Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CbZm-70-2013.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
21CbZm/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: B., toho času na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníkom Mgr. Renátou Štarmachovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie zmenkovej sumy 472,00 eura s príslušenstvom , takto
rozhodol:
Konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 472 eur, 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 16.10.2009, 6% ročný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 16.10.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,44 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súde návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 472 eur, 0,25 % denného zmenkového úroku, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia, 6% ročného zmenkového úroku, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 16.10.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,44 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.4.2009 na zmenkovú sumu 672 eur, pričom sa zaviazal k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.8.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vytavenia.“
Zmenka bola vystavená dňa 7.4.2009 (dátum vystavenia) na 672 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu s 0,25% denným úrokom od 2.8.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 200 eur, a to na zmenkovú sumu. Na úroky vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy.
Následne súd v súlade s článkom 5 odsek 2 Nariadenia č. 861/2007 vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému sa nepodarilo doručiť tlačivo s prílohami. Vykonaným šetrením súd zistil, že terajší pobyt žalovaného je neznámy, a preto mu podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Opatrovníkovi žalovaného bolo tlačivo spolu s prílohami doručené dňa 22.4.2016. Opatrovník žalovaného sa k doručenému návrhu na tlačive nevyjadril.
Písomným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.12.2015, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrh na uplatnenie pohľadávky čiastočne späť, a to v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia a navrhol konanie v tejto časti v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
Vzhľadom na vyššie uvedené späťvzatia návrhu na uplatnenie pohľadávky, súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
Po vyššie uvedenom späťvzatí návrhu na uplatnenie pohľadávky sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 472 eur, 0,06 % denného zmenkového úroku, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia, 6% ročného zmenkového úroku, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 16.10.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,44 eura.
Na rozhodnutie o podanom návrhu súd následne nariadil pojednávanie na deň 28.6. 2016, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov konania, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, lebo podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8202106, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské úvery.
Žalobca navrhol v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie predniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z
jeho strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť. Poukázal na abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a obligatórne písomné konanie podľa vyššie uvedeného nariadenia, podľa ktorého žiada, aby súd postupoval. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Na nariadené pojednávanie sa neustanovil ani opatrovník žalovaného, napriek tomu, že mu predvolanie naň bolo riadne a včas doručené.
Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 Preambuly predmetného nariadenia, je cieľom tohto nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva na spravodlivý proces pre oboch účastníkov, súd vo veci, ako už bolo uvedené, nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne návrhu na uplatnenie pohľadávky, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, zmenky, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.8.2013, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.9.2013, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.10.2014, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.12.2015, prehľadu platieb na zmenku, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, Zmluvy o úvere č. 8202106, a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je zapísaný do Obchodného registra dňom 24.1.2001, pričom v predmete činnosti má, okrem iného, až po 8.1.2011 činnosť ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je zapísaná dňom vzniku 14.3.2001 a v predmete činnosti, má okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný je fyzickou osobou.
Žalovaný dňa 18.12.2008 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Zmluvu o úvere č. 8202106, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350 eur, s tým, že žalovaný sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 310 eur, celkovo zaplatiť čiastku 660 eur v 11 mesačných splátkach po 60 eur, počnúc dňom 28.4.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plných mocí v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Žalobca predložil originál zmenky (súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy), ktorú vystavil žalovaný dňa 7.4.2009 na zmenkovú sumu 672 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 2.8.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“
Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8202106 a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
Žalovaný ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 200 eur, a to na zmenkovú sumu. Na úroky žalovaný doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa čl. I § 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, cudzia zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka); 4. údaj zročnosti; 5. údaj miesta, kde sa má platiť; 6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 7. dátum a miesto vystavenia zmenky; 8. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I § 10 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 34 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I § 48 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak sa vykoná postih pred zročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medziobdobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd formálne posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva.
Žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike podal dňa 28.3.2013 na Okresnom súde Prešov návrh na začatie konania proti žalovanému s bydliskom na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd tento návrh na predpísanom tlačive - tlačive C na odpoveď žalovaného, ako aj s prílohami návrhu na začatie konania, doručil dňa 22.4.2016 opatrovníkovi žalovaného. Nasledujúcim dňom začala plynúť opatrovníkovi žalovaného lehota 30 dní na vyplnenie časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jej doručenie prvostupňovému súdu. V tej istej lehote mal opatrovník žalovaného v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné dokumenty, pričom svoje stanovisko k návrhu mohol zaslať súdu aj akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. V odpovedi súdu mal opatrovník žalovaného právo uviesť všetky podľa neho dôležité dôvody, výhrady a námietky tykajúce sa podaného návrhu. Opatrovník žalovaného toto svoje právo nevyužil. Opatrovník žalovaného ani neskôr v ďalšom priebehu konania nespochybnil platnosť Dohody o vyplňovacom práve zmenky.
