Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-273-2015.pdf
PDF · 158.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/273/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Sempol spol. s r. o., IČO: 35 965 436, so sídlom Pri trati 15, Bratislava, zastúpeného: Právny dom - advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: ISTROPOL SOLARY a. s., IČO: 34 146 768, so sídlom Horné Mýto 267, zastúpenému: JUDr. Dušan Kracina, advokát vo Zvolene, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o určenie, že je neplatné uznesenie č. 4 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného 30. júna 2015. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 21. septembra 2015 domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného uvedeného vo výroku. V žalobe predniesol, že je akcionárom žalovaného vlastniacim 7.560 ks akcií, čo predstavuje 29,7 % podiel na základnom imaní. Dňa 30. júna 2015 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, ktoré okrem iného schválilo uznesenie č. 4, ktorým rozhodlo o rozdelení zisku žalovaného na rok 2014 tak, že zo sumy 99.997,83 € určilo 45.400 € na tantiémy pre členov predstavenstva a dozornej rady, 30.000 € ako prídel do fondu odmien a len 17.780,70 € na vyplatenie akcionárom (t.j. 0,70 € na jednu akciu). Traja členovia predstavenstva a dvaja členovia dozornej rady sú však zároveň aj akcionármi žalovaného, ďalší člen dozornej rady je zároveň obchodným riaditeľom jedného akcionára, pričom spolu majú 63,7 % podiel hlasov. Žalobca považoval uznesenie č. 4 za prijaté v rozpore s § 56a a § 176b ods. 1 a § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Neplatnosť pre rozpor s § 56a a § 176b ods. 1 Obch. zák. videl v tom, že akcionári - členovia orgánov spoločnosti prijali uznesenie, ktorým si zabezpečili majetkový prospech na úkor žalobcu tým, že 30.000 € pridelili do fondu odmien určeného práve na ich odmeňovanie a 45.400 € si prerozdelili ako tantiémy. Suma 17.780,70 € určená na rozdelenie pre akcionárov je k tomu v značnom nepomere. Postup predstavenstva, ktoré navrhlo takýto spôsob rozdelenia, považoval za rozporný s povinnosťami predstavenstva podľa § 194 ods. 5 Obch. zák. Okrem toho žalobca poukázal na to, že predseda valného zhromaždenia neumožnil žalobcovi predniesť vlastný návrh na rozdelenie zisku a jeho správanie bolo vo všeobecnosti nevhodné, čo mohlo mať za následok ukrátenie žalobcu ako akcionára. Ten sa totiž nemohol k vyjadriť k niektorým podstatným skutočnostiam a nedostal požadované informácie.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že uznesenie č. 4 bolo riadne schválené 70,24 % prítomných hlasov. Žalovaný je súkromná akciová spoločnosť, pričom pre rozdeľovanie zisku platí ustanovenie § 15 stanov žalovaného, ktorý umožňuje použiť ho aj na výplatu tantiém. Uznesenie bolo teda schválené v súlade so zákonom a stanovami. Takýmto spôsobom sa zisk rozdeľoval už v minulosti, pričom žalobca proti tomu nenamietal. Nesúhlasil ani s porušením § 176b ods. 2 Obch. zák., keďže všetci akcionári žalovaného dostali rovnakú dividendu. Taktiež poprel, že by žalobcovi nebolo umožnené sa
na valnom zhromaždení vyjadriť, keďže slovo mu udelené bolo, mohol položiť otázky, predseda valného zhromaždenia len vyjadril pochybnosti o jeho oprávnení konať. Záverom odmietol porušenie § 180 ods. 1 Obch. zák., keďže informácie nemá poskytovať predseda valného zhromaždenia. Na pojednávaní žalovaný doplnil svoje námietky. Podľa neho nedošlo k riadnemu vzneseniu protestu do zápisnice, v dôsledku čoho nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia. Žalobca ďalej na valnom zhromaždení nekonal oprávnenou osobou, keďže prvý do listiny prítomných bol zapísaný konateľ žalobcu, nie advokátka, ktorá na valnom zhromaždení hovorila (§ 184 ods. 1 Obch. zák.). Okrem toho poprel, že by akcionára Osivo Zvolen, a.s., zastupoval člen dozornej rady žalovaného, keďže ho zastupoval právny zástupca žalovaného.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) v termínoch 15. marca, 19. apríla, 20. mája a 28. júna 2016, na ktorom za prítomnosti oboch účastníkov vykonal dokazovanie
- výsluchom žalovaného (členov predstavenstva - W.. N. X., G.., v zápisnici o pojednávaní 19. apríla 2016, č. l. 84, s. 2 a 3; W.. P. Q. v zápisnici č. l. 84, s. 4, a W.. O. X. v zápisnici č. l. 84, s. 4 a 5),
- výsluchom svedka - predseda dozornej rady W.. I. D. (zápisnica o pojednávaní 20. mája 2016, č. l. 172, s. 2 a 3),
- listinnými dôkazmi, a to: zápisnica z riadneho valného zhromaždenia ISTROPOL SOLARY a.s. z 30. júna 2015 (č. l. 61 až 64), listina prítomných akcionárov (č. l. 65 a 66), protokol o výsledkoch hlasovania (č. l. 67), splnomocnenie z 29. júna 2015 (č. l. 68), zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia ISTROPOL SOLARY a.s. z 10. apríla 2007 (č. l. 71 až 79), listina prítomných akcionárov (č. l. 80 a 81), menovací dekrét z 30. septembra 1996 (č. l. 132), pracovná zmluva z 19. decembra 2013 (č. l. 133 a 134), menovací dekrét z 30. septembra 1996 (č. l. 161), pracovná zmluva z 19. decembra 2013 (č. l. 162 a 163) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalovaný je akciovou spoločnosťou zriadenou podľa § 156 a nasl. Obchodného zákonníka zapísanou v obchodnom registri, ktorého základné imanie je rozvrhnuté na celkovo 25.401 akcií každú v menovitej hodnote 33,19 € (1.000 býv. Sk.) (nesporná skutočnosť). K 30. júnu 2015 boli akcionármi žalovaného okrem iného tieto osoby (listina č. l. 65 a 66): W.. C. X. - 1971 akcií, W.. O. X. - 3005 akcií, W.. P. Q. - 2811 akcií, C. X. - 840 akcií, W.. I. D. - 2761 akcií, K. X. - 840 akcií, W.. N. X., G.. - 1971 akcií, žalobca - 7560 akcií, OSIVO ZVOLEN, a.s. - 3642 akcií.
