Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, 040 01 Košice, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, T., o zaplatenie sumy 349,34 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 235,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 600,00 eur od 05.04.2014 do 07.11.2014, a zo sumy 235,67 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 30,28 eura a náhradu iných trov konania v sume 7,38 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.03.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 349,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 713,67 eura od 05.04.2014 do 07.11.2014 a zo sumy 349,34 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 19.12.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 600,00 eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 04.04.2014. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 713,67 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 600,00 eur

a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 113,67 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 04.04.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalovaný do dňa spísania návrhu uhradil celkovo sumu 364,33 eura, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 07.11.2014.

Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 06.06.2016, k tejto sa nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 24.03.2016, výpisom z obchodného registra č.l. 2, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 19.12.2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.03.2014, výpisom z účtu žalobcu č.l. 8, osvedčením o registrácii pre DPH, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi žalobcom a žalovaným bola formou diaľkovej komunikácie dňa 19.12.2013 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 21.03.2014 Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých zmlúv poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 600,00 eur, pričom sumu 600,00 eur zaslal žalobca žalovanému na účet dňa 21.03.2014. Celkové náklady žalovaného boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume 113,67 eura, a preto celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, bola vo výške 713,67 eura. Doba splatnosti úveru s príslušenstvom bola dojednaná na 04.04.2014. RPMN bola uvedená vo výške 9111,3%, priemerná RPMN vo výške 418%. Žalovaný zo zmluvy žalobcovi uhradil sumu 364,33 eura dňa 07.11.2014.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh je dôvodný iba z časti.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.12.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 21.03.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo strany žalobcu a zmluvy v súlade s článkom III. bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 600,00 eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 713,67 eura, ktorú tvorí úver a celkové náklady za poskytnutie úveru, ktoré boli vyjadrené pevnou sumou vo výške 113,67 eura. Úver bol splatný dňom 04.04.2014. RPMN bola vo výške 9111,3% a priemerná hodnota RPMN vo výške 418%. Žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru uhradil dňa 07.11.2014 sumu 364,33 eura.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. e) ZSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ.

Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je označený ako bezúročný, avšak žalobca ako veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 113,67 eura. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby žalobca ako veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 9111,3% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (418%) viac ako 21-násobne, preto súd považuje odplatu dojednanú medzi účastníkmi za rozpornú s dobrými mravmi aj z dôvodu jej neprimeranej výšky.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemá nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 600,00 eur a na tento uhradil sumu 364,33 eura, súd ho vo výroku I. zaviazal na zaplatenie zostávajúcej sumy úveru vo výške 235,67 eura (600,00 - 364,33) a vo zvyšku žalobu vo výroku II. zamietol.

Žalovaný tým, že úver v lehote do 04.04.2014 nevrátil, dostal sa s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania, a to s prihliadnutím na čiastkovú úhradu dňa 07.11.2014 vo výške 364,33 eura. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % (5 + 0,25%) ročne zo sumy 600,00 eur od 05.04.2014 do 07.11.2014 a zo sumy 235,67 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 05.04.2014 bola vo výške 0,25 %.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 235,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 600,00 eur od 05.04.2014 do 07.11.2014, a zo sumy 235,67 eura od 08.11.2014 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Vzhľadom k výške sumy, na plnenie ktorej súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§ 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi bola zo sumy 349,34 eura s príslušenstvom priznaná suma 235,67 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 68% a hrubý úspech žalovaného 32%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 36% (68 - 32), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 84,11 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 26,56 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 24.03.2016) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 1x režijný paušál á 8,39 eura, 1x režijný paušál á 8,58 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH (právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH). Pri plnom úspechu žalobcu by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 20,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 36 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 30,28 eura (36 % z 84,11 eura) a právo na náhradu iných trov konania v sume 7,38 eura (36 % z 20,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v primerane dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.