Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/401/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanému: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXX/XX, N. L. J., zastúpeného opatrovníčkou Y. Č.Q., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava III, o zaplatenie 387,71 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 299,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.05.2015 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 14,64 eura, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 47,66 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 10.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 387,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 64,- eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 387,71 eura odo dňa 30.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.12.2012 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 4212046308, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj úverové podmienky žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 299,- eur žalobcom žalovanému. Ten sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 30,85 eura. Žalovaný bol listom zo dňa 28.05.2013 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru z dôvodu jeho omeškania so splácaním úveru. Na základe toho eviduje žalobca voči žalovanému dlh pozostávajúci z istiny v sume 109,42 eura, úroku v sume 47,71 eura, zosplatnenej istiny v sume 189,58 eura, upomienky č. II v sume 12,- eur, zmluvnej pokuty v sume 17,- eur a upomienky v sume 12,- eur.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Súd prostredníctvom Registra obyvateľov SR, príslušných OO PZ SR, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a telekomunikačných operátorov zisťoval pobyt žalovaného, avšak s negatívnym výsledkom a preto mu uznesením č.k. -72 zo dňa 05.05.216 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníčku Y. Č.Q., pracovníčku Okresného súdu Bratislava III.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Nakoľko predmet tohto súdneho konania nepresiahol sumu 1 000,-eur, išlo podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, v ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Preto súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil dňa 19.10.2015 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.10.2015 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: predžalobnou výzvou zo dňa 21.04.2015, podacím poštovým hárkom, úverovými podmienkami žalobcu, úverovou zmluvou, listom žalobcu zo dňa 28.05.2013, prehľadom čerpania úveru zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúca v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 09.12.2012 v písomnej forme úverovú zmluvu č. 4212046308 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 299,- eur a záväzok žalovaného tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a to v pravidelných mesačných splátkach, v ktorých bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky.

Zo zmluvy ďalej vyplývalo, že:

- úver bol poskytnutý za účelom kúpy tovaru značky ACER Aspire v sume 299,- eur tak, že žalovaný neuhradil z predajnej ceny tovaru žiadnu sumu a žalobca mu poskytol úver v sume 299,- eur, ktorý mal žalovaný žalobcovi splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vždy k 14. dňu mesiaca v sume 30,85 eura;

- celková čiastka splatná žalovaným predstavovala sumu 370,20 eura;

- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 39,80 %;

- RPMN predstavovala výšku 48,80 %;

- priemerná hodnota RPMN predstavovala výšku 46,35 %;

- lehota splatnosti úveru bola stanovená na deň 14.12.2013;

- žalobca zisťoval schopnosť žalovaného splácať úver tým, že zistil jej mesačný príjem a zamestnávateľa;

- jej súčasťou boli aj úverové podmienky žalobcu.

Zo zmluvy nevyplýval údaj, koľko z jednotlivej splátky žalovaný zaplatil na istinu, úroky a iné poplatky.

Zmluva obsahovala nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý mal správne znieť 50,23 % a keďže údaj o RPMN obsiahnutý v zmluve bol nižší ako skutočný údaj, údaj o RPMN bol v zmluve uvedený v neprospech spotrebiteľa.

Z hlavy 7. § 3 písm. a) úverových podmienok žalobcu vyplývalo, že žalovaný je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom takáto predčasná platnosť podľa § 5 tejto hlavy úverových podmienok žalobcu nemá vplyv na trvanie Zmluvy.

Z hlavy 18 úverových podmienok žalobcu vyplývalo, že v prípade omeškania žalovaného s úhradou splátky je žalobca oprávnený odporcovi vyúčtovať a žalovaný je povinný zaplatiť poplatok za upomienku v sume 5,- eur v prípade prvej upomienky a sumu 12,- eur v prípade druhej upomienky, pričom v prípade omeškania žalovaného je žalobca oprávnený žalovanému vyúčtovať a žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 17,- eur.

