Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/789/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom C.. F. G. v právnej veci v právnej veci navrhovateľov: 1./ Jozef Gregor, nar. 19.07.1948, bytom: Družstevná 263, Most pri Bratislave, štátne občianstvo: SR, 2./. N. R., U.. XX.XX.XXXX, R.: F. XX, R., štátne občianstvo: SR, X./. B.. H. L., U.. XX.XX.XXXX, R.: O. X, R., štátne občianstvo: SR, 4./ Y. W., U.. XX.XX.XXXX, R.: H. XX, G., štátne občianstvo: SR, 5./ K. T., U.. XX.XX.XXXX, R.: H. X, G., štátne občianstvo: SR, 6./ C. Č., U.. XX.XX.XXXX, R.: U. X, R., štátne občianstvo: SR, navrhovatelia v 1./, 3./, 5./ a 6./ rade zastúpení JUDr. Máriou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom: Hlavná 156, Dubová proti odporcom: 1./ G. L., U.. XX.XX.XXXX, R.: N. M. X/XXX, štátne občianstvo: SR, 2./ T. F., U.. XX.XX.XXXX, R.: A. XX, R., štátne občianstvo: SR, odporcovia zastúpení advokátskou kanceláriou advocatius s. r. o., so sídlom: Palackého 12, Bratislava, IČO: 36 868 752, 3./ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001 o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

r o z h o d o l

Súd určuje, že pozemok registra „Y. s parcelným číslom XXX/X vo výmere 6338m2, druh pozemku

- orná pôda, v katastrálnom území Most pri Bratislave, ktorý je vedeným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor na M. XXX a pozemok registra „V.“ s parcelným číslom XXX/XX vo výmere 251m2, druh pozemku - orná pôda v katastrálnom území Most pri Bratislave, ktorý je vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom na LV 2182 patria v podiele 1 celku do dedičstva po nebohom C. I., A. I., U. X.X.XXXX, Q. XX.X.XXXX a v podiele vo veľkosti 1 k celku patria do dedičstva po nebohej L.U. I., A. D., U. XX.XX.XXXX, Q. XX.X.XXXX.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

O d ô v od n e n i e

Po procesných úpravách vo vzťahu k okruhu účastníkov ako i predmete konania sa navrhovatelia v konaní domáhali, aby súd určil, že pozemok registra Y. parcelné číslo XXX/X o výmere 6338 m2, zapísaný na M. XXX ako i pozemok registra V. parcelné číslo XXX/XX vo výmere 251m2 zapísaný na M. XXXX, v oboch prípadoch na Okresnom úrade Senec na katastrálnom odbore, že tieto patria v podiele vo veľkosti 1 k celku do dedičstva po nebohom C. I. a v 1 k celku patria do dedičstva po nebohej L. I.. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že pozemok registra Y. s parcelným číslom XXXX vo výmere 12919m2 zapísaný na M. XXX na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, patrí v podiele vo veľkosti

XXXX/XXXXX k celku do dedičstva po nebohom C. I. a v podiele vo veľkosti XXXX/XXXXX k celku do dedičstva po nebohej L. I..

V oboch prípadoch svoj návrh odvodzovali od skutočnosti, že sporné pozemky boli C. I. K. L. I. pridelené výmerom o vlastníctve k pôde a to k parcele č. XXX/X rola o výmere 0,6837 hektára, ktorý je toho času zapísaný na M. XXX K. M. XXXX. Pôvodne sa jednalo o pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX a rovnakým výmerom bol pridelený menovaným i pozemok pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 685 a to parcela č. XXXX/X rola o výmere 0,4593 m2. K návrhu ďalej poukazovali na to, že sú právny nástupcovia po C. I. K. L. I., pričom tieto pozemky v dedičských konaniach, ktoré prebehli po menovaných neboli prejednané z dôvodu, že ich vlastnili odporcovia v 1. rade, v 2. rade. Poukazovali na to, že pozemky sú napísané na odporcov z dôvodu ich dedičského konania, keď tieto zdedili po právnych predchodcoch, ktorým však tieto pozemky boli konfiškované a preto tieto pozemky nemohli predediť.