b) Akcionár W.. X., G.., bol po celý rok 2014 zároveň predsedom predstavenstva žalovaného, W.. Q. jeho podpredsedom a W.. O. X. jeho členom. W.. I. D. a W.. X. boli členmi dozornej rady (nesporné skutočnosti). Uznesením valného zhromaždenia z 10. apríla 2007 bola za výkon funkcií členov predstavenstva a dozornej rady schválená mesačná odmena 15.000 býv. Sk (497,91 €; zápisnica č. l. 76). Na ich vyplácanie bol zriadený tzv. fond odmien, ktorý bol pravidelne dopĺňaný prídelmi zo zisku (výpoveď W.. X. v zápisnici č. l. 84, s. 4; výpoveď W.. D. v zápisnici č. l. 172, s. 2; inak nesporná skutočnosť). Okrem toho sú W.. X. a W.. Q.É. zamestnancami žalovaného. W.. X. pracuje vo funkcii riaditeľ (menovací dekrét č. l. 132) a šľachtiteľ (výpoveď W.. X. v zápisnici č. l. 84, s. 2). Medzi jeho pracovné úlohy patrilo okrem iného koncepčné a metodické riadenie výskumnej a šľachtiteľskej činnosti a koordinácia medzinárodnej spolupráce v oblasti šľachtenia, skúšania a obchodné využívania odrôd, zároveň „vykonáva riešenie nasledovných šľachtiteľských úloh...: pšenica letná, pšenica tvrdá, pšenica špaldová, tritikale, jačmeň siaty, ovos siaty“ (čl. III ods. 3 a 4 pracovnej zmluvy, č. l. 133 a 134). Za výkon práce mu patrila mzda 2.330 € mesačne, no podľa rozhodnutia mu mohla byť vyplatená ročná odmena do výšky 50 % „úhrnu vyplatených zmluvných mesačných miezd za čas výkonu funkcie v roku 2014“ (čl. II pracovnej zmluvy). W.. Q. pracuje vo funkcii námestníka riaditeľa (menovací dekrét č. l. 161) a druhého šľachtiteľa (výpoveď W.. Q. v zápisnici č. l. 84, s. 4). Medzi jeho pracovné úlohy patrila organizácia a riadenie novošľachtenie plodín a udržiavacie šľachtenie registrovaných odrôd, zároveň vykonáva rovnaké šľachtiteľské úlohy (čl. III ods. 2 a 3 pracovnej zmluvy, č. l. 162 a 163). Za výkon práce mu patrila mzda 2.090 € mesačne, no podľa rozhodnutia mu mohla byť vyplatená ročná odmena rovnako ako W.. X. (čl. II pracovnej zmluvy).
c) W.. O. X. bol v roku 2014 členom predstavenstva, ktorý sa zaoberá najmä obchodnou činnosťou
- zabezpečovaním odbytu pre odrody šľachtené žalovaným. Zároveň sa zúčastňuje na zasadnutiach predstavenstva, organizácii propagačných a podobných akcií. (výpoveď W.. X. v zápisnici č. l. 84, s. 5). W.. D. bol v roku 2014 predsedom dozornej rady, ktorý organizuje a zabezpečuje jej činnosť a je tiež činný v obchodnej a ekonomickej oblasti, pričom pripravuje podklady a vykonáva poradenskú činnosť pre predstavenstvo (výpoveď W.. D. v zápisnici č. l. 172, s. 2). Ani W.. X. ani W.. D. nepoberá od žalovaného mzdu ani inú formu odmeny okrem odmenu za výkon funkcie, tantiém a dividend (obe výpovede). Nebolo dokázané, kto je ovládajúcou osobou (osobami) spoločnosti OSIVO ZVOLEN, a.s., ani či a kto dal I.. T. pokyny k hlasovaniu na valnom zhromaždení 30. júna 2015.
d) Dňa 30. júna 2015 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom sa zúčastnili všetci akcionári - fyzické osoby osobne, len K. X. bola zastúpená W.. X.. Akcionár OSIVO ZVOLEN a.s. bol zastúpený I.. K. T. (právnym zástupcom žalovaného). Žalobcu zastupovali na valnom zhromaždení tri osoby: S. I., konateľ žalobcu, ktorý sa ako taký aj podpísal do listiny prítomných, a I.. R. C., advokátka, a J. J., ktoré sa podpísali ako splnomocnenkyne. (listina č. l. 65 a 66) Tieto tri osoby predložili listinu označenú ako „Plnomocenstvo“ v slovenskom a nemeckom jazyku (č. l. 68), ktorú podpísali konatelia žalobcu W.. W. E. a S. I.; uvádzalo sa v nej okrem iného, že žalobca „splnomocňuje konať spoločne a nerozdielne, a to splnomocnencov“ S. I., I.. R. C. a J. J., ktorí sú „v uvedenej veci... spoločne a nerozdielne oprávnení zastupovať Splnomocniteľa a za tým účelom vykonávať všetky potrebné... úkony...: - v plnom rozsahu a bez akýchkoľvek obmedzení vykonávať hlasovacie právo...“.
e) Po začatí rokovania bol za predsedu valného zhromaždenia zvolený I.. K. T., za zapisovateľa W.. Q., za overovateľov W.. X. a W.. X. a za skrutátorov W.. D. a W.. C. X.. Pod bodmi 3 až 5 boli prerokovaná účtovná závierka, správa dozornej rady k nej a ich schválenie. V zápisnici (č. l. 61 až 64) je okrem iného zapísané, že predseda predstavenstva žalovaného „predložil prítomným akcionárom nasledovný návrh predstavenstva na rozdelenie zisku a určenie výšky tantiém (príloha č. 4): Predstavenstvo navrhuje VZ schváliť rozdelenie zisku (99 997,83 EUR) a určenie výšky tantiém za rok 2014 takto: a) prídel do sociálneho fondu 3 800,- EUR b) prídel do reprezentačného fondu 3 017,13- EUR c) prídel do fondu odmien 30 000,- EUR d) na vyplatenie tantiém členov predstavenstva a dozornej rady 45 400,- EUR
- z toho pre členov predstavenstva nasledovne: W.. P. Q. 10 500,- EUR W.. N. X., G.. - 10 500,- EUR, W.. O. X. 10 500,- EUR
- pre členov dozornej rady nasledovne: W.. I. D. 10 500,- EUR W.. Ľ. Y. 1 700,- EUR, W.. C. X. 1 700,- EUR e) na vyplatenie dividend akcionárom (0,7 EUR/akcia) 17 780,70 EUR... V diskusii pán I.... požadoval podrobnejšie vysvetlenie k údajom uvedeným v účtovnej závierke na riadku 130 (záväzky voči spoločníkom a združeniu)... Predseda predstavenstva... uviedol, že záväzky voči spoločníkom predstavujú tantiémy... ešte nevyplatené k 31.12.2014... 4. Správa dozornej rady k výsledkom hospodárenia a o stave majetku... I.. C. sa dodatočne prihlásila do diskusie a povedala, že nesúhlasí s konštatovaniami dozornej rady... 5. Schválenie ročnej účtovnej závierky, rozdelenie zisku a určenie výšky tantiem... Po hlasovaní o účtovej závierke predseda VZ dal hlasovať o návrhu predstavenstva na rozdelenie zisku a určenie výšky tantiem. Výsledok hlasovania:
- počet prítomných hlasov 25 401
- za 17 841 (70,24 % prítomných hlasov)
- proti 7 560 (29,76 % prítomných hlasov)
- zdržalo sa nikto
Výsledkom hlasovania bolo prijaté uznesenie č. 4 (zhodné s návrhom, pozn.)... V mene akcionára Sempol s.r.o. I.. C. vzniesla protest proti prijatému uzneseniu o rozdelení zisku a určení tantiem s odôvodnením, že podľa jej názoru v rozpore s § 194, ods. 5, § 56a a § 176, ods. 1 Obchodného zákonníka... I.. C. v mene akcionára Sempol s.r.o. sa pýtala, že aké je odmeňovanie členov predstavenstva a dozornej rady a aký je plat vedúcich zamestnancov vymenovaných predstavenstvom. Predseda predstavenstva... uviedol, že odmeňovanie členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti za výkon funkcie boli schválené valným zhromaždením už dávnejšie... Na otázku týkajúcej sa výšky odmeňovania vedúcich