Ako už bolo konštatované, predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade sú nároky zo zmenky uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto možné v tejto súvislosti aplikovať ust. § 175 O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze. Nie je však možné ani to, aby súd rozhodujúci o podanom návrhu, posudzoval uplatnené nároky zo zmenky v rozpore s ustanoveniami upravenými v Zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb. To platí aj v prípade, keď vystaveniu zmenky predchádza spotrebiteľská zmluva. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby (zmenkoví dlžníci) zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom z listiny čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť zmenky sa prejavuje tým, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, len na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o platobný záväzok, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré inak medzi vystaviteľom a remitentom vo vlastnej zmenke nepochybne existujú. Aj keby dôvod vzniku zmenky bol na nej priamo vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkových záväzkov.
V preskúmavanej veci Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj súčasť Zmluvy o úvere č. 8202106 zo dňa 7. 4. 2009. Išlo o dôsledok toho, že toho istého dňa bola vyplnená a žalovaným podpísaná zmenka, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum úročenia tejto zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas po štyri po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.
Predmetom vyplňovacieho práva nebola výška zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá už v tom čase bola vypísaná na zmenke a ktorú žalovaný ako takú ako vystaviteľ zmenky podpísal.
Podstata vyplňovacieho zmenkového práva spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojim úkonom pozostávajúcim z doplnenia chýbajúcich častí premeniť blankozmenku na cenný papier. Jedná sa o právo, ktoré prislúcha majiteľovi blankozmenky, ktoré musí byť nadobúdateľovi zmenky udelené jej vystaviteľom. Toto vyplňovacie právo nie je osobitným právom zmenkovým, ale má charakter práva všeobecne právneho. Nejde o právo záväzkové, ale špeciálne majetkové právo. Toto právo sa zakladá na dohovore medzi osobou, ktorá blankozmenku podpísala a osobou, ktorá blankozmenku prijíma. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. Jej nedodržanie však nie je podmienkou platnosti. Spravidla býva súčasťou inej zmluvy tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Dohoda o vyplňovacom práve či jednostranné prehlásenie vystaviteľa na blankozmenke o vyplňovacom práve jej majiteľa sú nevyhnutnou súčasťou vystavenej blankozmenky. Pokiaľ by takáto dohoda či prehlásenie neboli urobené, zmenka ako cenný papier nevznikne. Preto vystaviteľ zmenky môže odovzdávať spolu s nevyplnenou zmenkou prvému majiteľovi zmenky buď tzv. vyplňovacie prehlásenie s doložkou na zmenke o existencii takéhoto prehlásenia, ktoré upozorňuje každého budúceho majiteľa zmenky o
tomto vyplňovacom práve, alebo doklad o uzavretí Dohody o vyplňovacom práve. Takýmto prehlásením osoba podpísaná na zmenke oprávňuje ďalšieho majiteľa blankozmenky túto v chýbajúcich častiach v určitom rozsahu vyplniť. Takéto vyplňovacie prehlásenie ako vedľajšia listina ide spolu so zmenkou. Vyplňovacie právo nie je právom viaznucim na zmenke, nie je skutočným právom zmenkovým, je len právom so zmenkou súvisiacim. Toto vyplňovacie právo nezaniká premlčaním či odvolaním, ani úmrtím alebo zánikom dlžníka alebo majiteľa blankozmenky.
Podpisovateľ blankozmenky má právo podať námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky. Námietka však prislúcha len tomu, kto sa podpísal na pôvodne nevyplnenú listinu zmenky. Táto námietka však nemôže byť použitá, s výnimkou prípadu, keď majiteľ nadobudol zmenku nedobromyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.). V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. SR 4/1999 - 52. Podľa tohto rozhodnutia, ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá už bola vydaná ako neúplná (blankozmenku) odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie zakladá námietku dlžníka v zmysle čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového. Takúto námietku môže vzniesť len samotný dlžník, a to len zo skôr uvedených dôvodov.
Aj keby bola pôvodne neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, stala sa z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a má všetky predpísané náležitosti. Majiteľ takejto zmenky má zásadne všetky práva s touto listinou spojené, preto citované ustanovenie čl. I. § 10 dáva dlžníkovi z takejto zmenky len námietku nedobromyseľnosti či hrubej nedbanlivosti proti majiteľovi a nepriznáva mu právo namietať nepravosť zmenky ako takej. S tým súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníka. Ten musí namietať a preukázať, že pôvodne išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak. Toto právo mu však patrí len ak je zmenka naďalej vo vlastníctve pôvodného majiteľa. Ak však bola zmenka rubopisovaná na ďalšieho majiteľa, bude treba ešte preukázať, že tento nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky nedobromyseľným alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
V tejto súvislosti došlo k pokusom o zvrátenie dôsledkov spojených s indosáciou zmenky stanovenou v čl. I. § 17 citovaného zákona v nálezoch Ústavného súdu ČR č. PL ÚS 16/12 a IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7. 2013.
Použitie týchto výkladových nálezov nie je však v preskúmavanej veci aktuálne vzhľadom k tomu, že žalovaný námietku neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve nepodal.