Odporkyne v 1. a 2. rade sa k veci písomne vyjadrili (č.l. 232 - 237). Vo vyjadrení namietli nedostatok naliehavosti právneho záujmu v konaní na žalovanom určení, ďalej poukazovali na to, že navrhovatelia nepožiadali o reštitučný nárok, či už podľa zákona č. 229/1991 Zb. alebo podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Rovnako poukazovali na to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nenamietali register obnovenia evidencie pozemku podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by navrhovatelia podali podľa predloženému návrhu ROEP-u návrhy alebo pripomienky, ktorými by namietali vlastníctvo odporkyne v 1.rade alebo právneho predchodcu odporkyne v 2.rade. Poukázali na to, že schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje do katastra nehnuteľnosti. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti, že pri titule nadobudnutia vlastníctva práva odporkýň na M. XXX K. M. XXX, katastrálne územie Most pri Bratislave, je uvedený ako titul nadobudnutia aj ROEP.

Ďalej odporkyne poukazovali na to, že keď došlo k prechodu práv a povinností z právnych predchodcov navrhovateľov, tak predmetom dedičských konaní neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ďalej poukázali na to, že existencia špeciálnej úpravy reštitučných nárokov vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátení veci, pričom nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Z uvedených dôvodov žiadali odporkyne návrh zamietnuť. Dodatočne v priebehu konania i odporkyne poukazovali na to, že výmer, od ktorého odvádzajú navrhovatelia svoje vlastníctvo k sporným pozemkom nebol založený do súdneho spisu v originály. Založená kópia nie je opečiatkovaná. Súčasťou výmeru nebol založený prídelový plán, najmä, keď pozemky nekorešpondujú vo svojich výmerách s výmermi uvedenými v pozemkovej knihe. Ďalej poukazovali na to, že odporkyne mali pozemky v držbe, keď od januára 1993 tieto prenajímali družstvu. Odporkyne by teda tieto pozemky i vydržali, nakoľko do doručenia žalobného návrhu v tejto veci uplynula 10 ročná vydržacia lehota.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení poukázal na to, že z pôvodnej parcely č. XXX/X bola vyčlenená samostatná parcela č.719/83 vo výmere 251 m2, ktorá bola zapísaná na LV XXXX. Spoluvlastnícky podiel k uvedenej parcele vo veľkosti 1 odporca v 3.rade odkúpil kúpnou zmluvou zo dňa 17.9.2015 od T. F. a vo vzťahu k druhej polovici parcely č. XXX/XX vedie vyvlastňovacie konanie a to za účelom výstavby diaľnice D4 položka cesty X/XXX, diaľnica D4 -Most pri Bratislave, katastrálne územie Most pri Bratislave. Poukazuje na to, že realizácia tejto stavby je vo verejnom záujme s poukazom na zákon č. 669/2007 Z.z. Ďalej poukazoval na ustanovenie § 70 ods.1 zákona č. 162/1995 ako i § 7a citovaného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom C. I., N. R., G. L., ďalej sa súd oboznámil s M. XXX, M. XXXX, M. XXX, kópiou z katastrálnej mapy pozemku parcela č. XXX/X, výpisom z obchodného registra Národnej diaľničnej spoločnosti, kópiou katastrálnej mapy pozemkov č. XXX/X K. XXX/X, zápisnicou z 13.1.1958 spísanou na MNV o usporiadaní pohľadávky MPPR na uvedený pôdohospodársky majetok, ktorý v rámci vykonávania pozemkovej reformy nadobudol C. I., kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi T. F. a U. N. E., K..E.. zo dňa 2.9.2015, pripojenými dedičskými spismi Okresného súdu Bratislava - vidiek N. XXXX/ XX po G. G., dedičským spisom Okresného súdu Bratislava - vidiek N. XXXX/XX po H. D., dedičským spisom Okresného súdu Bratislava - vidiek H. X N. XXX/XX po W. G., dedičský spisom Okresného súdu Bratislava - vidiek H. X N. XXX/XXXX po H. G., dedičským spisom Okresného súdu Bratislava III XXD XXX/XX po C. I., výpisom z pozemkovoknižnej vložky č.XXXX vo vzťahu k pozemku parcela č. XXX ako i identifikáciou parcely č. XXX/X a parcely č. XXXX/X, upovedomením pôdohospodárskej a

pozemkovej reformy zo dňa 1.8.1946 č. 2692/46, ktorým sa rozhodlo, že W. G., H. G.A., L. G., W. G. a ďalšie osoby tam uvedené treba považovať za osoby národnosti nemeckej, rozhodnutím konfiškačnej komisie č. 489/1946 zo dňa 13.8.1946 v zmysle § 1 ods. 7, 8 nariadenia č. 104/1945 o tom, že W. G., G. G., treba považovať podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 v znení článku za osobu národnosti nemeckej, na základe čoho je v zmysle § 2 citovaného nariadenia konfiškovaný ich majetok. Výpisom z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, výmerom o vlastníctve pôdy vzťahujúcej sa na C. I. K. L. I., A. D., zo dňa 7.12.1948, ktorým sa im prideľuje do vlastníctva okrem iného aj parcela č. XXX/X o výmere 0,6589 hektára a parcela č. XXXX/X o výmere 0,4593 hektára, pričom uvedené nehnuteľnosti sa im prideľujú do spoluvlastníckych podielov v ideálnej časti každému v jednej polovici.

