Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-51-2016.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. G.. O. XXXX/X M., o zaplatenie 520,39 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 515,39 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15.12.2015 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 31,-EUR a na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia 103,80 EUR.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 24.2.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu celkovej sumy 520,39 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 4,54 EUR a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 520,39 EUR od 13.2.2016 až do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému získal na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 18.3.2013 od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., čo žalovanému oznámil listom zo dňa 27.1.2016. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 19.11.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému vo výške 500,- EUR prostredníctvom úverovej karty, ktorý sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky s tým, že konečná lehota splatnosti nebola dohodnutá.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.
Žalobca dlžnú sumu 520,39 EUR vypočítal ako súčet položiek, a to istiny vo výške 448,41 EUR, úroku vo výške 44,84 EUR, poplatku za upomienku I. vo výške 5,-EUR, poplatku za výpis z účtu 8,15 EUR a opravných úrokov 13,99 EUR. Žalobca si uplatnil aj sumu 4,54 EUR ako vyčíslený 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR za obdobie od 12.12.2015 do 12.2.2016.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2016.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predložili do spisu. O možnosti predloženia dôkazov boli účastníci v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. riadne poučení.
Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným dňa 19.11.2013. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s kreditným limitom 500,-EUR s tým, že tento sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. V zmluve si účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 26,28 %. Bola stanovená RPMN 38,7 % a priemerná hodnota RPMN 25,09 %.
V spodnej časti zmluvy bolo oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K zmluve žalobca pripojil Predstavenie karty Premia karta Home Credit, ktorej súčasťou sú úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu pre Premia kartu Home Credit - IZK113P platné od 1.8.2013. V týchto Úverových zmluvných podmienkach je v Hlave 13 v § 1 uvedené, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,-EUR v prípade prvej upomienky a 12,-EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V § 2 Hlavy 13 je uvedené, že v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-EUR. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Predložil aj pravidlá Premia programu pre Premia kartu Home Credit, Čo by ste mali vedieť o Vašej Premia karte, Informácie o poistení.
Žalobca do spisu doložil aj výzvu k splateniu celého úveru zaslanú žalovanému dňa 25.11.2015, k tomu pripojil aj podací hárok pošty preukazujúci zaslanie uvedenej výzvy dňa 27.11.2015. Výzvou bol žalovaný vyzvaný na úhradu celkovej dlžnej sumy 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej žalobca do spisu doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad z úverového vzťahu so žalovaným. Predložil aj oznámenie zo dňa 27.1.2016 o postúpení pohľadávky na žalobcu. K tomu pripojil hromadný podací hárok pošty, ktorým preukázal odoslanie oznámenia dňa 28.1.2016.
Iné listinné dôkazy žalobcom ani žalovaným do spisu doložené neboli.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 19.11.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.
Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.4.2014.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. h) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 19.11.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bolo Predstavenie karty Premia karta Home Credit, ktorej súčasťou boli Úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu pre Premia kartu Home Credit - IZK113P platné od 1.8.2013. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru s kreditným limitom vo výške 500,-EUR, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky s tým, že konečná lehota splatnosti nebola dohodnutá. Poskytnutý úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Odoslanie výzvy žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. dňa 27.11.2015. Ak bola výzva odoslaná dňa 27.11.2015, pätnásty deň uplynul dňom 12.12.2015. Žalovaný však na výzvu nereagoval.
Pretože žalovaný poskytnutý revolvingový úver prestal splácať, súd ho zaviazal k zaplateniu neuhradenej istiny vo výške 448,41 EUR, zmluvnému úroku 44,84 EUR, ako aj poplatku za výpis z účtu vo výške 8,15 EUR a opravných úrokov - grace period vo výške 13,99 EUR, čo je spolu 515,39 EUR.
Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poplatku za upomienku I. vo výške 5,-EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy 13 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Podľa vyššie citovaného § 1 Hlavy 13 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu, tento mal žalovanému vyúčtovať poplatok za upomienku. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu žalovanému poplatok za upomienku vyúčtoval a vôbec nepreukázal, že by žalovanému upomienku doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza. Preto súd nemohol žalobcovi poplatok 5,-EUR za upomienku I. priznať. V tejto časti súd žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol 19.11.2013.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 25.11.2015 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 568,39 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Odoslanie výzvy žalobca preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. dňa 27.11.2015, pätnásty deň uplynul dňom 12.12.2015, ktorý pripadol na sobotu. Lehota splatnosti sa tak posunula na pondelok 14.12.2015. Žalovaný na výzvu nereagoval. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR od 12.12.2015 do 12.2.2016, ktorý vypočítal na sumu 4,54 EUR a od nasledujúceho dňa žiadal priznať zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR až do zaplatenia.
Keďže splatnosť nastala až 14.12.2015, do omeškania sa mohol žalovaný dostať až dňom 15.12.2015.
Súd priznal žalobcovi sumu 515,39 EUR. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z priznanej sumy zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 15.12.2015 až do zaplatenia.
Pretože si žalobca uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 520,39 EUR už od 12.12.2015, súd v prevyšujúcej časti nad priznaný úrok z omeškania žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca žiadal zaplatiť sumu 520,39 EUR, súd mu priznal 515,39 EUR. Neúspech žalobcu bol teda len v nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania vo výške 31,-EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Preto súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,-EUR za zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby.
Žalobca žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 103,80 EUR, a to za prevzatie a prípravu veci, ako aj za napísanie žaloby. Za každý úkon žiadal odmenu vo výške 34,86 EUR + 2 x režijný paušál 8,39 EUR (oba úkony vykonané v roku 2015), to všetko zvýšené o 20 % DPH, čo je spolu 103,80 EUR. Pretože žalobca má právo na plnú náhradu svojich nákladov, súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 103,80 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).