zamestnancov vymenovaných predstavenstvom členovia odmietli odpovedať s odôvodnením, že to nie je predmetom rokovania valného zhromaždenia... 12. Záver... Predseda riadneho valného zhromaždenia... opätovne prečítal jednotlivé schválené uznesenia a uviedol, že zástupca akcionára Sempol s.r.o. vzniesol protest proti schválenému uzneseniu o rozdelení zisku a určení výšky tantiem v bode 5...“. Zápisnica je podpísaná I.. K. T. ako predsedom, W.. P. Q. ako zapisovateľom, W.. X. a W. X. ako overovateľmi. Nebolo dokázané, že by obsah zápisnice nezodpovedal skutočnému priebehu rokovania valného zhromaždenia.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate reprodukciou listinných dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, doplnených výpoveďami členov predstavenstva a svedka, ktoré (v častiach, ktoré sú relevantné pre toto konanie) pôsobili vcelku dôveryhodne a v podstate len opisovali ich úlohy v spoločnosti žalovaného. Pokiaľ ide o otázku ovládania spoločnosti OSIVO ZVOLEN, a.s., resp. riadenia hlasovania jej splnomocnenca na spornom valnom zhromaždení, vykonané dokazovanie predovšetkým nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že akcionárom žalovaného je Osivo a.s. a že by ho zastupoval W.. Ľ. Y.. V zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. bol však žalobca povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ako bude vysvetlené ďalej, v prerokúvanej veci žalobca videl zneužitie pri hlasovaní OSIVO ZVOLEN a.s. (mylne označovaného ako Osivo a.s.) v tom, že zaňho na valnom zhromaždení konal jeho obchodný riaditeľ W.. Y.. Ak však dokazovanie ukázalo, že akcionárom je niekto iný a konala zaň iná osoba, bolo povinnosťou žalobcu dokázať, aké pohnútky existovali na strane OSIVO ZVOLEN, a.s., ktoré by opodstatňovali záver, že jeho hlasovanie na valnom zhromaždení bolo vedené snahou zvýhodniť akcionárov - členov predstavenstva na úkor akcionára - žalobcu. Žalobca počas celého konania napriek poučeniu súdu podľa § 118 ods. 2 a § 120 ods. 4 O. s. p. nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na podporu svojich tvrdení. Neurobil tak ani potom, čo po vykonaní dôkazu listinou prítomných na valnom zhromaždení 30. júna 2015 musel zistiť, že faktické údaje v jeho žalobe sú nesprávne, teda že akcionárom nie je Osivo a.s., alebo OSIVO ZVOLEN, a.s., a nezastupoval ho na valnom zhromaždení W.. Y., ale I.. T.. Naopak, žalobca výslovne namietal neúčelnosť dokazovania hoci aj výsluchom členov predstavenstva alebo dozornej rady. To isté platí aj pre záver ohľadom správnosti obsahu zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení, pri ktorom žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. taktiež nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by dokázali, aké konkrétne práva nebolo umožnené vykonávať S.. I. (v zápisnici o tom, že by sa vykonávanie určitých práv neumožnilo, totiž nie je žiadna zmienka). Vzhľadom na to súdu nezostalo nič iné, než z vykonaného dokazovania uzavrieť, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by umožňovali urobiť jednoznačný záver o tom, či hlasovanie spoločnosti OSIVO ZVOLEN a.s. bolo motivované snahou zvýhodniť niektorého akcionára na úkor ostatných, ako aj to, že obsah zápisnice zodpovedá skutočnému priebehu rokovania valného zhromaždenia z 30. júna 2015.
6. Súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom W.. X., keďže tento dôkaz navrhoval žalovaný a chcel ním dokázať v podstate len to, aké boli pôvodne (od roku 1996) dohody medzi akcionármi ohľadom rozdeľovania zisku, resp. odmeňovania členov predstavenstva a dozornej rady. Ako však bude odôvodnené ďalej, existencia a obsah takejto dohody pôvodných, resp. ostatných akcionárov nie sú relevantné pre posudzovanie toho, či došlo k ukráteniu žalobcu a či žalobca má alebo nemá právo domáhať sa z tohto dôvodu určenia neplatnosti príslušného uznesenia valného zhromaždenia.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoju žalobu zakladá na ustanovení § 183 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie v spojení s § 131 ods. 1 a 2 Obč. zák. ustanovuje, že spoločník (akcionár) môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Na návrh akcionára môže súd určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho práva. Okrem toho akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže určenia neplatnosti domáhať, iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Žalobca podľa uvedeného ustanovenia je osobitným typom určovacej žaloby, ktorá nepredpokladá naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (porov. k podobnej problematike neplatnosti členskej schôdze napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 ObdoV 49/2007 a 6 Obo 47/2008). Preto sú nepodstatné námietky žalovaného, že žalobca takýto naliehavý právny záujem nemá.
7. Žalovaný však vo svojej podstate týmito námietkami nespochybňoval ani tak naliehavý právny záujem, ale aktívnu legitimáciu žalobcu. V prerokúvanej veci zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca ku dňu konania valného zhromaždenia bol akcionárom žalobcu. Podľa názoru súdu je taktiež nepochybné, že napadnutým uznesením mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu. Jedným z práv akcionára akciovej spoločnosti je právo na podiel na zisku (dividendu), a to v zásade podľa pomeru menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov (§ 178 ods. 1 Obch. zák.). V prerokúvanej veci je spornou suma 45.400 €, ktorá bola rozdelená medzi členov orgánov spoločnosti. Žalobca zo zisku určeného na rozdelenie 17.780,70 € podľa svojho počtu akcií (7560) dostal nárok na dividendu 5.292 €. Ak by sa však rozdeľovala medzi akcionárov ako dividenda aj suma 45.400 €, mohol by žalobca mať podľa počtu svojich akcií nárok až na podiel na zisku v sume 18.804,12 €, teda o 13.512,12 € viac. Je teda zrejmé, že rozdelenie sumy 45.400 € medzi členov orgánov spoločnosti mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára na vyplatenie vyššej sumy oproti tomu, čo mu reálne bolo priznané. Podľa názoru súdu je teda daná aktívna legitimácia podľa § 183 v spojení s § 131 ods. 2 Obch. zák.
8. Žalovaný však ďalej spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu tým, že tento nepodal riadne protest, keďže ho nepodal „do zápisnice“ a podala ho neoprávnená osoba. Ustanovenie § 183 druhá veta Obch. zák. výslovne ustanovuje, že akcionár musí „vzniesť protest do zápisnice“. Zároveň však ustanovenie § 188 ods. 2 písm. f) Obch. zák. ustanovuje, že zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje obsah protestu akcionára, ak o to protestujúci požiada. Podľa ust. § 189 ods. 1 Obch. zák. zabezpečuje vyhotovenie zápisnice predstavenstvo a podpisuje ju predseda zasadania, zapisovateľ a dvaja overovatelia. Podľa názoru z citovaných ustanovení nevyplýva, že by protestujúci podľa § 183 Obch. zák. musel výslovne použiť slová „vznášam protest do zápisnice“. Pod pojmom „protest do zápisnice“ v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť taký prejav akcionára, z ktorého je zrejmé, že tento vznáša protest a požaduje jeho zaprotokolovanie do zápisnice z valného zhromaždenia. Účelom tohto ustanovenia je rozlíšiť protesty v zmysle § 183 druhej vety Obch. zák. od nejasných, resp. len všeobecných prejavov nesúhlasu s prijatými uzneseniami, čo má význam najmä na masovejších valných zhromaždeniach s drobnými individuálnymi akcionármi, ktorí nemajú jasné predstavy o právnych následkoch takýchto prejavov. Podstatné je, aby predseda, zapisovateľ a overovatelia príslušnému prejavu akcionára rozumeli tak, že akcionár vznáša protest, ktorý má byť zapísaný do zápisnice. V prerokúvanej veci bol takýto protest proti uzneseniu č. 4 z 30. júna 2015 vznesený a do zápisnice zapísaný a predseda valného zhromaždenia toto chápanie na záver opätovne potvrdil tým, že vznesenie protestu znova prečítal. Zároveň overovatelia aj zapisovateľ obsah zápisnice svojím podpisom potvrdili. Potvrdili teda, že bol vznesený protest v takej forme a takým spôsobom, že oni sami považovali za správne zapísať ho do zápisnice. Podľa názoru súdu, ak akciová spoločnosť (orgány jej valného zhromaždenia) zapíšu do zápisnice protest vznesený akcionárom, je to dôkazom toho, že bol vznesený takým spôsobom, že to tieto orgány pochopili ako žiadosť o zapísanie protestu do zápisnice. Preto sa nemôže spoločnosť ani orgány jej valného zhromaždenia následne brániť proti žalobe akcionára o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia tým, že akcionár nevzniesol protest v súlade s § 183 druhou vetou Obch. zák.