Tak ako bolo konštatované, Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranne vyplňovacie prehlásenie vystaviteľa zmenky, zakladajú právo majiteľovi zmenky viaznuce priamo na zmenke a až do vyplnenia blankozmenky sú jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto súvislosti vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Je neprípustné, aby súd bez akejkoľvek námietky zo strany dlžníka výslovne požadovanej zákonom dospel k záveru o neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
Výnimku z výlučnosti práva zmenkového dlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť ani z článku I. § 5 Zákona zmenkového a šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok (na zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní) beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. U ostatných zmeniek (fixných alebo datazmeniek) platí prípadná úroková doložka za nenapísanú (čl. I. § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového). Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je splatná pri predložení a tento okamžik je pre vystaviteľa zmenky v zásade neznámy. Naproti tomu je u fixných zmeniek či datazmeniek splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto nebráni účastníkom, aby prípadné úroky zahrnuli priamo do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona zmenkového a šekového poskytuje možnosť určitého dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré majú neurčitú dobu splatnosti a teda aj vistazmenke vystavenej v tejto veci.
Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže byť určený aj neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v podstate o deň, keď dôjde k zosplatneniu úveru pri použití terminológie uvedenej v § 560 Obchodného zákonníka. V preskúmavanej veci sa jedná o deň 16.10.2009.
Takto určený úrok stanovený doložkou na zmenke je právne prípustný len do splatnosti zmenky, t. j. do dňa predloženia vistazmenky na platenie dlžníkovi. Počnúc dňom splatnosti vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 % úrok.
Pokiaľ by úrok stanovený podľa čl. I. § 5 mohol byť v zmenke určený až do zaplatenia zmenkovej sumy, boli by zmenky fixné a datazmenky výrazne znevýhodnené, keďže u nich po splatnosti zmenky vzniká nárok v rozsahu čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok.
Deň splatnosti vistazmenky nie je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne zistiteľné, kedy sa zmenka stala splatnou, t.j. kedy bola predložená na platenie. Len z podaného návrhu na začatie konania možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala pravdepodobne ku dňu 16.10.2009, od ktorého si žalobca požaduje zákonný 6 % úrok. Majiteľ vyplnenej zmenky vie z nej zistiť, že má právo na dohodnutý úrok od 2.8. 2009 a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t.j. do dňa jej predloženia na zaplatenie dlžníkovi, v danom prípade do 16.10.2009. Zo zmenky nevyplýva právo majiteľa zmenky na dohodnutý úrok za dobu od splatnosti zmenky (16.10.2009) až do zaplatenia.
Právnym dôsledkom takto vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky nevzniká jej majiteľovi po dni splatnosti zmenky (16.10.2009) okrem zákonného 6 % postihového úroku ročne nárok aj na dohodnutý úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) či k zmluvnej pokute (§ 300 až § 301 Obchodného zákonníka a § 544 až § 550 Občianskeho zákonníka).
Súd má za to, že môže aj v prípade pasivity účastníka k takémuto výkladu obsahu zmenky prihliadať ex offo, a to hneď z dvoch dôvodov:
Záväzky vyplývajúce z vyplnenej zmenky sú priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.
Remitent ako prvý majiteľ zmenky a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú zmenku (ako v preskúmavanej veci) majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má svoj význam a účel. O existencii vád oprávňujúcich vystaviteľa zmenky (emitenta) na vznesenie námietok relatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.
Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej (už vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o zmenku, ktorá neobsahuje platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami, či o chýbajúce označenie, že sa jedná o zmenku (čl. I. § 1 Zákona zmenkového a šekového).
Preskúmavať platnosť písomnej Dohody o vyplňovacom práve či správnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku uvedenej už pri vystavení zmenky, je možné len na základe námietky (či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu) dlžníka.
Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25 % denne) bol dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to uplatňoval žalobca v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol doplňovaný dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na platenie zrejmé, že takto dojednaný úrok patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci zo zmenky nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia zmenkovej sumy. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania by žalobcovi ako majiteľovi zmenky mal patriť dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne len za obdobie od 2.8.2009 do 16.10.2009, resp. po čiastočnom späťvzatí návrhu na uplatnenie pohľadávky zmenkový úrok 0,06 % denne za obdobie od 2.8.2009 do 16.10.2009.
Žalobca sa teda čiastočne domáha zaplatenia niečoho, čo nevyplýva zo zmenky a čo nie je postihovým právom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Uplatňovanie tohto ďalšieho nároku za obdobie po 16.10.2009 žalobca právne a skutkovo nezdôvodnil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 472 eur, 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 672 eur od 2.8.2009 do 16.10.2009, 6% ročný zmenkový úrok, a to zo zmenkovej sumy 672 eur od 16.10.2009 do 19.11.2009, zo zmenkovej sumy 622 eur od 20.11.2009 do 22.12.2009, zo zmenkovej sumy 572 eur od 23.12.2009 do 21.1.2010, zo zmenkovej sumy 522 eur od 22.1.2010 do 26.3.2010 a zo zmenkovej sumy 472 eur od 27.3.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,44 eura a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca, resp. účastníci konania mali vo veci úspech (resp. neúspech) len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.