Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-3386-2014.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/3386/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti povinnému v I.rade V. A., R.. XX.XX.XXXX, D. Q.P. XX, XXX XX J., v II.rade Q. A., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, XXX XX J. , vedenej na Exekútorskom úrade v Banskej Bystrici u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod č. Ex 3775/2014 o vymoženie pohľadávky vo výške 3121,82 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietky povinného v I. a II. rade proti exekúcii z a m i e t a. II. Námietky povinného v I. a II. rade proti trovám exekúcie z a m i e t a. III. Návrh povinného v I. a II. rade na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a. IV. Exekúciu č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to v časti pohľadávky vo výške 20 Eur.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 03.10.2014 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 3121,82 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice II, číslo konania 25Ro/443/2013-25 zo dňa 20.01.2014.
Dňa 20.10.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/194365 zo dňa 28.10.2014.
Dňa 29.07.2015 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného v I. a II. rade proti exekúcii a trovám exekúcie a návrh povinného v I. a II. rade na odklad exekúcie. Povinný v I. a II. rade vo svojich námietkach uviedol, že namieta voči exekúcii z dôvodu, že mali s Intrum Justitia Slovakia s.r.o. telefonickú dohodu, že budú mesačne splácať spoločnosti po 5 eur, nakoľko sú v hmotnej núdzi. Ďalej uvádza, že sa s Intrum Justitia Slovakia s.r.o. dohodli, že ako náhle sa jeden z nich zamestnaná , automaticky navýšia splátku. Zároveň namietajú proti výške trov súdneho exekútora, nakoľko sú neprimerané a nie je zrejmé ako boli vypočítané. Povinný v I. a II. rade tvrdí, že nakoľko dodržiavali dohodu o splácaní dlhu, považuje návrh na začatie exekúcie za predčasný.
K námietkam povinný v I., II. rade priložil Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi a kópiu šekov.
Dňa 27.11.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako ,, Vyjadrenie žalobcu k námietkam povinného, Oznámenie platieb povinného na účet “. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje povinného v I. a II. rade námietky v celom rozsahu za neodôvodnené a že vo svojom písomnom podaní neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň uviedol, že vzhľadom na to, že exekúcii nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, žiada aby súd návrh povinného o odklad exekúcie zamietol. Oprávnený ďalej uvádza,
že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie evidujú zaúčtované platby zo strany povinného v celkovej výške 20 Eur a v tejto časti na podanom návrhu na vykonanie exekúcie netrvajú.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Z obsahu spisu vyplýva, že povinný v I.rade si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 18.07.2015 a povinný v II. rade dňa 16.07.2015, pričom námietky proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 24.07.2015, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Súd po preskúmaní obsahu spisu, listinných dôkazov v ňom založených, v súvislosti s podanými námietkami povinného, ako aj vyjadrenia oprávneného k týmto námietkam dospel k nasledujúcim záverom.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť, teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Povinný v I. a II. rade sa vo svojich námietkach odvoláva na svoju nemajetnosť, v dôsledku čoho nie je schopný splniť svoj dlh voči oprávnenému.
K zániku povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých vychádzalo rozhodnutie tvoriace exekučný titul, nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia. Následná nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti však nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že je insolventný.
Okrem toho, zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd sa ním bude zaoberať.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Preto rozhodol tak, že námietky povinného v I. a II.rade proti exekúcii zamietol.
Podľa ust. § 201 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa §197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa §200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Ex. por., predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
Podľa ust. § 4 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
Podľa ust. § 5 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu pre jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
Podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhl.č.288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 26 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie ak dôjde k zaplateniu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie /10 % z vymáhanej pohľadávky
- najmenej 33,19 Eur, hotové výdavky ,strata času + DPH /, ak dôjde k zaplateniu po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie / 20 % z vymáhanej pohľadávky - najmenej 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov , náhrada za stratu času + DPH /. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti. Súd dáva do pozornosti súdnemu exekútorovi, aby podrobnejšie špecifikoval ďalšie trovy exekúcie v upovedomení o ďalších trovách exekúcie.
Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie.
Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zistil, že trovy exekúcie predložené súdnym exekútorom sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a námietky povinného v I. a II. rade proti trovám exekúcie zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 56 ods. 1 Ex. por. na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa ust. § 56 ods. 2 Ex. por. súd môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie
obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
Záverom súd dodáva, že k zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný. Zlá finančná situácia ako aj sociálne postavenie povinného podľa Exekučného poriadku nie je ani zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie alebo povolenie jej odkladu.
Podľa ust. 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
V zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade oprávnený vo vyjadrení uviedol, že nakoľko bola zo strany povinného uhradená platba vo výške 20 Eur, v tejto časti na podanom návrhu netrvá, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ v nadväznosti na § 57 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil v časti vymáhanej pohľadávky vo výške 20 Eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.