Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-15-2022.pdf
PDF · 71.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v právnej veci povinnej osoby na výživné: W. V., nar. XX.X.XXXX, C. XX, proti oprávnenej na výživné: J.. B. V., nar. XX.X.XXXX, K. nad F., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa W. V., nar. XX.X.XXXX proti B. V., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola určená uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 33Pc/15/2017-66 zo dňa 18.9.2017 vo výške 150 eur mesačne, počnúc dňom 17.6.2022.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.6.2021 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, čo odôvodnil tým, že jeho dcéra riadne ukončila štúdium na STU v Bratislave.
2. Plnoleté dieťa - dcéra navrhovateľa k návrhu uviedla, že s podaným návrhom súhlasí a pojednávania sa nezúčastní.
3. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti navrhovateľa a v neprítomnosti oprávnenej.
4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dcéra t. č. doštudovala, má aj vek, pričom by aj naďalej platil výživné, ale jeho dcéry o neho nemajú žiadny záujem. Dcéry mu matka nedávala ani po úprave styku, pričom si myslel, že ako plnoleté budú o neho prejavovať záujem, avšak už boli nainfikované matkou. Viac nemá čo dodať.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Navrhovateľ je otcom plnoletého dieťaťa. Nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú spolu v kontakte. Navrhovateľovi bola uzesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 33Pc/15/2007 zo dňa 18.9.2017 naposledy určovaná vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa vo výške 150 eur mesačne. Túto povinnosť si navrhovateľ riadne plní. Z potvrdenia o riadnom ukončení štúdia vyplýva, že dcéra dňa 30.5.2022 ukončila vysokoškolské štúdium inžinierskeho študijného programu technické chémia.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. V zmysle zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru /príjem z brigády/ nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká. Pokiaľ ide o ustálenú súdnu judikatúru, zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti, bez ohľadu na jeho odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť, ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce (rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 16/1968. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca je jeho rodičovská povinnosť, ktorá trvá až do času, kým plnoleté dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady a to trvale, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium ako sústavná príprava na povolanie. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu treba brať na zreteľ aj odôvodnenosť potrieb dieťaťa, ktoré majú mať určitú hornú hranicu. Na strane oprávneného zákon stanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, čo vo všeobecnosti sú náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, vzdelaním, výchovou, záujmami, športom, starostlivosťou o zdravie.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vyživovaciu povinnosť zrušil, nakoľko plnoletá dcéra ukončila štúdium na vysokej škole a tá s podaným návrhom súhlasila.
11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.