Podľa § 80 písmeno c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 1 ods. 1 písmeno a nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Podľa § 1 ods. 7 citovaného nariadenia, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej, či maďarskej národnosti alebo za zradcov, alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky, o tom, či účasti aj iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písmeno d alebo e, ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa odseku 3 alebo 4 rozhoduje najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia.

Podľa § 1, ods. 10 citovaného nariadenia, rozhodnutím komisie (ods. 7) alebo zboru povereníkov (ods. 8 posledná veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 27 citovaného nariadenia, toto nariadenie platí odo dňa 1.3.1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu so zúčastnením povereníkmi.

V zmysle § 6, ods. 1, 2, 3 možno konfiškovaný pôdohospodársky majetok prideliť do vlastníctva osobám uvedeným v § 6, ods. 1 písmeno a až h.

Podľa § 13, ods. 4 citovaného nariadenia, Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre ktorý okres. Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú cenu, predloženými miestnymi roľníckymi komisiami, alebo ak dôjde medzi nimi k dohode, má sa okresný prídelový plán a rozvrh prídelových cien poukázať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohto nariadenia.

Podľa § 13, ods. 7 citovaného nariadenia, príslušný Národný výbor je povinný skonfiškovanie majetku a jeho právoplatné pridelenie oznámiť príslušnému daňovému úradu a katastrálnemu a meračskému úradu.

Podľa § 23, ods. 2 citovaného nariadenia, ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie jednotného zväzu slovenských roľníkov a okresného NV pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

Podľa §1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia, výmer o vlastníctve pôdy je verejnom listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona, oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákona, pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerané ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

K naliehavosti právnemu záujmu podľa § 80 písmeno c O.s.p.

Navrhovatelia sa v konaní domáhajú určenia, že pozemok parcela č. XXX/X, parcela č. XXX/XX, ktorá vznikla odčlenením od parcely č. XXX/X ako i parcela č. XXXX patrí do dedičstva po C. I. K. L. I. v podieloch uvedených v konaní. Konkrétne vo vzťahu k parcelám XXX/X K. XXX/XX v podieloch 1 dedičstva po C. I. a 1 dedičstva po nebohej L. I. a vo vzťahu k parcele XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX vo vzťahu k C. I. a vo veľkosti XXXX/XXXXX vo vzťahu ku L. I..

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písmeno c O.s.p. je daný z pravidla vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pri tom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. (XCdo XX/XXXX)

V danom prípade navrhovatelia ako právny nástupcovia po Jánovi Gregorovi a L. I. tvrdia, že sporné pozemky mali patriť do dedičstva po nebohom Jánovi I. K. L. I. a to v rozsahu aký uvádzali v žalobnom návrhu. Pozemok XXX/X vo výmere 6338 m2 ako i pozemok XXX/XX vo výmere 251 m2, ktorý vznikol odčlenením od pozemku parcely č. XXX/X po smrti C. I. K. L. I., sú vlastnícky vedený na G. L. - odporkyňu v 1.rade a T. F. - odporkyňu v 2.rade (M. Č.. XXX) a vo vzťahu k pozemku XXX/XX i na Národnú diaľničnú spoločnosť M. Č.. XXXX. Pričom navrhovatelia tvrdia, že uvedené pozemky boli výmerom o vlastníctve pôdy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. XXX/XXXX pridelené do podielového spoluvlastníctva právnym predchodcom navrhovateľov a to C. I. a manželke L. I., každému v 1, pričom odporcovia G. L. a T. F. uvedené pozemky získali po osobách, ktorým bol tento majetok konfiškovaný, pričom Národná diaľničná spoločnosť získala pozemok odkúpením od odporkyne v 2.rade T. F., pričom G. L. a T. F. Z. D. Q. N.E.. G. L. D. XXXX D. W. G. a Viktórie Putz, pozemok parcela č. XXX D. G. G.A., pričom T. F. získala pozemok parcela č. XXX D. L. F., vedenej ako vlastníčke na PK č. XXXX.

