Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-31-2022.pdf
PDF · 74.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/31/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v konaní veci o spôsobilosti A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, t.č. bytom P., K. XXX/X, v konaní zastúpenú procesným opatrovníkom D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o návrhu navrhovateľa T. R., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom V. XXX na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na odvolanie A. R. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. marca 2022, č.k. 32Ps/9/2020 - 76, o späťvzatí návrhu navrhovateľom, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie návrhu navrhovateľom p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. marca 2022, č.k. 32Ps/9/2020 -76 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Štát m á voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 3. marca 2022, č.k. 32Ps/9/2020 - 76 rozhodol, že A. R., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX sa obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky alebo finančnú hotovosť, nie je spôsobilá uzatvárať kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke a úvere, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, ručiť v akýchkoľvek finančných transakciách, podpisovať akékoľvek zmenky a šeky, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy Slovenskej republiky aj ostatnými orgánmi verejnej správy pôsobiacimi mimo územia Slovenskej republiky, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá rozhodovať o akejkoľvek zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Ďalším výrokom súd rozhodol, že v ostatných právnych úkonoch jej spôsobilosť zostáva nedotknutá. Tretím výrokom súd vyslovil, že A. R. je schopná výkonu volebného práva a je schopná hospodáriť s hotovosťou do 50 eur týždenne. A. R. súd ustanovil opatrovníka v osobe syna T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX s tým, že tento opatrovník ako zákonný zástupca osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je oprávnený a povinný v rozsahu obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony A. R. zastupovať a spravovať jej majetok; ak pri spravovaní majetku nejde o bežné veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Zároveň súd uložil opatrovníkovi povinnosť riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyny súdu a počas zastupovania podávať súdu dvakrát ročne správy o svojej činnosti, o sociálnych a majetkových pomeroch osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, o správe jej majetku, vždy k 30.06 a k 31.12. príslušného kalendárneho roka. Po skončení svojej funkcie je opatrovník povinný do 30 dní podať záverečný účet o správe majetku osoby obmedzene v spôsobilosti na právne úkony. Predposledným výrokom súd rozhodol, že štátu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva a posledným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 236 a nasl. CMP, § 248 ods. 1, 2 CMP, rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil ust. § 251 ods. 1 CMP, rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote posudzovaná - A. R., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a v rozpore s jej záujmami. Ona síce trpí duševnou chorobou, ale v dôsledku dodržiavania liečebného režimu a správneho nastavenia liekov je jej stav stabilizovaný. Dôkazom je aj správa MUDr. K. K., jej psychiatričky, ktorú pravidelne mesačne navštevuje. Nesúhlasila s ustanoveným procesným opatrovníkom v osobe jej manžela, s ktorým je v rozvodovom konaní a ktorý nezastupuje jej záujmy. S manželom nežije v spoločnej domácnosti asi jeden a pol roka, býva u svojej tety a strýka v P., kde sa spoločne starajú o chod domácnosti a vzájomne si pomáhajú. Má tam nahlásený aj prechodný pobyt. V prípade potreby by svoju tetu E. K. žiadala ustanoviť za opatrovníčku. Okrem iného nepovažuje za správne rozhodnutie v časti obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony vybavovať úradné záležitosti pred štátnymi orgánmi a rozhodovať vo veciach sociálnych záležitostí. Všetky úradné záležitosti si vie vybaviť sama, dôkazom čoho je ňou vybavený invalidný dôchodok, prihlásenie k prechodnému pobytu u tety, komunikovanie s pracovníčkou obecného úradu za účelom prijatia do pracovného pomeru na skrátený pracovný úväzok. Úradné veci vybavuje aj svojej tete a jej manželovi. Uviedla ďalej, že jej návrat k manželovi vzhľadom na rozvrátené vzťahy nie je možný a naďalej bude žiť u svojej tety. Opatrovník - jej syn T. R. s ňou teda nebýva v spoločnej domácnosti a nevie nič o jej potrebách a požiadavkách. Obaja synovia ju však u tety navštevujú.
3. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.03.2022, vzal navrhovateľ T. R. návrh na obmedzenie spôsobilosti svojej matky v celom rozsahu späť, žiadal pripustiť späťvzatie návrhu a navrhol konanie zastaviť s tým, že si trovy konania neuplatňuje.
4. Na výzvu odvolacieho súdu ohľadne dôvodov späťvzatia návrhu navrhovateľ podaním zo dňa 17.08.2022 uviedol, že jeho matka sa svedomito stará o svoje zdravie, zamestnala sa na denný 4 hodinový pracovný úväzok a jej zdravotný stav sa zlepšil natoľko, že nemá dôvod trvať na predmetnom návrhu na obmedzenie jej spôsobilosti. Žiadal konanie vo veci zastaviť.
5. A. R. k späťvzatiu návrhu uviedla, že so späťvzatím návrhu súhlasí, navrhuje konanie zastaviť s tým, že náhradu trov konania si neuplatňuje.
6. Procesný opatrovník A. R. D. R. sa k späťvzatiu návrhu (na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia; výzva doručená dňa 15.06.2022 ) písomne nevyjadril.
7. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
9. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
10. Vzhľadom na to, že zákon č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok neupravuje situáciu, keď účastník konania vezme späť návrh na začatie konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie pred jeho právoplatnosťou, odvolací súd na základe generálneho odkazu § 2 CMP primerane použil ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré túto procesnú situáciu upravujú (§ 370 ods. 1 , 2 CSP).
11. Za situácie, že navrhovateľ vzal návrh na obmedzenie spôsobilosti A. R. späť v celom rozsahu, s čím A. R. súhlasila a procesný opatrovník v stanovenej lehote nezaslal nesúhlas so späťvzatím návrhu, zároveň za situácie, že odvolací súd nezistil dôvody pre nezastavenie konania a potrebu pokračovania
v konaní, boli splnené podmienky v zmysle ust. § 29 ods. 1, 2 CMP v spojení s ust. § 370 ods. 2 CSP na pripustenie späťvzatie návrhu, zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a zastavenie konania.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. Hoci žiadne ustanovenie Civilného mimosporového poriadku výslovne nezakladá nárok štátu na náhradu trov konania, ktoré v konaní štát platil, ale zmieňuje sa o ňom iba nepriamo (ust. § 57 CMP), je možné nárok štátu na náhradu trov konania založiť na ust. § 55 CMP. Podľa uvedeného ustanovenia môže súd náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé.
15. V danej veci navrhovateľ po tom, ako prebehlo celé konanie pred súdom prvej inštancie, vrátane znaleckého dokazovania s nákladmi v sume 632,16 eur za vypracovanie znaleckého posudku a v sume 56,43 eur za účasť znalca na pojednávaní súdu (odmena za znaleckú činnosť) a dokonca potom ako súd prvej inštancie jeho návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. R. vyhovel, vzal návrh na začatie konania späť. V dôsledku toho boli potom trovy vynaložené štátom na znalecké dokazovanie bezúčelné. V uvedenej situácii preto nemožno považovať za spravodlivé, aby sa na nákladoch súdneho konania podieľali daňoví poplatníci, keď bezúčelnosť trov nastala v dôsledku procesného postupu navrhovateľa. V danej situácii je podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivé, aby trovy vynaložené v konaní štátom nahradil navrhovateľ, ktorý svojim procesným postupom spôsobil ich neúčelné vynaloženie.
16. V súlade s uvedeným a s odkazom na ust,. § 55 CMP, podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, odvolací súd priznal štátu nárok na náhradu trov voči navrhovateľovi, pozostávajúcu z trov znaleckého dokazovania v konaní spolu v sume 688,59 eur (odmena za vypracovanie znaleckého posudku 632,16 eur - č. l. 60, odmena za znaleckú činnosť (účasť na pojednávaní 56,43 eur - č. l. 84).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).