Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/326/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, Panónska cesta 39, Bratislava, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti odporcovi: Ing. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, N., právne zastúpený JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou so sídlom C. XX, N., v konaní o zaplatenie 16.450,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -124 zo dňa 16.03.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 394,47 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16.450,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 16.450,- eur od 16.10.2011 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 987,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa. V časti, kde navrhovateľ žiadal, aby bol odporca povinný vydať všetko, čo plnením od neho získal na základe kúpnej zmluvy, okresný súd jeho návrh zamietol a zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 4.029,29 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O nároku navrhovateľa prvostupňový súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie aj po tom, čo bol prvostupňový rozsudok prvostupňový rozsudok zrušený, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu v dobrej viere, že sa voči odporcovi ako predávajúcemu nevedie žiadne exekučné ani iné podobné konanie, a že predávajúci je oprávnený disponovať s predmetným motorovým vozidlom, a teda má právo previesť jeho vlastnícke právo na tretiu osobu. Podľa názoru okresného súdu bol to navrhovateľ, ktorý skutočne s odbornou starostlivosťou pristupoval k uzatvoreniu tejto zmluvy. Na viacerých internetových portáloch zisťoval pôvod motorového vozidla, navyše z rozhodnutí orgánov štátnej správy bolo zrejmé, že vozidlo bolo privezené z Francúzska a podrobilo sa aj kontrole originality. Až pri ďalšom prepise vozidla navrhovateľom na príslušnom DI bolo zistené, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, leasingového podvodu. V čase, keď samotný odporca navštívil DI a požiadal o vydanie evidenčných čísiel na vozidlo nebolo známe, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Okresný súd ďalej konštatoval, že z pripojeného spisového materiálu OR PZ Bratislava vyplývalo, že bolo dané do dispozície spoločnosti GENERAL TRADE dňa 18.11.2010. Táto francúzska spoločnosť použila na

leasing falošné dokumenty. Prakticky krátko na to, už dňa 24.01.2011 odporca toto motorové vozidlo ponúkol, resp. uzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu o odpredaji vozidla. Poškodená spoločnosť CREDIPAR podvod ohlásila na polícii až dňa 20.01.2011 z dôvodu, že v januári 2011 francúzska banka zaregistrovala po prvý raz nedoplatky spoločnosti GENERAL TRADE, a to v celkovej výške skoro 58.000,- eur. Pokým okresný súd konštatoval, že navrhovateľ pri kúpe vozidla postupoval obozretne, nemohol tak povedať o samotnom odporcovi, ktorý kupoval vozidlo vo Francúzsku. Takouto kúpou vozidla v zahraničí sa každý kupujúci vystavuje zvýšenému riziku, že vozidlo môže pochádzať z nelegálnej trestnej činnosti. Ďalej z pripojeného policajného spisu vyplývalo, že vo Francúzsku sa vedie trestné konanie voči spoločnosti GENERAL TRADE, pretože táto na základe falošných dokladov získala pôžičku od spoločnosti CREDIPAR, za ktorú zakúpila motorové vozidlá, ktoré potom obratom odpredávala, ale spoločnosti CREDIPAR nesplácala príslušné splátky. Okresný súd podotkol, čo sa týka samotného synalagmatického záväzku, že skutočne je pravdou, že účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy si majú vydať vzájomné plnenie. To znamená, že pokým súd v tomto prípade rozhodol o vrátení požadovanej sumy, mal by rozhodnúť o vrátení motorového vozidla, a to samotnému odporcovi. Podľa názoru okresného súdu si navrhovateľ splnil svoju synalagmatickú povinnosť tým, že motorové vozidlo bolo vrátené poškodenej strane - spoločnosti CREDIPAR vo Francúzsku. Okresný súd sa v tomto smere opieral o rozhodnutie NS ČSFR zo dňa 29.9.1987, resp. NS ČR z roku 2000, z ktorých rozhodnutí nepochybne vyplýva, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy v zmysle § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal, plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keď tento subjekt mu nie je známy. Podľa okresného súdu je nepochybné, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Takisto bolo nepochybne preukázané, že vozidlo bolo zadržané policajnými orgánmi SR a vrátené poškodenej spoločnosti vo Francúzsku, čo vyplýva z pripojeného spisového materiálu Policajného zboru v Bratislave. Navrhovateľ si teda splnil svoju povinnosť vrátiť to, čo získal z neplatnej zmluvy, resp. zo zrušenej zmluvy tým, že vozidlo vrátil poškodenému. Pokým odporca sa o tejto skutočnosti dozvedel, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti, mal sa obrátiť na predávajúceho vo Francúzsku, ktorý mu toto vozidlo odpredal, resp. túto možnosť stále má. Nie je však okresnému súdu známe, ani to odporca nepreukazoval na pojednávaní, za akú sumu kupoval toto vozidlo vo Francúzsku. Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ si oprávnene účtoval úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ žiadal od odporcu úrok z omeškania odo dňa 16.10.2011. Pri odstúpení od kúpnej zmluvy navrhovateľ žiadal vrátenie kúpnej ceny do 15.10.2011, úrok z omeškania si potom následne účtoval nasledujúci deň nesplnenia povinnosti, t.j. od 16.10.2011. V rozhodujúcom čase bol úrok z omeškania 9,5% ročne. O trovách konania rozhodoval okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľ bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu priznal trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 987,- eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.029,29 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie, ktoré dôvodil tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca považuje názor súdu, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy za nesprávny, nakoľko neskúmal, či skutočne prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej zmluvnej strane. Odporca namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry odporcu a o odstúpení od zmluvy sa dozvedel z podanej žaloby, keď bol uznesením prvostupňového súdu vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe navrhovateľa. Podľa názoru odporcu zaistenie motorového vozidla policajným orgánom nie je odstupovacím dôvodom uvedených v bode 1. všeobecných obchodných podmienok. Taktiež nesúhlasí s tým, že v danom prípade vzájomná reštitúcia vychádza z ustanovenia § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca odmieta záver súdu, že navrhovateľ nie je povinný vrátiť plnenie prijaté zo zrušenej zmluvy, pričom sa opieral o judikáty vydané súdom iného štátu. Odporca uplatňuje proti navrhovateľovi svoju pohľadávku vo výške 16.450,- eur na započítanie podľa § 98 O. s. p.. Pohľadávka odporcu na započítanie voči navrhovateľovi vznikla v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24.01.2011, nakoľko v priebehu

konania bolo preukázané, že plnenie odporcu poskytnuté na základe kúpnej zmluvy nie je možné vydať. Potom sa musí poskytnúť zaň peňažná náhrada, keďže v Obchodnom zákonníku nie je upravený inštitút bezdôvodného obohatenia.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ tak, že tvrdené skutočnosti prvostupňový súd dostatočne preskúmal a náležite odôvodnil, a preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že námietka ohľadne nedoručenia odstúpenia od zmluvy je nedôvodná, nakoľko z doručenky je zrejmé, že si túto pravdepodobne prevzala manželka odporcu a k platnému doručeniu by postačovalo, ak takýto prejav vôle dôjde adresátovi vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Ďalej uviedol, že zo znenia čl 5.1. všeobecných obchodných podmienok pri výkupe vozidiel vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy už len z dôvodu, že dopravný inšpektorát odmietne vykonať prevod motorového vozidla na nového vlastníka, čo sa v tomto prípade stalo. Svoju synalagmatickú povinnosť na vydanie motorového vozidla si navrhovateľ splnil tým, že vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti vydal orgánom činným v trestnom konaní, čo bolo v konaní aj preukázané a táto skutočnosť nie je ani sporná. Vo vzťahu k námietke započítania uviedol, že s takýmto názorom odporcu sa nestotožňuje, pretože má za to, že vydaním vozidla polícii si svoju synalagmatickú povinnosť na vydanie vzájomného plnenia splnil a ak by sa s takýmto návrhom odvolací súd nestotožnil, vznáša proti tejto pohľadávke námietku premlčania. Odporca mal možnosť sám sa domáhať po doručení odstúpenia od kúpnej zmluvy predmetného vozidla, čo však neurobil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

K odvolacej námietke odvolateľa o tom, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal, či prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane, odvolací súd konštatuje, že v konaní bola predložená doručenka o doručení odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2011, ktorú prevzala

manželka odporcu a odstúpenie zmluvy sa teda nepochybne dostalo do jeho dispozičnej sféry. V tejto súvislosti platí výklad, že prejav vôle dôjde adresátovi vtedy, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície, tak ako to uviedol navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu. Pri hodnotení dispozičnej sféry nie je rozhodujúce, že zásielku prevzala manželka adresáta a nie je právne významné, či sa adresát s dôjdeným prejavom vôle aj skutočne oboznámil. Navyše odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu osobitnú formu; ak však bola zmluva uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomne. Odporcovi navyše bola zasielaná dňa 24.05.2012 aj predžalobná výzva na úhradu dlžnej čiastky, v ktorej bolo okrem iného uvedené aj odstúpenie od zmluvy, pričom túto zásielku si v odbernej lehote odporca neprevzal. Vzhľadom na uvedené je táto námietka odporcu nedôvodná.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o nesprávnom posúdení podmienok pre odstúpenie od kúpnej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je taktiež nedôvodná, keďže v zmysle čl. 5.1. všeobecných podmienok pri výkupe vozidiel zo dňa 24.01.2011 bol navrhovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že dopravný inšpektorát odmietol vykonať prevod automobilu na nového vlastníka, čo bolo v konaní preukázané. Prvostupňový súd tieto skutočnosti vyhodnotil správne a odvolací súd nepovažuje za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať.

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa odmietnutia názoru okresného súdu, že navrhovateľ nie je povinný vrátiť plnené plnenie zo zrušenej zmluvy nakoľko sa opieral o judikáty vydané súdom iného štátu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne ustálil, že svoju synalagmatickú povinnosť na vydanie motorového vozidla si navrhovateľ splnil tým, že vozidlo vydal orgánom činným v trestnom konaní, čo bolo v konaní preukázané. Táto skutočnosť ani sporná nebola. Uvedené podporuje aj stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk, ročník 1988.

V súvislosti s kompenzačnou námietkou vznesenou v odvolacom konaní podľa ustanovenia § 98 O. s. p., odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 O. s. p. pre odvolacie konania neplatia. Z uvedených dôvodov potom sa touto odvolacou námietkou odvolateľa nemohol zaoberať.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešný v odvolacom konaní bol navrhovateľ, ktorému prináleží náhrada trov odvolacieho konania vo výške 394,48 eur, a to za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 320,34 eur, režijný paušál vo výške 8,39 eur a 20 % DPH vo výške 65,76 eur. Vo vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia odporcu nezistil odvolací súd žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v uplatnenej výške, keď vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä z ustanovenia § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to zákon pripúšťa v lehote dvoch mesiacov od doručenia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).