Vo vzťahu k pozemku parcele č. XXX/X súd má za to, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem, nakoľko navrhovatelia ako právny nástupcovia pôvodných vlastníkov pozemku na základe výmeru povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave tvrdia, že uvedený pozemok by mali zdediť práve oni v dedičskom konaní a preto v prípade súdneho rozhodnutia by ich právne postavenie sa podstatným spôsobom zmenilo oproti súčasnému právnemu postaveniu, keď uvedené pozemky sú v katastri nehnuteľnosti písané na odporkyňu v 1.rade a odporcu v 2.rade, ktorí tvrdia, že sa stali vlastníkmi uvedeného pozemku ako právny nástupcovia pôvodných vlastníkov zapísaných v pozemkovoknižnej vložke 1260 a práve v tomto konaní má súd skúmať, či došlo platne ku konfiškácii majetku právnych predchodcov odporcov, resp., či právny predchodcovia navrhovateľov sa stali vlastníkmi sporného pozemku na základe výmeru povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a teda, či tento pozemok má byť následne prededený a v dedičskom konaní by tento získali navrhovatelia.

Čo sa týka pozemku parcely č. 1771, tak v súčasnosti uvedená parcela registra E vedená ako podielové spoluvlastníctvo na odporkyňu v 1.rade G.A. L. a podielovým spoluvlastníkom je vedený Ing. Ján Kohút, pričom jeho podiel vo výške 4593/14278.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákona, podiel vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na práv a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podielové spoluvlastníctvo teda predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej nezameniteľne a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určitou výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. ,,ideálny“ podiel na spoločnej celej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci.

V danom prípade teda navrhovatelia svojou určovacou žalobou zasahujú do ideálneho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k veci, ktorá v katastri nehnuteľnosti je zapísaná na odporkyňu v 1.rade G. L. a na C. L.. C. L. však v čase vydania rozhodnutia nie je účastníkom konania, pričom má súd rozhodovať o spoluvlastníckom podiely vo vzťahu k veci, kde je i spoluvlastníkom Ján Kohút.

Aby takýto rozsudok bol účinný i vo vzťahu k C. L., nakoľko sa týka jeho ideálneho spoluvlastníctva na konkrétne veci, v danom prípade pozemku parcele č. XXXX, tak by musel byť účastníkom tohto konania. Iba v takom prípade by takýto rozsudok mohol byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu vo vzťahu k určeniu pozemku parcele č. XXXX súd návrh zamietol a to z toho dôvodu, že súd by mal rozhodovať o veci, kde podielovým spoluvlastníkom je C. L., teda o veci, ktorá patrí do spoluvlastníctva Jánovi Kohútovi bez jeho účasti v tomto konaní. Pričom súd poukazuje na to, že to je iba jedným z dôvodov, pre ktorý už pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu vo vzťahu k pozemku parcele č. XXXX návrh zamietol.

K pozemku parcele č. XXX/X

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne v pozemkovoknižnej vložke XXXX bola vedená parcela č. 702 o výmere 13276 m2, kde vlastníkom bola G. G. v 1 a L. F. v 1. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne pod č. XXX/XXXX zo dňa 13.8.1944 bolo rozhodnuté, že G. G. je považovaná podľa § 1 ods. 1 písmeno a nariadenia č. 104/1945 za osobu národnosti nemeckej a v rozsahu § 2 citovaného nariadenia sa považuje pôdohospodársky majetok vlastnícky patriaci G. G. za konfiškovaný ku dňu 1.3.1945. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že 1 parcely č. XXX bola G. G. konfiškovaná. V konaní ďalej nebolo preukázané, že druhá polovica, kde vlastníkom bola L. F. v 1 vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti, že táto by bola konfiškovaná. Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.1 nariadenia č. XXX/XXXX Č.. XXXX/XX bol prídelcom C. I. a manželke L. I., rodenej D. na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Moste na ostrove potvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Šamoríne a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 27.8.1948 pod č. XXXX/XX - X pridelený okrem iného aj pozemok 702/2 roľa vo výmere 6589 m2 a to do podielového spoluvlastníctva C. I. H. 1. K. G. L. I. v 1. Z obsahu pridelenej listiny mal súd za preukázané, že výmer bol podpísaný povereníkom vlastnou rukou.