9. Žalovaný ďalej vzniesol námietku proti spôsobu konania žalobcu na valnom zhromaždení, resp. proti spôsobu vznesenia protestu. Z ustanovenia § 184 ods. 1 Obch. zák. totiž vyplýva, že ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných ako prvý. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že S.. I. sa nezapísal ako splnomocnenec, ale ako konateľ, a za žalobcu protest prednášala I.. C., ktorá na to podľa § 184 ods. 1 Obch. zák. Súd vcelku formalistické námietky žalovaného nezdieľa. Na úvod treba uviesť, že § 184 ods. 1 tretia veta Obch. zák. výslovne hovorí len o „hlasovaní“, nie iných úkonoch (protestoch, vyhláseniach a pod.). Možno sa však stotožniť s názorom žalovaného, že aj na tieto úkony ho treba použiť analogicky. Účelom § 184 ods. 1 tretej vety Obch. zák. však je predovšetkým riešenie konfliktov v prípade existencie viacerých splnomocnení, ktorými by sa na valnom zhromaždení vykázali viacerí splnomocnenci jedného akcionára. Ustanovenie chráni samotnú spoločnosť a valné zhromaždenie v tom, že jej umožňuje prihliadať len na hlasovanie splnomocnenca, ktorý sa zapísal ako prvý, a to napr. aj bez ohľadu na čas, kedy bolo splnomocnenie prípadne udelené. V tomto zmysle
je vecou akcionára, aby dbal o obsah a osud ním udelených splnomocnení. Citované ustanovenie však neustanovuje, že hlasovanie splnomocnenca, ktorý sa prípadne zapísal ako druhý, robí dané hlasovanie, prípadne uznesenie automaticky neplatným. Jeho konanie je totiž potrebné posudzovať práve z hľadiska účelu § 184 ods. 1 tretej vety Obch. zák.: ak konanie prípadne druhozapísaného splnomocnenca nie je v nijakom rozpore s konaním prvozapísaného splnomocnenca, ale naopak, je vykonané napríklad v jeho prítomnosti a tento s ním výslovne alebo mlčky súhlasí, potom niet vôbec dôvodu riešiť akýkoľvek konflikt medzi prejavmi splnomocnencov. Je totiž zrejmé, že prejavy druhozapísaného splnomocnenca zodpovedajú vôli prvozapísaného splnomocnenca a preto by sa na obsahu daného prejavu nič nezmenilo, ak by ho aj predniesol prvozapísaný splnomocnenec. Potom nemôže byť vadou, ak spoločnosť zapíše do zápisnice hlasovanie a ďalšie prejavy druhozapísaného splnomocnenca a uzná ich ako prejav príslušného akcionára. V prerokúvanej veci je z obsahu zápisnice o valnom zhromaždení zrejmé, že niektoré prejavy prednášal S.. I., niektoré I.. C., zjavne za prítomnosti a bez námietok zo strany S.. I. a tretej splnomocnenkyne. Je teda zrejmé, že medzi nimi nedochádzalo k žiadnemu rozporu. Naopak, aj z obsahu splnomocnenia z 29. júna 2015 je zrejmé, že splnomocnenie bolo udelené celkovo trom osobám spoločne, takže bolo od začiatku zrejmé, že všetky tri budú na valnom zhromaždení prítomní spoločne, a všetky tri sa na valnom zhromaždení aj zúčastnili. Preto spoločnosť logicky považovala aj konanie splnomocnenkyne I.. C. za riadny prejav akcionára a správne ho zapísala do zápisnice, pričom nepovažovala za potrebné zakázať jej takýto prejav a umožniť ho v zmysle § 184 ods. 1 Obch. zák. len S.. I.. Ak ale žalovaná spoločnosť svoje právo z § 184 ods. 1 tretej vety Obch. zák. (umožniť hlasovať len prvozapísanému splnomocnencovi) nevyužila, treba podľa názoru súdu protest prednesený I.. C. (za zjavnej prítomnosti S.. I. a tretej splnomocnenkyne) a zapísaný do zápisnice považovať za protest prednesený oprávnenou osobou.
10. Okrem toho treba dodať, že námietky žalovaného v tomto smere sú v rozpore s elementárnym záväzkom lojality spoločnosti voči svojim akcionárom. Ak totiž spoločnosť umožnila I.. C. prednášať prejavy na valnom zhromaždení „v mene akcionára Sempol s.r.o.“, čo výslovne zapísala do zápisnice, nemôže následne tvrdiť, že sa tak stať nemalo. V takom prípade by sa totiž žalovaná spoločnosť chcela na úkor žalujúceho akcionára dovolávať v podstate porušenia povinností samej seba, resp. svojho vlastného orgánu - valného zhromaždenia a jeho riadiacich orgánov (predsedu, zapisovateľa a overovateľa), čo súd považuje za neprípustné. Ak spoločnosť (orgány jej valného zhromaždenia) mala pochybnosti o tom, kto je oprávnený konať na valnom zhromaždení za žalobcu, mala jasne postupovať podľa § 184 ods. 1 Obch. zák. a hlasovanie a prejavy iného než prvozapísaného splnomocnenca nepripustiť. Ak tak neurobil, do zápisnice ich zapísala a správnosť zápisnice potvrdili podpismi osoby uvedené v § 189 ods. 1 druhej vete Obch. zák., nemôže sa neskôr dovolávať svojho oprávnenia podľa § 184 ods. 1 tretej vety Obch. zák. K tomu treba ešte dodať, že podľa obsahu listiny prítomných z 30. júna 2015 sa S.. I. skutočne nezapísal ako splnomocnenec, ale ako „akcionár“, hoci správne mali za žalobcu konať dvaja konatelia (na čo žalovaný osobitne upozorňoval). Prvou zapísanou „splnomocnenkyňou“ tak v skutočnosti naozaj bola I.. C. a už z tohto dôvodu by sa protest ňou vznesený dal považovať za vznesený v súlade s § 184 ods. 1 tretej vety Obch. zák.
11. Žalobca teda v zmysle uvedeného má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia č. 4 valného zhromaždenia žalovaného z 30. júna 2015 v zmysle § 183 druhej vety Obch. zák. Ako dôvod neplatnosti pritom žalobca uplatňoval jednak porušenie § 56a a § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka (zneužitie väčšiny, resp. práva akcionára), jednak porušenie práv akcionára na valnom zhromaždení, spočívajúce (podľa žalobného prednesu) v tom, že S.. I. nemohol požadovať vysvetlenia (bez bližšieho popisu, o aké vysvetlenie ide), nemohol sa vyjadriť k „obvineniam“ predsedu dozornej rady. Okrem toho vraj predseda valného zhromaždenia odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa odmeňovania zamestnancov žalovanej spoločnosti.
