Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova č.8, 821 09 Bratislava, IČO : 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO : 35 855 673, so sídlom v Bratislave, Dr. V. Clementisa č. 10 proti odporcovi: U. G. st., bytom N. XXXX/XX, H., občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 347,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. novembra 2015, č.k. -42, v senáte jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,86 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 153,86 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur, vždy do 12. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,86 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 153,86,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Právne vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 42 ods. 1 písm. a, § 43 ods.1 z.č. 610/2003 Z.z. o elektornických komunikáciách , § 44 ods.1 z.č. 351/2011Z.z. o elektronickýck komunikáciách, § 420 ods. 1, § 442 ods.1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa dňa 15.06.2015 domáhal proti odporcovi , aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 347,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 27.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Tento návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvy č. A4457665, č. A5114240, č. A7138386, na základe ktorých vypožičal odporcovi tri kusy SIM karty, potrebné na využívanie telekomunikačných služieb, ktoré mu navrhovateľ na základe zmluvy mal poskytovať. SIM kartám boli pridelené telefónne čísla 0323904614, 0917842335, 0918114972. Navrhovateľ sa zároveň domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G, a to vo výške 194,- EUR. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou týchto telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou. Túto škodu spôsobil odporca navrhovateľovi tým, že získal toto zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej

