, jej matky a odporcu je pravdepodobnosť otcovstva odporcu k navrhovateľke 99,9999%, teda otcovstvo odporcu k navrhovateľke je možné pokladať za prakticky dokázané.
Odporca je cudzím štátnym príslušníkom, preto sa súd v prvom zaoberal určením, právo ktorého štátu je potrebné v danej veci aplikovať.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Podľa § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Navrhovateľka je slovenskou štátnou občiankou, pričom obvyklý pobyt mala počas celej doby konania na území Slovenskej republiky, preto súd vzhľadom na citované kolízne normy aplikoval na daný prípad slovenské hmotnoprávne a procesnoprávne normy.
Podľa § 114 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len zákon o rodine) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 114 zákona o rodine konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.
Podľa § 84 zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otcom navrhovateľky je odporca, ktorého otcovstvo bolo potvrdené aj znaleckým dokazovaním, pričom z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že mal pohlavný styk s matkou navrhovateľky od 4/1997 do 8/1997, v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Súd preto určil, že odporca je otcom navrhovateľky.
S konaním o určenie otcovstva je v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. V súčasnosti je navrhovateľka už plnoletá, ale zatiaľ nie je schopná sa sama živiť z dôvodu pokračovania v príprave na budúce povolanie. Súd preto konal a rozhodol aj pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť odporcu. Ten od narodenia K. doposiaľ jej neprispieval žiadnym výživným a všetky potreby jej zabezpečovala iba matka. Tá sa v roku 2002 vydala a z manželstva sa jej narodili 3 deti, mal. G., L. a H.. S manželom bývajú v rodinnom dome, v ktorom náklady činia 145,64 eur. Matka navrhovateľky pracovala od roku 2004-2005 ako opatrovateľka v Rakúsku, Od 01.02.2007-31.07.2007 v AQUA PARK POPRAD, od 12.09.2007 do 31.12.2009 vo firme C.I.H.A. Spišská Belá, následne opäť nastúpila do AQUA PARK POPRAD a tam ukončila pracovný pomer ku 15.07.2012 a toho času pracuje ako au-pair vo Švajčiarsku.
Súd sa bližšie nezaoberal zisťovaním osobných a majetkových pomerov matky, pretože tá poskytovala navrhovateľke kompletnú starostlivosť od jej narodenia doposiaľ a na ňu sa nevzťahuje vyživovacia povinnosť tak, ako je tomu povinnosť na strane otca.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, príjem odporcu sa od roku 2006 pohybuje zhruba okolo 130 KM. Konvertibilná marka je oficiálna mena Bosny a Hercegoviny, vznikla v roku 1998 a od svojho vzniku bola pevne viazaná na hodnotu nemeckej marky v pomere 1:1. Po zániku nemeckej marky je viazaná na menu EURO, pričom podľa kurzových lístkov uverejnených na stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> sa jej hodnota od začiatku roku 2013 pohybovala okolo úrovne 1 EUR = 1,900 KM. Po prepočte sa teda príjem odporcu pohybuje okolo 65 - 70 eur mesačne.
S účinnosťou od 1.4.2005 bol do právnej úpravy Slovenskej republiky zavedený inštitút tzv. minimálneho výživného, upraveného v § 62 ods. zákona o rodine. Jeho podstatou je, že je určená minimálna suma, ktorú je povinný platiť na výživu mal. dieťaťa každý z rodičov bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Uvedené ustanovenie odráža zodpovednosť rodičov za výchovu a výživu svojich detí.
Vzhľadom na vyššie popísané osobné, príjmové a majetkové pomery súd dospel k záveru, že nie je v schopnostiach odporcu platiť výživné vo vyššej výške, ako je v súčasnosti určené minimálne výživné, preto zaviazal odporcu platiť výživne navrhovateľke vo výške 27,13 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Pri výpočte dlžného výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd mal zdokladované príjmy odporcu približne od začiatku roka 2006. Za toto obdobie príjmy odporcu pozostávali iba z invalidného dôchodku, ktorý zhruba predstavoval 2,5 až 3 - násobok minimálneho výživného. Podľa údajov odporca cca od roku 2000 mal 1 vyživovaciu povinnosť, ku ktorej niekedy v roku 2007 pribudla vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu. Za obdobie predtým príjmy odporcu súdu nie sú známe, vzhľadom na jeho zranenie v roku 2006 a zdravotné a psychické problémy z toho vyplývajúce je však možné predpokladať, že tieto príjmy neboli vyššie. Podobne, ak v súčasnosti nevlastní majetok, s veľkou mierou pravdepodobnosti ho nevlastnil ani pred týmto obdobím.
