Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-123-2014.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/123/2014
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej X. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. č. XXX, štátne občianstvo SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 8.581,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 507,80,- eura zaplatený na účet Okresného súdu Svidník a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v lehote do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému.
III. Trovy konania žalovanej nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 1.040,04,- eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú.: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, VS 1631439 do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na súde voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 8.581,- eura s príslušenstvom.
Na podporu žalovanej vstúpil do konania, podľa § 93 ods. 2 O.s.p., vedľajší účastník, a to oznámením o vstupe do konania zo dňa 24.07.2014. Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 29.06.2015 č. k. 7C/123/2014-108, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.11.2015 č. k. 12Co/213/2015-144, súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej.
Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2016 žalobca oznámil, že v predmetnej veci berie žalobu v celom rozsahu späť a konanie navrhuje zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2, 3 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie vo veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie odvolania a dovolania odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70,- eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Súd podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona o súdnych poplatkoch, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 507,80,- eura po krátení o sumu 6,70,- eura, pretože žalobca vzal späť žalobu pred prvým pojednávaním. Súd zašle po právoplatnosti odpis tohto uznesenia prevádzkovateľovi systému, ktorý súdny poplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.
Žalobca sa podaním, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby, súčasne vyjadril k trovám vedľajšieho účastníka v tom zmysle, že navrhol aby súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru žalobcu nie sú trovy vedľajšieho účastníka trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra krajských súdov. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia krajských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/216/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/435/2012, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03. Žalobca sa stotožňuje s názormi uvedenými v týchto rozhodnutiach krajských súdov, v zmysle ktorých paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Podľa § 93 ods. 2, ods. 4 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa.
Podľa § 25 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Žalobca vzal späť žalobu smerujúcu proti žalovanej pričom z úkonu žalobcu nemožno uzavrieť, že tento vzal späť návrh podaný dôvodne pre správanie žalovanej (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.), preto z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi vzniknuté trovy konania.
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila a žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania nemá právo na ich náhradu.
Vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovanej, tak patrí náhrada trov konania vo výške 1.040,04,- eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon vychádzal súd z hodnoty sporu 8.581,- eur. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bola priznaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“) odmena za dva úkony právnej pomoci po 253,93,- eura, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky); vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.12.2014 (§13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky), za jeden nemeritórny úkon odmena vo výške 63,48,- eura, a to za zastúpenie pri pojednávaní dňa 18.04.2016 (§13a ods. 4 veta druhá vyhlášky) a za dva polovičné úkony odmena po 126,96,- eura, a to: vyjadrenie k námietke žalobcu zo dňa 29.03.2015 (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky); vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 11.08.2015 (§13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). Právnemu zástupcovi ďalej patrí paušálna náhrada výdavkov, a to 2 x 8,04,- eura - za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014, 2 x 8,39,- eura - za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2015 a 1 x 8,58,- eura - za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2016. Keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 % DPH, čo v tomto prípade predstavuje sumu 173,34,- eura (20 % zo sumy 866,70,- eura).
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania spolu vo výške 1.040,04,- eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. Igora Šafranka, vedený vo VÚB Prešov, číslo účtu: SK72 0200 0000 0000 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 1631439, v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p..
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za nepochybne účelne vynaložené, vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva ako aj vzhľadom na to, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 6Co/132/2013 zo dňa 30.9.2013: „Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné práva na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov.“
Pokiaľ ide o účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby uplatnených vedľajším účastníkom súd nemá pochybnosť o tom, že bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a že tento úkon bol vynaložený účelne, pretože súčasťou Oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bola aj plná moc udelená Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ advokátovi JUDr. Šafrankovi. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Košiciach, sp.zn. 2Co/285/2012 zo dňa 17.12.2012, z ktorého vyberá: „Za neúčelný úkon v žiadnom prípade nemožno považovať prípravu a prevzatie zastúpenia, pretože taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia. Tento úkon fakticky pozostáva vlastne z dvoch úkonov, a to prevzatie zastúpenia a príprava zastúpenia, pričom pojem príprava zastúpenia v sebe zahŕňa aj oboznámenie sa s predmetom konania. V danom prípade došlo k prevzatiu zastúpenia na základe plnej moci udelenej advokátovi Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 20.2.2012 JUDr. Igorovi Šafrankovi, ktoré je súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Je potrebné zdôrazniť, že úkon, príprava a prevzatie zastúpenia je jeden úkon právnej pomoci a nemožno tento úkon považovať za neúčelný iba z dôvodu, že v čase prevzatia zastúpenia nemal vedľajší účastník k dispozícii žalobný návrh. Navyše jediným obmedzením pri vstupe vedľajšieho účastníka do konania je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo. Ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti, môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka.“
Za účelne vynaložené považoval súd aj ďalšie úkony právnej služby, za ktoré bola advokátovi priznaná odmena. Vo vyjadrení zo dňa 19.12.2014 zaujal vedľajší účastník stanovisko k žalobe žalobcu, ktorá mu bola doručená zo strany súdu dňa 23.09.2014 a vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo podľa názoru súdu bolo príčinou späťvzatia žaloby. Rovnako sa vedľajší účastník podaním zo dňa 29.03.2015 vyjadril aj k námietke žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom tak urobil na výzvu súdu. Taktiež sa vedľajší účastník podaním zo dňa 11.08.2015 vyjadril k odvolaniu žalobcu proti uneseniu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a opäť tak urobil na výzvu súdu. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 18.04.2016 (č.l. 150 súdneho spisu) vyplýva, že sa ho zúčastnil právny zástupca vedľajšieho účastníka. Na pojednávanie bol vedľajší účastník súdom predvolaný, tohto pojednávania sa riadne zúčastnil a preto aj tento úkon považoval súd za účelne vynaložený.