Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/341/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, N. XXX XX, o zaplatenie 160,79 eur s prísl., takto

rozhodol:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 146,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 146,72 eur od 28.3.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 13,61 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 49,48 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca svojím návrhom doručeným súdu 17.8.2015 žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.3.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, umožňovali žalovanému využívať služby poskytované žalobcom.

Žalobca v návrhu uviedol, že sa domáha aj nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón zariadenie Nokia C 5 vo výške 53,57 eur. Nárok odôvodnil, že jej výška predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu zariadenia a jeho akciovou cenou to znamená, že predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M.XXXXXXX, spolu s Dodatkom k zmluve, Pokus o pokonávku zo dňa 13.3.2014, faktúry a Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 1.7.2011 k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. M., na základe ktorej žalovaný ako nepodnikateľ požiadal o sprístupnenie služieb poskytovaných žalobcom, žalovaný sa zaviazal uhradiť pomernú časť celkového mesačného nájomného zodpovedajúcu časti zúčtovacieho obdobia.

Podľa dodatku k zmluve č. M. XXXXXXX uzavretého dňa 15.10.2012, jeho predmetom bolo dojednanie o aktivácií účastníckeho programu Základ a dohoda o predaji koncového zariadenia Nokia C5 so zľavou 1 euro, s tým, že podľa bodu 2.3 žalovaný sa zaviazal že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu, nepožiada o vypojenie, nedopustí sa takého konania alebo nedá svojím konaním podnet, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nie splnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka, bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2. 2 tohto článku, bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku tretia osobe.

Žalobca vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 146,72 eur za obdobie od novembra 2013 do januára 2014.

Z pokusu o pokonávku zo dňa 13.3.2014 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty vo výške spolu vo výške 146,72 eur a vyzval ho na ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 27.3.2014 . Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.

Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a) a ods.12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 545 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Z vykonaného dokazovania, a to najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, spolu s Dodatkami k zmluve, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti, na základe ktorých žalobca prenajal žalovanému dve zariadenia, ktoré žalovanému umožnili využívať služby poskytované žalobcom. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať za poskytnuté služby mesačné poplatky s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný hneď prvý mesiac za služby a mesačné nájomné ani nasledujúce mesiace november 2013 až január 2014 v celkovej výške 146,72 eur, čím porušil zmluvné povinnosti, preto žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.3.2014 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy najneskôr do 27.3.2014.

Nakoľko z pripojených listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný riadne a včas neuhradil svoju splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorá mu vznikla porušením vyššie uvedenej zmluvy a jej dodatku, a to ako odplata za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 146,72 eur.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku 53,57 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti, mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného), a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej povinnosti žalovanej.

Otázkou teda zostáva, či suma 53,57 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanému pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 25 eur.

V čl. 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške (25 eur) a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku, a to zmluvná pokuta.

Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas, nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, súd jeho návrh v časti 53,57 eur zamietol.

Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované žalovanému, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným tvrdením žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval o tom, že žalovanému telekomunikačné služby v určitom rozsahu poskytoval ako aj faktúrami, ktorými žalovanému cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré žalovaný neuhradil.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr vystavených žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči žalobcovi, preto bol povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 8,25 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal od ním žiadaného dátumu od 28.3.2014, nakoľko k tomuto dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok v celkovej výške 160,79 eur. Súd mu vyhovel v sume 146,72 eur, čo predstavuje 91,25 % úspechu a 8,75 % neúspech, pomeru úspechu a neúspechu potom predstavuje 82,5 %, podľa výšky tohto pomeru súd potom priznal aj náhradu trov konania žalobcovi, pričom trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý bol zaplatený vo výške 16,50 eur, 82,5 % predstavuje sumu 13,61eur. Čo sa týka náhrady trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. právnym zástupcom žalobcu, a to za 2 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia a za návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške odmeny 16,60 eur za 1 úkon právnej pomoci + 2 × režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu to predstavuje sumu 49,98 eur + 10 eur titulom 20 % DPH, spolu 59,98 eur, z čoho 82,5 % predstavuje sumu 49,48 eur.

Pretože žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.