Je zrejmé, že potreby navrhovateľky sa so zvyšujúcim vekom zvyšovali, čo je spôsobené prirodzeným vývojom a potrebami s tým súvisiacimi (náklady na stravu, oblečenie, hygienu, záujmy a pod.). Na druhej strane pri zistených pomeroch otca súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal od 1.4.2005 z výšky minimálneho výživného a pred týmto obdobím z výživného, ktoré bolo súdmi priznávané v porovnateľných situáciách.
Ako už bolo uvedené, od 1.4.2005 bol každý rodič povinný platiť výživné v minimálne zákonom určenej výške. Vývoj minimálne výživného bol nasledovný:
od 16.3.1998 do 30.6.2001 činilo minimálne výživné sumu 15 eur mesačne, od 1.7.2001 do 30.6.2004 sumu 17 eur, od 1.7.2004 do 31.3.2005 sumu 19 eur, od 1.4.2005 do 30.6.2005 sumu 20,71 eur, od 1.7.2005 do 30.6.2006 sumu 21,41 eur, od 1.7.2006 do 30.6.2007 sumu 22,61 eur, od 1.7.2007 do 30.6.2008 sumu 23,30 eur, od 1.7.2008 do 30.6.2009 sumu 24,50 eur, od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumu 25,36 eur, od 1.7.2010 do 30.6.2011 sumu 25,38 eur, od 1.7.2011 do 30.6.2012 suma 26,00 eur, od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumu 26,65 eur, sumu 27,13 eur od 1.7.2013 až do času, kedy sa K. L. bude môcť sama živiť, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa tohto ktorého mesiaca vopred k jej rukám počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Dlžné výživné od 16.03.1998 do dňa vyhlásenia rozsudku, teda do 28.06.2016 potom predstavuje sumu 4.428,26 eur, vypočítanú nasledovne:
od 16.3.1998 do 30.6.2001 - 577,74 eur ((38 m. x 15 €) + (15 € :31 dní x 16 dní)) od 1.7.2001 do 30.6.2004 - 612 eur (36 m. x 17 €) od 1.7.2004 do 31.3.2005 - 171 eur (9 m. x 19 €) od 1.4.2005 do 30.6.2006 - 62,13 eur (3 m. x 20,71 €) od 1.7.2006 do 30.6.2007 - 256,92 eur (12 m. x 21,41 €) od 1.7.2007 do 30.6.2008 - 271,32 eur (12 m. x 22,61 €) od 1.7.2008 do 30.6.2009 - 279,60 eur (12 m. x 23,30 €) od 1.7.2009 do 30.6.2010 - 294,00 eur (12 m. x 24,50 €) od 1.7.2010 do 30.6.2011 - 304,32 eur (12 m. x 25,36 €) od 1.7.2011 do 30.6.2012 - 304,56 eur (12 m. x 25,38 €) od 1.7.2012 do 30.6.2013 - 319,80 eur (12 m. x 26,65 €) od 1.7.2013 do 28.6.2016 - 974,87 eur (35 m. x 27,13 €) + (27,13 € : 30 dní x 28 dní)
Celkové dlžné výživné potom predstavuje sumu 4 371,74 eur, na ktorého zaplatenie zaviazal súd odporcu, keďže si vyživovaciu povinnosť neplnil.
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podobne ako náhrada trov vo vzťahu k účastníkom konania, aj náhrada trov štátu sa v zásade riadi výsledkom konania, teda štátu je povinný nahradiť trovy ten účastník, ktorý nebol v konaní úspešný, resp. účastníci na oboch stranách v pomere zodpovedajúcom ich úspechu, resp. neúspechu. Súd však môže prihliadnuť na pomery účastníkov konania a v prípade, že by u nich boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, môže náhradu znížiť, prípadne štátu nepriznať. Odporca nebol v tomto konaní úspešný, teda mal by nahradiť trovy, ktoré štát platil za účastníkov konania, teda trovy znaleckého posudku (trovy vynaložené v súvislosti s prekladmi potrebných listín do nemčiny znáša štát, keďže účastník má právo, aby konal na súde vo svoje materčine, resp. v jazyku, ktorému rozumie v zmysle § 18 a § 141 ods. 2 O.s.p) Vzhľadom na vyššie popísané pomery odporcu súd dospel k záveru, že u odporcu sú predpoklady na celkové oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd preto vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, teda mala by právo na náhrade trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi, ale žiadne si neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké vznikli. Odporca nebol v konaní úspešní, teda
nemá právo na náhradu trov konania, preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.