12. Podľa ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka má akcionár právo požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti spoločnosti, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy. Podľa § 180 ods. 3 Obch. zák. je predstavenstvo povinné každému akcionárovi poskytnúť tieto informácie a vysvetlenia hneď na valnom zhromaždení, ak súvisia s predmetom rokovania. Ak to nemôže urobiť, môže tak urobiť písomne do 15 dní. Podľa § 180 ods. 4 Obch. zák. môže predstavenstvo odoprieť poskytnúť informácie, ak by sa
jej poskytnutím porušil zákon. V takom prípade môže akcionár požiadať dozornú radu, aby rozhodla o povinnosť informáciu poskytnúť; v konečnom dôsledku o tom môže rozhodnúť súd. Z obsahu § 180 ods. 1 Obch. zák. tak predovšetkým nevyplýva právo akcionára „vyjadriť sa“ k „obvineniam“ predsedu dozornej rady, resp. . Hoci žalobca tieto obvinenia podrobnejšie nešpecifikoval, možno súdiť, že sa tým myslia konštatovania dozornej o klesajúcich, resp. nízkych výnosoch z licenčných poplatkov, ktoré žalovaná dosahuje prostredníctvom predaja osív žalobcom, v porovnaní s výnosmi dosahovanými cez predaj osív spoločnosťou Osivo a. s. Z obsahu zápisnice však vyplýva, že síce po hlasovaní, ale predsa sa do diskusie prihlásila I.. C., ktorá polemizovala so závermi dozornej rady, čo bolo aj zapísané do zápisnice. Z obsahu zápisnice, ktorej nesprávnosť nebola dokázaná, nevyplýva, že by sa o podobné prejavy pokúšal S.. I., ako to tvrdí žalobca v žalobe. K tvrdenému porušeniu zákona teda na valnom zhromaždení nedošlo, odhliadnuc od toho, že nie je ani zrejmé, aký by takéto porušenie malo súvis s uznesením č. 4 o schválení rozdelenia zisku. Pokiaľ ide o druhú námietku neodpovedania na otázky predsedom valného zhromaždenia, treba dať za pravdu žalovanému v tom, že povinným subjektom poskytovania informácií podľa § 180 ods. 1, 3 a 4 Obch. zák. nie je predseda valného zhromaždenia, ale predstavenstvo. V prerokúvanej veci žalobca podľa obsahu zápisnice o valnom zhromaždení žiadal po hlasovaní o rozdelení zisku informácie o odmeňovaní členov predstavenstva a dozornej rady a vedúcich zamestnancov menovaných predstavenstvom. Členovia predstavenstva pri určení výšky odmeny členov predstavenstva a dozornej rady odkázali na skoršie uznesenie valného zhromaždenia, na otázku ohľadom vedúcich zamestnancov odmietli odpovedať kvôli ochrane osobných údajov. Predmetom rokovania valného zhromaždenia v danom momente však nebola otázka odmeňovania vedúcich zamestnancov, ale otázka schválenia (resp. neschválenia) rozdelenia zisku a určenia tantiém. Podľa názoru súdu teda požadované informácie skutočne priamo nesúviseli s obsahom rokovania valného zhromaždenia. Okrem toho však ustanovenia § 180 ods. 3 a 4 Obch. zák. upravujú postup a práva akcionára v prípade, že mu predstavenstvo odmietne poskytnúť žiadané informácie (dozorná rada, súd). Podľa názoru súdu tak porušenie informačnej povinnosti zo strany predstavenstva môže byť dôvodom vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia len výnimočne. V prerokúvanej veci žalobca žiadal uvedené informácie poskytnúť až potom, čo už bolo schválené napadnuté uznesenie o rozdelení zisku a určení tantiém, hoci potom sa už žiadne návrhy ohľadom odmeňovania neprerokúvali. V prerokúvanej veci by tak podľa názoru súdu samo neposkytnutie informácií o odmeňovaní vedúcich zamestnancov v tom momente, kedy o to žalobca žiadal, nemôže mať vplyv na platnosť či neplatnosť uznesenia schváleného už predtým. Vtedy totiž žalobca zjavne hlasoval bez toho, aby takéto informácie mal, resp. bez toho, aby považoval za potrebné si ich obstarať.
13. Vo vzťahu k rozdeleniu zisku a určeniu tantiém žalobca počas konania (v podstate v záverečnej reči 28. júna 2016) okrem zneužitia väčšiny aj obsahový rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom v podstate z dôvodu, že právo na zisk je základným právom akcionára a odporuje zákonu jeho prednostné použitie na tantiémy. Táto námietka je však obsahovo odlišnou námietkou od námietky, že pri hlasovaní o rozdelení zisku došlo k zneužitiu väčšiny na úkor žalobcu ako akcionára. V prvom prípade totiž ide o námietku absolútneho rozporu uznesenia valného zhromaždenia so zákonom (v podstate s kogentným ustanovením zákona), kým v druhom prípade ide o námietku obsahovej neplatnosti v dôsledku spôsobu hlasovania, resp. pohnútok väčšinových akcionárov pri jeho schvaľovaní. Námietka absolútneho rozporu uznesenia valného zhromaždenia so zákonom však v žalobe nebola obsiahnutá. Podľa judikatúry (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 21/2000, Zo súdnej praxe 7/2001) nemožno žalobu dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí trojmesačnej lehoty na jej podanie. V prerokúvanej veci sa valné zhromaždenie konalo 30. júna 2015, trojmesačná napádacia lehota pre žalobcu, ktorý sa na ňom zúčastnil, uplynula 30. septembra 2015, takže na rozšírenie žaloby o nový dôvod 28. júna 2016 nebolo možné prihliadať.
14. V súvislosti s predošlým bodom, ale aj námietkou zneužitia väčšiny pri schvaľovaní rozdelenia zisku a určenia tantiém, treba vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 178 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého platí, že akcionár má právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Podľa § 178 ods. 3 Obch. zák. môže valné zhromaždenie určiť aj podiel členov predstavenstva a dozornej rady na zisku (tantiému). Tieto rozhodnutia pritom podľa § 187 ods. 1 písm. e) Obch. zák. sú pritom vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti (§ 184 ods. 1 prvá veta Obch. zák.). Už preto je nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalovaný je súkromnou akciovou spoločnosťou, keďže citované ustanovenia vôbec nerozlišujú medzi verejnými a súkromnými akciovými spoločnosťami čo do práva akcionára na podiel na zisku. Zároveň je však nepodstatná aj
námietka žalobcu, ktorý rozpor uznesenia č. 4 valného zhromaždenia z 30. júna 2015 videl v porušení § 194 ods. 5 Obch. zák. predstavenstvom. Rozdeľovanie zisku, ale aj určenie tantiém je totiž zjavne vo výlučnej kompetencii valného zhromaždenia, ktoré nie je nijako viazané ani obmedzené návrhmi predstavenstva. Preto je nepodstatné, či predstavenstvo svoj návrh vypracovalo v súlade s § 194 ods. 5 Obch. zák. alebo nie. Valné zhromaždenie, ktoré citovaných ustanovením viazané nie je, sa totiž od neho mohlo odchýliť. Aj keď sa neodchýlilo, rozhodlo o tom hlasovaním akcionárov, na ktorých sa cit. ustanovenie nevzťahuje, ale ich hlasovanie sa spravuje obmedzeniami v § 56a, prípadne aj § 176b Obch. zák.