Pokiaľ odporcovia namietali, že výmer bol založený nie v originály, ale iba vo fotokópii, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výmer bol založený zviazaný, opatrený pečiatkou Ministerstva vnútra SR štátneho archívu, pobočkou v Modre. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Výmer teda možno kvalifikovať ako verejnú listinu, na základe ktorej je možné vykonať záznam do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ právna zástupkyňa odporkýň namietala perfektnosť výmeru a to v tom rozsahu, že nie je opatrený úradnou pečiatkou, tak súd poukazuje na to, že z titulu svojej funkcie nie je oprávnený skúmať náležitosti výmeru v podrobnom smere, je oprávnený sa zaoberať otázkou, či výmer je dostatočne určitý a či sa nejedná o nulitný právny úkon, resp. nulitné rozhodnutie, či je vydané kompetentným orgánom a podpísané oprávneným subjektom. V danom prípade podľa názoru súdu výmer spĺňa všetky tieto náležitosti. Je vydaný kompetentným orgánom v zmysle nariadenia 104/1946 a to Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Vo vzťahu k pozemku parcela č. XXX/X

je dostatočne určitý a je podpísaný povereníkom. Nedostatok pečiatky nemôže mať vplyv na platnosť výmeru, nakoľko z nariadenia 104/1946 ako i z nariadenia 104/1945 takáto povinnosť nevyplýva. Navrhovatelia v konaní preukázali i prídelovou listinou nadobudnutie pozemkov C. I. a manželky L. I., ktorá bola vyhotovená dňa 7.5.1956 a ktorej bola určená i prídelová cena celkovo v sume 17325 korún československých.

Podľa § 68 ods. 2 vládneho nariadenia č. 3/1928 () rozhodnutí musí obsahovati výrok a pokud neni inak stanoveno, oduvodneni, jakož i, nejdeli o rozhodnutí ustředného orgánu poučení o oprávnom přostredku.

Podľa § 68 ods. 3 citovaného nariadenia v písomnom rozhodutí budiš označen úřad, který je vydáva, uvedeno dátum a připojen podpis úřednýho organu k tomu oprávnenému. Podpis muže byti nahrazen ovieřením kanceláře, že vyhotovení souhlasí s vyřízením.

Ani v zmysle citovaného správneho poriadku, ktorý platil v čase účinnosti vydania výmeru, nebolo potrebné v zmysle všeobecného záväzného nariadenia opatriť výmer pečiatkou.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že pozemok pôvodne vedený pod parcelou č. XXX bol pôvodnej spoluvlastníčke G. G. v 1 konfiškovaný a časť tohto pozemku, z ktorej bola vytvorená parcela č. XXX/X vo výmere 6589 m2 bola pridelená do podielového spoluvlastníctva C. I. H. 1. K. L. I. v 1. Zvyšná časť pozemku, ktorá následne bola vedená pod č. XXX/X zostala pôvodnej vlastníčke pozemkovoknižnej L. F.. Skutočnosť, že došlo k reálnej deľbe týchto parciel v súvislosti s konfiškáciou vyplýva i z identifikácie založenej na č.l. 534, z ktorej je zrejmé, že pozemkovoknižná vložka XXXX pôvodná parcela XXX rola vo výmere 13275 m2 bola na základe výkazu zmien XX/XXXX rozdelená na parcelu XXX/X o výmere 6686 m2 a parcelu XXX/X o výmere 6589 m2. Pričom práve parcela XXX/X bola výmerom pridelená C. I. a manželke L. I. do podielového spoluvlastníctva. V tomto smere zodpovedá i výmera takto rozdelenej parcely a výmera ktorej jej táto parcela bola vymeraná a táto zodpovedá i katastrálnej mape, na ktorej sú vedené dve samostatné parcely 702/2 a 702/1.

Pokiaľ odporkyňa v 1.rade teda odvádza svoje vlastníctvo z dedičského rozhodnutia, keď uvedenú parcelu zdedila rozhodnutím N. XXXX/XXXX zo dňa 7.2.1994 po poručiteľke Márii Méryovej pôvodnej pozemkovoknižnej vlastníčke, tak podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, nemohla uvedený pozemok zdediť, nakoľko Mária Méryová nebola vlastníčka tohto pozemku, nakoľko tento pozemok bol predmetom konfiškácie, čo vyplýva z dokladov vyššie uvedených.

V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

V danom prípade C. I. zomrel dňa XX.X.XXXX a L. I. zomrela dňa XX.X.XXXX, preto súd skúmal ich vlastníctvo k pozemku parcele č. XXX/X, v tom čase vo výmere 6589 m2 a dospel k záveru, že na základe výmeru a prídelovej listiny boli vlastníkmi žalovaných pozemkov a teda patria do dedičstva. Pri takomto určení v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR XCd XXX/XXXX, ktoré súd citoval v predchádzajúce vete, súd nie je oprávnený posudzovať, čo sa stalo s týmto pozemkom po 17.1.1974, resp. po 12.3.1978. Vzhľadom na uvedené je právne bezvýznamné zaoberať sa ďalšími námietkami odporkýň a to, či odporkyne sporný pozemok vydržali za obdobie rokov 1994 a nasledovné, resp. či navrhovatelia vzhľadom na to, že si neuplatnili reštitučné nároky podľa osobitných predpisov majú oprávnenie podávať určovaciu žalobu.

Súd iba okrajovo poukazuje na to, že nie je zrejmé, podľa akých reštitučných nárokov by sa navrhovatelia mali domáhať reštitučných nárokov, keď sporný pozemok ich právnym predchodcom nebol počas života právnych predchodcov nikým odňatý. Sporný pozemok parcela č. XXX/X ako i parcela č. 719/83 bol až do dedičských konaní, na základe ktorých sa uchopili držby týchto pozemkov odporkyne v 1. a 2.rade bol vedený v katastri nehnuteľnosti na pozemkovoknižných vlastníkov a to napriek konfiškácií a vydanému výmeru. Odporkyňa v 1.rade sa uchopila držby pozemku XXX/X na základe dedičského rozhodnutia N. XXXX/XX zo dňa 7.2.1994, podľa ktorého tento pozemok údajne zdedila od G. G., ktorá do tej doby bola vedená ako pozemkovoknižná vlastníčka a odporkyňa v 2.rade sa uchopila držby uvedeného

pozemku na základe dedičského rozhodnutia N. XXX/XX Okresného súdu Bratislava II, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.1994.

K námietke vo vzťahu k vydržaniu odporkyne v 1.rade sporných pozemkov súd iba okrajovo udáva, že pokiaľ odporkyňa v 1.rade poukazuje na to, že bola presvedčená o svojom vlastníckom práve na základe skutočnosti, že sporný pozemok zdedila a to dedičským rozhodnutím N. XXXX/XX, tak súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.1994, kedy eventuálne mohla začať bežať vydržacia lehota za predpokladu, že odporkyňa v 1.rade bola dobromyseľná. Za tohto predpokladu by vydržacia lehota, pokiaľ by nedošlo k jej prerušeniu uplynula dňa 21.11.2004. Táto vydržacia lehota však bola porušená podaním žalobného návrhu v tomto konaní a to je dňom 27.9.2014.

S poukazom na ustanovenie § 134 ods. 4 a § 112 Občianskeho zákona, k prerušeniu behu vydržacej lehoty dôjde podaním žalobného návrhu, teda dňom jeho doručenia na súd bez ohľadu na to, kedy takýto žalobný návrh doručí účastníkovi konania. V danom prípade odporkyni v 1.rade (A. XX/XXXX- U. Č. XXCdo XXX/XX).

K námietke, že uvedené pozemky boli súčasťou tzv. ROEP-u, ktorý skončil vydaním právoplatného rozhodnutia v správnom konaní v roku 1999, tak súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Zb. je možné domáhať sa svojich vlastníckych práv určovacou žalobou aj po schválení registra obnovy evidencie pozemkov.

Z rovnakých dôvodov nemohol súd prihliadnuť ani na námietky odporcu v 3.rade. V tejto súvislosti mal súd za preukázané, že pozemok XXX/XX o výmere 251 m2 vznikol odčlenením od pozemku XXX/X, čo je zrejmé zo založenej identifikácie na č.l. XXX. Tento je osobitne vedený na M. XXXX. V čase smrti právnych predchodcov navrhovateľov tento pozemok bol súčasťou pôvodnej parcely XXX/X a preto patrí do dedičstva po právnom predchodcovi odporcov. Vzhľadom na citovaný judikát súd sa v danom prípade nezaoberal okolnosťami, ktoré nastali po ich smrti, teda nemohol zohľadniť tie námietky, ktoré uvádza odporca v 3.rade a to keď svoje vlastníctvo bránil tou skutočnosťou, že v 1/2 tento pozemok (XXX/XX) kúpil od odporkyne v 2.rade kúpnou zmluvou zo dňa 2.9.2015 č. XXXXX/KZ-XXXX/XXXX/Most D. R..