Žalobca dňa 28.01.2013 listom vyzval žalovaného k splateniu celého úveru poskytnutého na základe zmluvy, pričom dňa 21.04.2014 bol žalovaný opätovne žalobcom vyzvaný k splateniu celého úver, pričom žalovaný z titulu žalobcom poskytnutého úveru, neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2012 (ďalej už tiež len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

Podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili v písomnej forme dňa 09.12.2012 zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré a neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konkrétne zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, keďže spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru.

Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi a aj preto súd podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. skúmal, či sa žalobcom poskytnutý úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov.

Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). To znamená, že zmluva musela obsahovať informácie o tom, koľko dlžník pri každej splátke zaplatí na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve. Zo zmluvy však takýto údaj nevyplýval, keďže žalobca poskytol žalovanému len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala, výšku splátky istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov a preto mal súd za to, že žalobcom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.

Nesporné bolo aj to, že v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa, keďže skutočná RPMN predstavovala výšku 50,23 %, pričom v zmluve bola uvedená výška 48,80 %, na základe čoho spotrebiteľ narábal s informáciou o nižšej miere nákladov, čo bolo v jeho neprospech a čo malo rovnako za následok podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 299,- eur, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ani jednu splátku úveru, na základe čoho navrhovateľ dňa 28.05.2013 pristúpil súlade so 7 hlavou § 3 písm. a) všeobecných úverových podmienok k zosplatneniu úveru. V zmysle vyššie uvedeného teda vznikol žalobcovi nárok na vrátenie celej dlžnej istiny úveru v sume 299,- eur.

Vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 17,- eur podľa hlavy 18 § 2 úverových podmienok súd uvádza, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je, okrem porušenia zabezpečenej povinnosti, písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute. Odkaz v zmluve na úverové podmienky a v nich uvedené podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu nepredstavuje prípad písomného dojednania (dohody) o zmluvnej pokuty z dôvodu, že úverové podmienky žalovaný nepodpísal, keďže podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je podpis konajúcej osoby na tomto právnom úkone podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v hlave 18 § 2 úverových podmienok žalobcu nebolo urobené v písomnej forme podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je takéto dojednanie podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 17,- eur v celom rozsahu nedôvodný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

K nároku žalobcu na poplatok za upomienky súd ešte uvádza, že žalobca, okrem toho, že sa z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vôbec nemohol domáhať takéhoto nároku, podľa § 120 ods. 1 O.s.p. ani len nepreukázal, že takúto upomienku vystavil a doručil žalovanému.

Na základe toho je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len dlžnú časť istiny úveru v sume 299,- eur, pričom v ostatnej časti v sume 88,71 eura predstavujúcej nárok navrhovateľa na zmluvný úrok, poplatky za upomienky a zmluvnú pokutu, považoval súd žalobu za nedôvodnú.

Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Nakoľko nemali žalobca a žalovaný úrok z omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu žalovaného prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom (t.j. ku dňu 30.05.2015) predstavovala výšku 0,05 % ročne, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,05 % ročne.

Súd preto žalobcovi priznal právo na úroky z omeškania vo výške 8,05 % % ročne zo sumy 299,- eur (istina úveru) od 30.05.2015 až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 27,- eur a sumy 87,86 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 28,22 eura, 2x režijný paušál po 8,39 eura (2015) a DPH.

Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý bol 54,24 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 77,12 % - NEÚSPECH 22,88 % = 54,24 %) a z celkovej výšky trov konania žalobcu (suma 114,86 eura) vypočítal

číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu žalobcu v konaní, čím súd dostal sumu 62,30 eura z čoho náhrada trov za súdny poplatok predstavuje sumu 14,64 eura a náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu predstavuje sumu 47,66 eura), ktorú žalobcovi titulom náhrady trov konania priznal.

Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania žalobcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca žalobcu predložil v zákonnej lehote súdu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že bol platcom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.