15. Z citovaných ustanovení § 178 ods. 1 a 3 Obch. zák. zreteľne vyplýva, že určenie zisku na rozdelenie a tantiém je vecou valného zhromaždenia. Obchodný zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by valnému zhromaždeniu predpisovalo určitú povinnú mieru rozdelenia zisku, resp. určitý minimálnu sumu, ktorá by sa mala vždy a za každých okolností byť rozdelená medzi akcionárov. Hoci právo akcionára na zisk je jeho základným právom, nemožno ani z toho odvodzovať takúto minimálnu hranicu. Taktiež z citovaných ustanovení nemožno vyvodiť žiaden povinný pomer medzi časťou zisku určenou na tantiémy a časťou určenou na rozdelenie akcionárom. Nemožno preto z uvedených ustanovení v žiadnom prípade dospieť k záveru, že by uznesenie o rozdelení zisku a určení tantiém bolo automaticky rozporné so zákonom len preto, že nerešpektuje určitý minimálny pomer medzi časťami zisku určenými na tieto účely. Naopak, ako už bolo uvedené, citované ustanovenia prenechávajú určenie častí zisku na tantiémy a na rozdelenie valnému zhromaždeniu, ktoré o tom rozhoduje hlasovaním väčšinou hlasov prítomných akcionárov. O rozdelení teda rozhoduje väčšina, a je preto logické, že môže existovať menšina, ktorá je s takýmto rozhodnutím nespokojná. Preto samotná okolnosť, že o spôsobe rozdelenia zisku a určení tantiém rozhodla väčšina proti vôli menšiny, nemôže mať za následok neplatnosť takéhoto uznesenia, pretože presne tento spôsob rozhodovania predpokladá zákon. Teda len samotná okolnosť, že menšina mala na spôsob rozdelenia zisku iný názor, prípadne, že chcela získať viac, ale bola prehlasovaná, nemôže mať za následok neplatnosť takéhoto uznesenia. Rovnako však platí aj opak - samotná skutočnosť, že uznesenie o rozdelení zisku a určení tantiém bolo prijaté väčšinou vyžadovanou stanovami a zákonom, neznamená, že toto uznesenie je automaticky v súlade so zákonom. Ustanovenie § 56a ods. 1 Obch. zák. totiž zakazuje práve zneužitie väčšiny, z čoho je zrejmé, že aj väčšinové hlasovanie môže byť v rozpore so zákonom, ak väčšina svoje hlasovacie práva zneužíva.
16. Pojem „zneužitie“ práv spoločníka, prípadne zneužitie väčšiny v § 56a ods. 1 Obch. zák. je relatívne neurčitý pojem. O také zneužitie však pôjde napr. vtedy, ak ovládajúce osoby alebo osoby konajúce v zhode využijú váhu svojich hlasov na prijatie opatrení, ktoré ich zvýhodnia na úkor ostatných akcionárov. Pritom je podstatné, že táto väčšina sleduje namiesto záujmov spoločnosti a rozumných hospodárskych záujmov ako primárny cieľ vlastné uprednostnenie, resp. zvýhodnenie. Pri hlasovaní o rozdelení zisku a určení tantiém môže byť zneužitím väčšiny situácia, ak väčšina zvolí taký spôsob rozdelenia zisku, že ho vyčlení na účely, z ktorých reálne profituje jedine táto väčšina. Podľa názoru súdu taký spôsob rozdelenia zisku, pri ktorom (po odpočítaní povinných prídelov) sa jeho väčšina použije na tantiémy členov predstavenstva, ktorí sami sú akcionármi a ktorí teda sami o takomto spôsobe rozdelenia zisku hlasujú, obsahovo napĺňa pojem „zneužitia“ v zmysle § 56a ods. 1 Obch. zák., pretože sa ním časť akcionárov, ktorí sú zároveň členmi orgánov spoločnosti, zvýhodní na úkor ostatných akcionárov tým, že si (prostredníctvom tantiém) zo zisku spoločnosti pridelí podstatne vyššiu časť než by jej podľa § 178 ods. 1 Obch. zák. patrila pri zohľadnení pomeru ich akcií. Podstata zneužitia v tomto prípade spočíva práve v záujmoch, ktoré jednotliví akcionári pri hlasovaní sledujú: ak členovia orgánov nie sú akcionármi, možno predpokladať, že pri rozhodovaní, akú časť zisku určiť na tantiémy a na rozdelenie, sa spravujú určitými ekonomickými úvahami a vedia, že ak na tantiémy určia nadmerne veľa, sami sa ochudobnia o podiely na zisku. Preto možno predpokladať, že zodpovedne a zo všetkých hľadísk uvážia na jednej strane vlastné záujmy na podiel zo zisku, na druhej strane záujmy na tom, aby členovia orgánov boli správne odmenení za svoj podiel na zisku. Hlasujúci akcionári v takom prípade nie sú náchylní priznať nadmerné tantiémy, pretože sa tým ochudobnia, ale ani priznať ich nízke, pretože tým ohrozia motiváciu členov orgánov. V hlasovaní akcionárov tak za daných okolností nemožno vidieť žiaden zneužívajúci aspekt voči iným akcionárom. Ak sú však členovia orgánov zároveň akcionármi, je ich motivácia pri hlasovaní o určení časti na tantiémy a časti na rozdelenie akcionárom presne opačná. Členovia orgánov sú v takom prípade v jasnom konflikte záujmov. Vedia totiž, že zvýšením tantiém sa im dostane viac než ostatným akcionárom, ktorí nie sú členmi orgánov. Už z toho dôvodu je zrejmé, že hlasovanie členov orgánov o výške tantiém v tomto prípade objektívne nemôže byť motivované len čisto ekonomickými úvahami, a preto ho nemožno
porovnávať so situáciou, kedy o výške tantiém rozhodujú len akcionári - nečlenovia orgánov. Na záver, že došlo k zneužitiu podľa § 56a ods. 1 Obch. zák., potom postačí objektívny záver o tom, že výsledkom uznesenia je výrazne vyšší podiel na zisku u členov orgánov (ako súčet tantiémy a dividendy) v porovnaní s inými akcionármi s rovnakým počtom akcií a podielom.
17. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že výrazne vyšší podiel členov predstavenstva na zisku cez tantiému než u ostatných akcionárov cez dividendu je odôvodnený ich osobnou prácou v prospech spoločnosti. Žalovaný je totiž akciovou spoločnosťou, v ktorej sa (podľa cit. § 178 ods. 1 Obch. zák.) podiel na zisku určuje podľa pomeru menovitých hodnôt akcií k menovitej hodnote všetkých akcií. Akcia pritom podľa § 155 ods. 1 Obch. zák. predstavuje práva akcionára okrem iného na zisku, pričom menovitá hodnota akcií zodpovedá vkladu do základného imania - emisnému kurzu (menovitá hodnota + ážio) upísaných akcií, ktorý musí akcionár splatiť pred vydaním akcie (§ 154 ods. 1, § 157 ods. 1 a 2, § 172 ods. 1 a § 175 ods. 1, § 176 ods. 5, § 177 ods. 1 Obch. zák.). Aj pre akciovú spoločnosť - ako typickú kapitálovú spoločnosť - platí ďalej všeobecné ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 Obch. zák., podľa ktorého vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť, a nemôže ním byť záväzok konať práce alebo služby. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že podiel na zisku jednotlivých akcionárov sa môže určovať výlučne na základe menovitej hodnoty akcií, teda peňažných alebo nepeňažných vkladov, ktoré do spoločnosti vložili, ale nie na základe prác alebo služieb konaných pre spoločnosť. Tie by totiž nemohli byť nepeňažným vkladom, nebolo by za nimi možné splatiť emisný kurz akcií a teda ani získať akcie, ktoré sú v zmysle cit. § 178 ods. 1 Obch. zák. jediným relevantným ukazovateľom pri výpočte podielov na zisku. Preto sú pre výpočet tohto podielu irelevantné osobné výkony resp. osobné práce konané akcionármi - členmi orgánov pre spoločnosť (napr. ako šľachtitelia, obchodníci či ekonomickí poradcovia). Za výkony členov predstavenstva a dozornej rady majú títo členovia nároky na odmenu v zmysle § 66 ods. 3 Obch. zák., ktorú v zmysle § 187 ods. 1 písm. i) Obch. zák. schvaľuje valné zhromaždenie spolu so zmluvou o výkone funkcie. V prerokúvanej veci boli tieto odmeny schválené v roku 2007 na sumu 15.000 Sk (497,70 €) a ich financovanie slúži fond odmien financovaný tiež zo zisku. Ak sa členom orgánov zdajú tieto odmeny nízke, je úlohou valného zhromaždenia prehodnotiť ich výšku, ale nemožno ich domnelú nízku výšku kompenzovať cez tantiémy pri delení zisku. Výkony šľachtiteľov - riaditeľa a námestníka riaditeľa poskytujú dvaja členovia predstavenstva spoločnosti na základe osobitnej - pracovnej zmluvy a za jej výkon poberajú riadnu mzdu vo výške viac než 2.000 € mesačne s možnosťami dosiahnuť aj ďalšie odmeny, o ktorých výške rozhoduje zasa len predstavenstvo, teda vo výsledku oni sami. Nemožno preto v žiadnom prípade tvrdiť, že táto ich práca predstavuje nejakú „mimoriadnu“ prácu akcionára - člena predstavenstva pre spoločnosť, keďže ide v skutočnosti o prácu vykonávanú na základe pracovnej zmluvy v oblasti, ktorá vôbec nepatrí medzi povinnosti členov predstavenstva; táto práce preto nemôže automaticky opodstatňovať nárok na tantiémy u týchto členov orgánov. Na základe toho treba uzavrieť, že hlasovanie akcionárov - členov orgánov spoločnosti o rozdelení zisku takým spôsobom, že jeho podstatná časť sa im samým vyplatí na tantiémach a len menšia časť sa akcionárom vyplatí na dividendách, čím reálne získajú zo zisku viac na úkor ostatných akcionárov - nečlenov predstavenstva, treba považovať za zneužívajúce konanie v zmysle § 56a ods. 1 Obchodného zákonník.
18. Pre riešenie veci je však podstatné, že cit. ustanovenie § 56a ods. 1 Obch. zák. zakazuje zneužívanie práv spoločníka, najmä zneužívanie väčšiny. Vo vzťahu k uznášaniu valného zhromaždenia je to o to podstatnejšie, že valné zhromaždenie sa uznáša len väčšinou. Samotné zneužitie práva jedného spoločníka (pokiaľ nie je väčšinový) teda nestačí na to, aby bolo výsledkom tohto zneužívania prijaté uznesenie valného zhromaždenia. To je možné len väčšinou, a preto možno vysloviť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pre rozpor s § 56a ods. 1 Obch. zák. len vtedy, ak schvaľujúca väčšina vykonávala svoje hlasovacie právo zneužívajúcim spôsobom. Na základe toho, čo bolo uvedené v predošlých bodoch, je teda potrebné preskúmať, či väčšinu tvoria akcionári - členovia predstavenstva a dozornej, ktorí na základe schváleného uznesenia č. 4 z valného zhromaždenia z 30. júna 2015 získali ako tantiému a dividendu viac, než by na nich pripadlo, ak by sa aj suma 45.400 € určená na tantiémy rozdeľovala ako dividenda. Na tento účel je potrebné zopakovať, že valné zhromaždenie (okrem drobných prídelov) pridelilo do fondu odmien 30.000 €, na tantiémy 45.400 € a na rozdelenie akcionárom 17.780,70 €. Žalobca pôvodne spochybňoval aj účel sumy 30.000 € na prídel do fondu odmien, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že fond odmien predstavuje v podstate len peňažný fond, z ktorého sa vyplácajú mesačné odmeny členov orgánov vo výške riadne schválenej valným zhromaždením [§ 66 ods. 3, § 187 ods. 1 písm. i)
Obch. zák.]. Nejde teda o sumu, ktorá by členom orgánov patrila naviac popri ich odmene a tantiémach, ale len o sumu, ktorá je určená na financovanie ich odmien. Tie by im žalovaná spoločnosť musela vyplatiť tak či tak, či už zo zisku alebo z nákladov (ktoré by zasa znížili zisk). Zostáva teda porovnať podiel jednotlivých akcionárov - členov predstavenstva, na ktorý majú nárok podľa napadnutého uznesenia č. 4, a na ktorý by nárok mali, ak by celá suma 45.400+17.780,70= 61.180,70 € bola rozdeľovaná medzi akcionárov. Akcionármi - členmi orgánov podľa zisteného skutkového stavu sú W.. X., W.. Q., W.. X., W.. D. a W.. X.. Posledný člen dozornej rady W.. Y. nie je akcionárom. V prípade W.. X. považuje súd zasa za potrebné do jeho podielu zahrnúť aj podiel patriaci K. X., keďže ju W.. X. na valnom zhromaždení zastupoval a mohol teda disponovať aj jej hlasmi na účely vytvorenia prípadnej zneužívajúcej väčšiny. Akcionári - členovia orgánov by teda mali tieto nároky:
Akcionár Počet akcií Nárok podľa napadnutého uznesenia Možná dividen-da z 61.180,70 € Tantiéma Dividenda Spolu N.. X. + K.. X. 1971 + 840 10.500 1.967,70 12.467,70 6.991,89 Q. 2811 10.500 1.967,70 12.467,70 6.991,89 X. 3005 10.500 2.103,50 12.603,50 7.471,43 D. 2761 10.500 1.932,70 12.432,70 6.867,52 X. 1971 1.700 1.379,70 3.079,70 4.902,53 Ak by sa k akciám W.. X. pripočítali aj akcie C. X. (hoci jej príbuzenský vzťah k nemu nebol v konaní jasne označený ani zistený), potom by rozdiel predstavoval 3.667,70 € podľa uznesenia č. 4 vs. 6.991,89 € ako možné dividenda zo sumy 61.180,70 €.
19. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkovo štyria členovia orgánov spoločnosti, ktorí z napadnutého uznesenia č. 4 získali viac než by boli získali, keby sa celá suma 61.180,70 € rozdeľovala medzi akcionárov ako dividenda, spolu vykonávali hlasovacie práva s 11388 akciami. Tento počet akcií však nepredstavuje väčšinu z celkového počtu 25401 akcií. Podľa výkladu v predošlých bodoch teda tí, ktorých konanie by bolo možné považovať za zneužívajúce (akcionári - členovia orgánov, ktorí boli napadnutým uznesením č. 4 zvýhodnení), nemohli sami schváliť napadnuté uznesenie č. 4, ale potrebovali na to aj hlasy ďalších akcionárov, ktorí týmto uznesením zvýhodnení neboli. Z toho je zrejmé, že na to, aby uznesenie č. 4 valného zhromaždenia z 30. júna 2015 bolo možné považovať za rozporné s § 56a ods. 1 Obch. zák., muselo by byť možné považovať väčšinu, ktorá ho schválila, za zneužívajúcu v takom zmysle, ako to bolo vysvetlené v predošlých bodoch. Takéto zneužitie je však možné vidieť len u menšiny. Naopak, konanie, ktoré by bolo možné v tomto zmysle označiť za zneužívajúce, celkom zjavne absentuje u W.. X., ktorý ako tantiému a dividendu dostal celkovo menej než čo by dostal, keby sa celá suma 61.180,70 € rozdeľovala na dividendy. Taktiež takéto konanie nebolo dokázané ani u spoločnosti OSIVO ZVOLEN, a.s., resp. I.. T. ako splnomocnenca konajúceho na valnom zhromaždení za túto spoločnosť, keďže táto spoločnosť dostala len dividendu bez tantiémy, a táto dividenda je výrazne nižšia než by mu patrila zo sumy 61.180,70 €. Žalobca pritom videl zneužitie u tohto akcionára v podstate v tom, že ho zastupoval W.. Y., ktorý z uznesenia č. 4 taktiež získal tantiému. Zastúpenie OSIVO ZVOLEN, a.s., W.. Y. však bolo dokazovaním zreteľne vyvrátené.