Tu treba konštatovať, že pokiaľ odporca v 3.rade nadobudol pozemok, ktorý bol odčlenený od pozemku XXX/X od T. F., ktorá tento pozemok mala zdediť od L. F., tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že L. F.Á. po konfiškácií majetku a po vydaní prídelového plánu a výmeru v prospech právnych predchodcov navrhovateľov síce nebola dotknutá konfiškáciou, ale spoluvlastníčka pôvodného pozemku XXX E. G. G., tak jej spoluvlastníctvo bolo zrušené reálnym rozdelením tohto pozemku v prídelovom pláne na pozemok parcela č. XXX/X a pozemok parcela č. XXX/X a práve parcela č. XXX/X bola pridelená celá do podielového spoluvlastníctva právnych predchodcov odporcu, pričom súd bližšie neskúmal, ale zo spisu nevyplýva, že by L. F. bola dotknutá konfiškáciou, nakoľko v tomto smere nie sú založené v spise žiadne doklady, preto je možno predpokladať, že stala výlučnou vlastníčkou pozemku parcely XXX/X, ktorá vznikla rozdelením pôvodného pozemku parcely č. XXX. Tu treba poukázať na to, že zápisy v katastri nehnuteľnosti nekorešpondujú tento právny stav a to najmä vzhľadom na to, že aj dedičské rozhodnutia, na základe ktorých sa odporkyne uchopili držby uvedených pozemkov nereflektovali právny stav, že došlo ku konfiškácií, v danom prípade čiastočne pozemku pôvodne vydaného ako parcele č. XXX, pričom dedičské rozhodnutia vychádzali z toho, ako keby k tejto konfiškácii nedošlo a nereflektovali teda rozdelenie pozemku XXX na pozemok XXX/X K. XXX/X, napriek tomu, že na základe prídelového plánu tento bol skutočne rozdelený, čo vyplýva z katastrálnych máp, ako i samotnej evidencie katastra nehnuteľností, keď tieto sú samostatne vedené ako samostatné pozemky a to parcela XXX/X K. XXX/X.

K parcele č. XXXX

Okrem uvedených okolností vyššie, že súd v danom prípade nemal preukázaný naliehavý právny záujem na tomto určení, keď účastníkom tohto konania nebol údajný spoluvlastník, ktorý však je vedený v katastrálnom registri ako spoluvlastník a týmto rozhodnutím je dotknuté i jeho vec a pokiaľ by malo dôjsť k zápisu tohto pozemku do katastra nehnuteľnosti, tak i údajný spoluvlastník by musel byť účastníkom súdneho konania, nakoľko v súdnom konaní sú dotknuté jeho práva k veci, v ktorej je vedený ako spoluvlastník. Okrem toho súd poukazuje vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie i na meritum veci.

Úvodom treba konštatovať, že určovacia žaloba je žalobou deklaratórnou, kde navrhovateľ musí preukázať, že pokiaľ je predmetom konania pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel, tak musí preukázať, že je vlastníkom práve v časti toho spoluvlastníckeho podielu, ktorý žaluje. V tomto smere je súd viazaný návrhom.

Navrhovateľ teda vo vzťahu k pozemku XXXX žiada, aby súd určil, že pozemok parcela č. XXXX vo výmere 12919 m2 patrí v podiele XXXX/XXXXX do dedičstva po nebohom Jánovi I. a v podiele XXXX/ XXXXX do dedičstva po nebohej L. I..

