Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. X., B.. X.X.XXXX, O. X. P. Č.. XX, XXX XX G., štátny občan SR, o zaplatenie 2 021,37 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal na Okresom súde U. dňa 16.10.2014 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 021,37 eur s príslušenstvom a trovy konania na tom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „banka“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným dňa 10.11.2011 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 000,- eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 58,09 eur vždy k 15. dňu v mesiaci s dohodnutými podmienkami čerpania, podmienkami splácania, podmienkami pri neplnení zmluvných povinností a ďalšími náležitosťami upravenými v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca ohľadom zmluvy odkazoval na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2 093,21 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 740,70 eur, riadneho úroku 280,67 eur, úroku z omeškania 40,87 eur a ostatného príslušenstva 30,97 eur. Sumu 30,97 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 15.1.2014 do 15.11.2016 v počte 35 a celkovej výške 2 021,37 eur. Splátky pôvodne splatné od 15.8.2014 do 15.11.2016 sa stali splatnými dňa 12.8.2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zo splatných splátok úveru si žalobca vyčíslil úrok z omeškania vo výške vo výške 10,14 eur a to sadzbou 8,15 % ročne za obdobie od 16.1.2014 do 12.8.2014 a následne žiadal priznať úrok z omeškania zo výške 8,15 % ročne zo sumy 2 021,37 eur od 13.8.2014 do zaplatenia.

V podaní zo dňa 12.3.2015 žalobca doplnil žalobu tak, že uviedol, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkom sumu 1 173,07 eur, pričom z úhrad bola na istinu započítaná suma 259,30 eur, na poplatky suma 325,46 eur, na riadny úrok suma 586,74 eur a na úrok z omeškania 1,57 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, bez ospravedlnenia. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal a rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie zmluva o splátkovom úvere ( č.l. 4 - 6 spisu ), všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 8 - 27, oznámením o postúpení pohľadávky č.l. 28 zo dňa 4.7.2014, výzvou na úhradu

- zosplatnenie úveru č.l. 29 zo dňa 24.7.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 30 - 37 zo dňa 27.6.2014, pokusom o zmier č.l. 38, výpisom z účtu úveru č.l. 56 - 58, lustráciou Sociálnej poisťovne č.l. 70 - 71, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2005 súd zistil, že ju uzatvoril žalovaný ako dlžník s pôvodným veriteľom spoločnosťou U. U., H..U.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2 000,- eur ako spotrebný úver na čokoľvek s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 17,90 % p. a. v deň uzatvorenia zmluvy. V zmluve bola uvedená RPMN 25,08 %, priemerná hodnota RPMN 17,88 %, celková čiastka spojená s úverom 3 363,46 eur, poplatok za správu úveru 2,99 eur mesačne, jednorazový spracovateľský poplatok 79 eur, poplatok za poistenie úveru 1,96 eur mesačne, počet splátok 60 a výška splátky 58,09 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.12.2011, splatnosť úrokov a poplatkov mesačná ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru dňa 15.11.2016.

Zo Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s. účinných od 1.8.2002 v znení dodatku č. 10 od 1.2.2010 súd zistil, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta pod písm. a) až o), medzi tým aj pre prípad, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, poplatkov viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané žalovaným.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2014, uzavretej medzi postupcom U. U., H..U.., O. XX, X., N.: XX XXX XXX a postupníkom, ktorým je žalobca súd zistil, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok, vrátane ich príslušenstva, uvedených a špecifikovaných v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka voči žalovanému vo výške 2 093,21 eur, pozostávajúca z istiny 1 740,70 eur, z riadneho úroku 280,67 eur, z úroku z omeškania 40,87 eur a z ostatného príslušenstva 30,97 eur.

Z listu postupcu U. U., H..U.. zo dňa 4.7.2014 súd zistil, že pôvodný veriteľ oznamoval žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2014 postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 093,21 eur s príslušenstvom na žalobcu. Doručenka súdu predložená nebola.

Z listu žalobcu zo dňa 24.7.2014 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 24.7.2014 a súčasne ho vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 2 342,10 eur najneskôr do 8.8.2014. Doručenka súdu predložená nebola.

Pokusom o zmier zo dňa 29.9.2014 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 2 125,04 eur najneskôr do 2.10.2014.

Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 10.11.2011 čerpal úver vo výške 2 000,- eur a že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkom sumu 1 173,07 eur.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, ods. 2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa § 2 písm. a ) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie po a) po spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, po b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné, že pohľadávka voči žalovanému vznikla zo zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 10.11.2011. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V konaní však bolo sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia. Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy o úvere tvrdiac, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2014 novým veriteľom žalovaného. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil.

Zákon v cit. ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že sa žalovaný dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na jeho strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného veriteľa v bode 7.6.1 ako prípady porušenia zmluvy, kedy banka je oprávnená ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o úvere alebo vo VOP, tiež ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo aj poplatkov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí banka v oznámení o mimoriadnej splatnosti, banka je oprávnená zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť.

Súd má v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný veriteľ - banka si nesplnila svoju zákonnú povinnosť v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a to písomne vyzvať žalovaného k úhrade dlhu a bez tohto postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014 na žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Splatnosť úveru vyhlásil následne až žalobca jednostranným úkonom smerujúcim k zosplatneniu úveru - oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.7.2014. Doručenie výzvy, ktorá má predchádzať k zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom, žalobca nepreukázal. Pokiaľ banka nevyzvala dlžníka k splneniu omeškaných pohľadávok, nebola oprávnená postúpiť svoju nesplatnú pohľadávku žalobcovi, čím nebola splnená požiadavka, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z

úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho a príslušenstva v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom). Z listinných dôkazov nie je ani zrejmé, či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky a teda nie je zrejmé, či sa postupovalo podľa § 526 Občianskeho zákonníka. ( Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.). Hoci žalobca súdu predložil listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2014 vystavené pôvodným veriteľom, nepreukázal taktiež, či toto oznámenie bolo reálne žalovanému doručované a doručené.

V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal , že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému naňho postúpená, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného, nebolo však dokázané, že by bol žalovaný pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani to, že postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu P. O., v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.