20. Zo zisteného skutkového stavu teda nevyplýva, že by W.. X. (vrátane C.. X.) a OSIVO ZVOLEN, a.s., pri svojom hlasovaní konal zneužívajúcim spôsobom, teda že by mal akýkoľvek záujem uprednostniť pri rozdeľovaní zisku záujem seba samého ako člena orgánu spoločnosti a za tým účelom zvýšiť sumu učenú v napadnutom uznesení č. 4 ako svoju tantiému. Naopak, hlasovanie oboch týchto akcionárov treba považovať za obvyklé hlasovanie akcionára o rozdelení zisku a určení tantiém pre členov orgánov spoločnosti v zmysle § 178 ods. 1 a 3 Obch. zák. (porov. rozdiely popísané v tomto smere v bode 16 tohto rozsudku). Na účely tohto konania treba teda vychádzať toho, že obaja títo akcionári schváli uznesenie č. 4 s určením tantiém 45.400 € a zisku na rozdelenie 17.780,70 € na základe svojho vlastného obchodného a podnikateľského úsudku o tom, čo je v záujme žalovanej spoločnosti a jej ďalšieho podnikania. Úlohou súdu v konaní podľa § 183 v spojení s § 131 ods. 1 Obch. zák. je posudzovať súlad uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Naopak, úlohou, ale ani právomocou súdu nie je posudzovať obchodnú a podnikateľskú vhodnosť alebo správnosť prijatého uznesenia. V akciovej spoločnosti sú to predovšetkým akcionári spoločnosti, ktorých úlohou je pri hlasovaní na valnom zhromaždení robiť obchodné a podnikateľské rozhodnutia. Ich úlohou je aj posudzovať vhodnosť či výhodnosť určitého opatrenia pre spoločnosť a akcionárov ako celok (tzv.
business judgment rule). Súd nemôže ich úvahu preskúmavať a nahrádzať ju vlastnou úvahou, pokiaľ dané uznesenie obsahovo nie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo pokiaľ v procese jeho tvorby nedošlo k porušeniu týchto pravidiel, vrátane § 56a ods. 1 Obch. zák. To sa u akcionára W.. X. ani u OSIVO ZVOLEN, a.s., nezistilo. Či je ich hlasovanie (pridelenie vysokých tantiém) podnikateľsky a obchodne rozumné, to súdu podľa už uvedeného nepatrí posudzovať a nemožno na tom založiť ani neplatnosť prijatého uznesenia. V prerokúvanej veci vo výsledku nebolo zistené, že by tu existovala väčšina, ktorá by hlasovaním na valnom zhromaždení o rozdelení zisku bol zvýhodnila samú seba na úkor menšiny tým, že by si prostredníctvom tantiém rozdelila väčšinu vytvoreného zisku a zvyšným akcionárom by priznala len menšiu časť vytvoreného zisku, teda väčšina, ktorá by vykonávala svoje hlasovacie právo zneužívajúcim spôsobom v zmysle § 56a ods. 1 Obch. zák. Vzhľadom na to nie je možné ani uzavrieť, že uznesenie č. 4 z valného zhromaždenia z 30. júna 2015 bolo prijaté spôsobom odporujúcim § 56a ods. 1 Obch. zák., teda v rozpore so zákonom.
21. Z dôvodov uvedených už vyššie podľa názoru súdu nemožno vysloviť neplatnosť napadnutého uznesenia č. 4 z dôvodu rozporu s § 176b ods. 1 Obch. zák. Citované ustanovenie zakazuje akcionárovi vykonávať svoje práva na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Za výkon práv akcionára v rozpore so záujmami ostatných akcionárov, ktorý by mal mať za následok neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, však nemožno považovať už samotné hlasovanie akcionára určitým spôsobom tam, kde zákon takéto hlasovanie predpokladá (ako napr. v § 178 ods. 1 a 3 Obch. zák.). Výkon hlasovacieho práva je totiž jedným z práv akcionára podľa § 180 ods. 1 Obch. zák., pričom podstatou hlasovania je, že niekto môže hlasovať za a niekto môže hlasovať proti. Preto samotná skutočnosť, že jeden akcionár hlasuje za určité uznesenie, ktoré iný akcionár považuje pre seba za nevýhodné, nemožno u prvého akcionára považovať za konanie na ujmu druhého akcionára. To by totiž znamenalo zameniť väčšinový princíp rozhodovania v akciovej spoločnosti (§ 186 ods. 1 Obch. zák.) v podstate za jednomyseľnosť. Okrem toho, práve kvôli väčšinovému princípu je v podstate vylúčené posudzovať hlasovanie akcionára na valnom zhromaždení podľa § 176b ods. 1 Obch. zák. Na prijatie uznesenia je totiž potrebná väčšina hlasov akcionárov. Výkon hlasovacieho práva akcionármi v rozpore s § 176b ods. 1 Obch. zák. (na ujmu ostatných akcionárov) tak, že jeho výsledkom je vytvorenie zneužívajúcej väčšiny, ktorá takéto uznesenie schváli, sa tak vždy prejaví v podobe zneužívajúcej väčšiny v zmysle § 56a ods. 1 Obch. zák. Naopak, výkon hlasovacieho práva len niektorého akcionára v rozpore s § 176b ods. 1 Obch. zák. (ak nejde o väčšinového akcionára) by nestačil na to, aby bolo prijaté uznesenie, pretože by nevytvoril väčšinu v zmysle § 186 ods. 1 Obch. zák. Ak by sa k nemu zasa pridali ďalší akcionári, ktorí by nekonali spôsobom podľa § 176b ods. 1 Obch. zák., potom takéto uznesenie ako celok by nebolo výrazom zneužitia väčšiny v zmysle § 56a ods. 1 Obch. zák.
22. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie č. 4 valného zhromaždenia žalovaného konaného 30. júna 2015 nie je v rozpore so zákonom z tých dôvodov, ktoré žalobca uplatnil v trojmesačnej lehote v zmysle § 183 a § 131 ods. 1 Obch. zák. Ďalšie dôvody žalobca uplatnil po uplynutí tejto lehoty a rozpor so stanovami žalovanej spoločnosti žalobca vôbec netvrdil. Preto súd jeho žalobu ako neopodstatnenú zamietol (výrok I).
23. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd vo vyhlásenom rozsudku náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 2 O. s. p. si ich však mal vyčísliť v lehote troch pracovných dní, ktorá uplynula 1. júla 2016 a ani účinnosť nového Civilného sporového poriadku nemala na túto lehotu ako takú žiaden vplyv (§ 470 ods. 3 C. s. p.). Právny zástupca žalovaného však vyčíslenie náhrady trov podal na poštu až 18. júla 2016, teda celkom zjavne po uplynutí zákonnej lehoty. Žalovaný si teda náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd v písomnom vyhotovení rozsudku žiadne trovy nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.