V danom prípade súd vychádza z predpokladu, že pôvodne pozemok 1771 zapísaný v pozemkovoknižnej vložke 685 bol vlastnícky vedený na W. G.A. K. H. D.. Uvedeným osobám bol majetok konfiškovaný ako osobám nemeckej národnosti a to rozhodnutím konfiškačnej komisie v Šamoríne zo dňa 13.8.1946 vo vzťahu k H. G. a rozhodnutím konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa 13.8.1946 vo vzťahu k W. G. K. G. G. K. následne výmerom povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy časť tohto pozemku pôvodne vedenom na pozemkovoknižnej vložke č. 685 boli pridelené ako parcelné č. XXXX/X vo výmere 4593 m2 do podielového spoluvlastníctva C. I. H. 1. K. G. L.U. I. v 1.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi parcely č. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č.XXX vo výmere 14278 m2 (č.l. 321). Podľa potvrdenia štátneho okresného archívu Bratislava vidiek na č.l. 50 uvedená nehnuteľnosť parcela č. XXXX, ktorá bola uvedená pozemkovoknižnej vložke č. XXX bola rozdelená na parcelu č. XXXX/X K. Č.. XXXX/X, XXXX/X K. XXXX/X, pričom výmerom parcela č. XXXX/X vo veľkosti 4593 m2 bola daná do výlučného vlastníctva H. L., parcela č. XXXX/X vo výmere 4593 m2 podľa prídelového plánu PPR sekcia B v Bratislave č. XXXX/XX -1 C. I. K. L. I. (právnym predchodcovia navrhovateľov), parcela č. XXXX/X o výmere 4200 m2 G. Z., parcela č. XXXX/X vo výmere 892 m2 Š. W..

Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výmerom zo dňa 7.12.1948, ktorý vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. XXXX/XX - 1 bola parcela č. XXXX/X o výmere 4593 m2 pridelená do podielového spoluvlastníctva právnym predchodcom navrhovateľom C. I. v 1 a jeho manželke L. I., A. D. H. 1..

Podľa prídelovej listiny zo dňa 7.5.1956 vystavenej na meno C. I. a manželka L. I. bola vyrátaná i cena za pridelené pozemky celkovo 9 hektárov 4728 m2 v sume 17325 ČSk. Pokiaľ teda navrhovatelia žiadajú, aby súd rozhodol, že právny predchodcovia boli vlastníci žalovaného pozemku, pričom vo svojom návrhu vychádzajú z listín, ktoré súd citoval, tak v konaní nepreukázali na základe akých právnych skutočností sa domáhajú určenia spoluvlastníckeho podielu v čase smrti C. I., keď spoluvlastnícky podiel predstavuje XXXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel L. I. rovnako vo výške XXXX/XXXXX a to i vo vzťahu k pozemku č. 1771. C. I. K. L. I. nevlastnili parcelu č. XXXX o výmere 12900 m2, ale pokiaľ sa chceli domáhať určenia vlastníctva, tak bolo potrebné v konaní preukázať, že sa reálne stali vlastníkmi parcely č. XXXX/ X o výmere 4593 m2, pričom ich spoluvlastnícke podiely na takejto parcele predstavujú 1 C. I. K. 1. L. I.. Pokiaľ sa domáhali iného nároku, tak súd konštatuje, že nepreukázali, že by v čase smrti vlastnili spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX z parcely č. XXXX. K takémuto spoluvlastníctvu im nesvedčí žiadny právny titul, ktorý by bol súdu v konaní predložený. Rovnako nesvedčí žiadny právny titul, že by mali byť spoluvlastníci na celej parcele č. XXXX zapísanej pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. 685.

Vzhľadom na založené doklady je možné veľkosť spoluvlastníckeho podielu odvíjať iba od právneho titulu, od ktorého navrhovatelia odvádzajú vlastnícke právo svojich právnych predchodcov tým právnym titulom je výmer o pridelení pozemku parcele č. XXXX/X, pričom v tomto výmere je určená veľkosť tejto parcely a je určený i spoluvlastnícky podiel. Že by došlo k zmene spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k pridelenej parcele v konaní nebola preukázaná žiadna právna skutočnosť. Odvíjať spoluvlastnícky podiel od výmery pozemku, tak ako argumentovala právna zástupkyňa navrhovateľov je právne nemožné a to bez ohľadu na súčasný založený list vlastníctva, ktorý nereflektuje rozdelenie pozemku parcely č. XXXX. To vyplýva z vydaného listu vlastníctva č. XXX. Ak však nedošlo k reálnemu rozdeleniu pozemku parcely č. XXXX, tak potom treba konštatovať, že nedošlo ani k naplneniu výmeru, od ktorého navrhovatelia odvádzajú vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí mali získať do vlastníctva nie parcelu č. XXXX, ale iba jej časť, z ktorej mal vzniknúť samostatný pozemok parcela č. XXXX/X. V konaní však vzhľadom

na meračský operát katastra táto skutočnosť nebola preukázaná a z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol, nakoľko právnym predchodcom navrhovateľov nesvedčí vlastnícke právo na základe dokladov, ktoré boli založené do súdneho spisu tak, ako ich navrhujú určiť navrhovatelia.

Súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p.