tak, že sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti. Odporca túto povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Odporca si bol podľa článku 1 bod 1.3 Dodatkov vedomý, že mobilné telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda. Navrhovateľ ďalej uviedol, že okrem takto spôsobenej škody mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM - kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete. Tieto škody si však pre náročnosť preukazovania neuplatňuje. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 183,86 EUR vyfaktúrovaných v období 2013/08 - 2013/09. Listom zo dňa 12.12.2013 oznámil odporcovi dlžnú sumu a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca po tejto výzve uhradil časť pohľadávky vo výške 30,- EUR, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje od 27.07.2013, pretože lehota na dodatočné plnenie, ktorú mu poskytol mu uplynula dňom 26.07.2013. Na základe zisteného skutkového stavu a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd právne posúdil vec tak , že zmluva v znení jej dodatku uzavretá podľa zákona o elektronických komunikáciách, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle Občianskeho zákonníka. Pri jej uzatváraní a plnení navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto skúmal, či zmluvné podmienky, ktoré vopred pripravil navrhovateľ, a ktoré nemohol odporca pred podpisom zmluvy zmeniť, nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Súd je povinný prihliadať na neprijateľnú zmluvnú podmienku z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej podmienky. Preskúmaním zmluvy o pripojení, dodatku k nej a ostatných priložených listinných dôkazov súd zistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ustanovenie o zmluvnej pokute v súhrnnej sume 194,- EUR dojednanej v čl. 2 bod 2.5 dodatku k predmetnej zmluve, ktoré je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa nedomáhal proti odporcovi zaplatenia tejto zmluvnej pokuty, a preto sa zmluvnou podmienkou upravujúcou zmluvnú pokutu súd bližšie nezaoberal. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnenú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, navrhovateľ s odporcom uzatvoril zmluvy o pripojení, ktorých predmetom bolo poskytovanie služieb verejnej elektronickej komunikačnej služby v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré odporca akceptoval. Na základe zmlúv v znení dodatku vznikol medzi navrhovateľom a odporcom záväzkový vzťah, z ktorého bol navrhovateľ povinný odporcovi zabezpečiť služby určené v zmluvách a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými navrhovateľom. Navrhovateľ v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté plnenia za obdobie od augusta do septembra 2013 v celkovej výške 216,09 EUR. Túto sumu odporca doteraz navrhovateľovi uhradil len čiastočne vo výške 30,- EUR, pričom samotnú výšku žalovanej sumy v konaní nerozporoval. Odporca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie žalovanej ceny za poskytnuté služby. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil len výšku 153,86 EUR (po 30,- EUR úhrade odporcom) namiesto sumy 186,09 EUR po úhrade (216,09 -30,- =186,09 EUR), avšak rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 153 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,86 EUR titulom neuhradených faktúr. Keďže odporca dobrovoľne neplnil navrhovateľom vyfakturované sumy, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to vždy s jednotlivou vyfakturovanou čiastkou ku dňu nasledujúcom po dni splatnosti tej-ktorej faktúry. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 27.12.2013. Súd viazaný jeho návrhom, nemohol ísť nad jeho rámec a priznať mu viac. Základná úroková sadzba ECB platná k dňu 27.12.2013 bola 0,25 %. Navrhovateľovi tak súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 153,86 EUR od 27.12.2013 do zaplatenia.Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i nárok na náhradu škody vo výške 194,- EUR. Tento nárok navrhovateľa mal súd za nedôvodný. Navrhovateľ sa tejto náhrady škody domáha z dôvodu, že odporcovi odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú kúpnu cenu (1,- EUR) oproti cene trhovej (195,- EUR), za čo sa odporca zaviazal zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnil a zároveň neplatil včas a riadne za navrhovateľom poskytované služby. Navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnými cenami telekomunikačného zariadenia a ich trhovou cenou. Súd vec v tomto ohľade posudzoval podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Na základe dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu, ktorým mal porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, ktorú navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporcovi mobilný telefón/mobilné zariadenie a nezľavnenou kúpnou cenou rovnakého typu mobilných telefónov/ mobilného zariadenia, podľa názoru súdu za skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva telekomunikačné zariadenie za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - odporcu a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporcu v tom zmysle, že porušil zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb, ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Obaja účastníci právom aprobovaným spôsobom prejavili vôľu a dospeli k zmluvnému konsenzu o tom, že navrhovateľ predá odporcovi telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu. Súd na rozdiel od navrhovateľa dospel k záveru, že tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu neboli naplnené. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre priznanie uplatnenej náhrady škody, súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. Záverom súd dodáva, že sa zaoberal aj žiadosťou odporcu o povolenie splácať dlh v splátkach po 10,- EUR mesačne. Súd po zvážení všetkých okolnosti dospel k záveru, že nie je dôvod, aby odporcovi uložil povinnosť, resp. povolenie splácať dlh v splátkach, a to práve z dôvodu, že žalovanú sumu znížil o výšku náhrady škody vo výške 194,- EUR, čím zostatok dlhu ostal vo výške 153,86 EUR. Súd vzal do úvahy výšku mesačnej platby, na ktorú sa odporca dobrovoľne navrhovateľovi zaviazal vo výške cca 90,- EUR (z predložených faktúr konkrétne 112,89 EUR bez upomienky a aktivácie), a preto súd nepovažoval za dôvodné povoliť odporcovi úhradu dlhu navrhovateľovi v splátkach a už vôbec nie po 10,- EUR mesačne. Súd zároveň konštatuje, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na jeho strane naozaj boli tak ťaživé sociálne pomery, aby mu súd povolil splácať dlh v splátkach po 10,- EUR, nakoľko k svojmu vyjadreniu nepredložil žiaden listinný dôkaz o týchto skutočnostiach a na povolenie splátok z dôvodu finančnej situácie nepostačuje iba konštatovanie odporcu - a to práve s poukazom na výšku poplatku na ktorú sa tento navrhovateľovi dobrovoľne zaviazal.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa lehoty uloženého peňažného plnenia podal v zákonnej lehote odvolanie odporca . Žiadal zmeniť rozhodnutie tak, aby mohol zaplatiť sumu 153,86 eur navrhovateľovi v mesačných splátkach po 10,- eur . Uviedol, že spláca exekúciu a na tri mesiace mu bol odobratý dôchodok. Je vážne chorý a má veľké výdaje na lieky. Súčasne doložil doklady preukazujúce splácanie splátok , lekársku správu.

V písomne podanom vyjadrení zo dňa 27.06.2016 žiadal o mesačné splátky po 20,- eur, nakoľko je jeho finančná situácia veľmi zlá.

Navrhovateľ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu súhlasil s úhradou pohľadávky aj s príslušenstvom v mesačných splátkach , pod sankciou straty výhody pri vynechaní čo len jednej splátky. Výšku mesačných splátok ponecháva na rozhodnutí súdu po preskúmaní finančných pomerov odporcu .

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa lehoty plnenia je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri úvahe o tom, či súd aplikuje citovanú právnu

úpravu a určí, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, prihliadne na pomery povinného, výšku plnenia a na to, či v prípade určenia splátok bude plnenie splnené v rozumnej lehote.

V prejednávanej veci je výška priznaného nároku 153,86,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 153,86,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia, teda je zrejmé, že pri splátkach po 20,- eur mesačne by zaplatenie celého dlhu bolo možné v primeranom rozumnom čase.

Odvolací súd dospel k názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti o majetkových, zárobkových a osobných pomeroch odporkyne je dôvodné povoliť splácať dlžnú sumu v splátkach po 20 eur mesačne, splatných vždy do 12. dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .