Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-63-2022.pdf
PDF · 188.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej W. G., nar. X. V. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, O. D. N., v konaní o zaplatenie 1 183,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 315,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 28. júna 2019 do 26. augusta 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2019 do 8. novembra 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2019 do 8. novembra 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2019 do 8. novembra 2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,97 eur od 9. novembra 2019 do 9. januára 2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2019 do 9. januára 2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,97 eur od 10. januára 2020 do 20. februára 2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2019 do 20. februára 2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,97 eur od 21. februára 2020 do 22. februára 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11,97 eur od 23. februára 2021 do 25. februára 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1,97 eur od 26. februára 2021 do 22. marca 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. decembra 2019 do 22. marca 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13,96 eur od 23. marca 2021 do 14. apríla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2020 do 14. apríla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2020 do 14. apríla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2020 do 14. apríla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 39,93 eur od 15. apríla 2021 do 28. mája 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2020 do 28. mája 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2020 do 28. mája 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23,91 eur od 29. mája 2021 do 2. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2020 do 2. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2020 do 2. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7,89 eur od 3. júla 2021 do 30. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2020 do 30. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2020 do 30. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2020 do 30. júla 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 33,86 eur od 31. júla 2021 do 30. augusta 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2020 do 30. augusta 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. decembra 2020 do 30. augusta 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2021 do 30. augusta 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9,83 eur od 31. augusta 2021 do 21. septembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2021 do 21. septembra 2021, s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2021 do 21. septembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2021 do 21. septembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2021 do 21. septembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 27,79 eur od 22. septembra 2021 do 10. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2021 do 10. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2021 do 10. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2021 do 10. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3,76 eur od 11. novembra 2021 do 23. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2021 do 23. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2021 do 23. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2021 do 23. novembra 2021, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 21,72 eur od 21. decembra 2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2022 do zaplatenia a to tak, že žalovanej sa povoľuje žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. januára 2022 sa žalobca pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 183,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 183,69 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že z titulu zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá dňa 14. novembra 2017 uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2 500,00 eur Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume 41,99 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5 038,80 eur. Z vyššie uvedenej zmluvy žalovaná uhradila do dňa podania žaloby sumu 2 035,79 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, žalobca listom z 26. apríla 2019, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote na plnenie a zároveň ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, žalobca dňa 19. júna 2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z 22. júna 2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 3 118,19 eur, pozostávajúcu zo súčtu splátok predpísaných do zosplatnenia spolu vo výške 755,82 eur (18 x 41,99 eur) a sumy po zosplatnení vo výške 2 362,37 eur, pričom uhradila sumu 2 035,79 eur, predstavujúcu sumu riadnych splátok poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady vo výške 101,29 eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Celkový dlh žalovanej tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1 183,69 eur (3 118,19 eur + 101,29 eur - 2 035,79 eur). Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže Oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Žalobca súčasne poznamenal, že zmluvnú pokutu vo výške 239,78 eur, vyplývajúcu z predložených listinných dôkazov, si v tomto konaní neuplatňuje.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo 14. novembra 2017, ďalej Predžalobnú upomienku z 26. apríla 2019 s fotokópiou poštovej obálky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019, Prehľad splátok a úhrad žalovanej k č. zmluvy XXXXXXX za obdobie do 30. novembra 2021 a osvedčený odpis Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, z 11. decembra 2017.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 21. marca 2022, žalobca v reakcii na výzvu súdu k dôvodnosti žalobou uplatnených nákladov vo výške 101,29 eur, oznámil, že podanú žalobu berie čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie 101,29 eur z titulu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 082,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 082,40 eur od 28. júna 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
5. S poukazom na § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súd nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo uvedeným podaním žalobcu, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby tak, že dňa 25. marca 2022 rozhodol vo veci platobným rozkazom, ktorým žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1 082,40 eur s príslušenstvom.
6. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 19. apríla 2022 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 CSP k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
7. Na odôvodnenie podaného odporu žalovaná uviedla, že má za to, že v úverovej zmluve dojednaná výška odplaty prevyšuje maximálne prípustnú odplatu, čo má za následok neplatnosť dohody o dojednanej odplate a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania žalobcom požadovaného nároku. Žalovaná bola tiež názoru, že v úverovej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN a ktoré predstavujú povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nastáva zo zákona fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázala tiež na to, že žalobca nepreukázal splnenie povinností, ktoré mu v súvislosti so zisťovaním a preverovaním jej bonity vyplývajú z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jej výhradami, žiadala o splácanie žalovanej sumy spolu s trovami konania formou pravidelných mesačných splátok po 150,00 eur, splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca, s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Na margo svojich majetkových, zárobkových a osobných pomerov uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná a nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Zároveň zdôraznila, že aj po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobcovi naďalej uhrádzala jednotlivé splátky podľa svojich možností, pričom od augusta 2022 žalobcovi pravidelne uhrádza sumu vo výške 150,00 eur mesačne, a teda doposiaľ mu uhradila o 600,00 eur viac ako je uvedené v žalobe a žalobcom predloženom Prehľade splátok a úhrad. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zhrnula, že nárok žalobcu neuznáva a súdu navrhla, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. V reakcii na odpor podaný žalovanou žalobca v podaní, doručenom súdu 13. mája 2022, vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej poukázal na to, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Zdôraznil, že žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky ňou uvádzané údaje sú pravdivé a že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná preukázala výšku svojho mesačného príjmu, ako aj svoje mesačné výdavky, a teda zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa s poukazom na ňou uvádzané hodnoty javila ako primeraná, poznamenajúc, že na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver, nemá dosah a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Poukázal tiež na to, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene jej finančných pomerom, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru, ani nepredniesla žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania.
Žalobca ďalej vyjadril presvedčenie, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na to, že žalovaná bola riadne oboznámená so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporovala a vykonávala úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku.
Vo vzťahu k námietke premlčania bol žalobca názoru, že uvedenému úkonu nie je možné priznať právne účinky, majúc za to, že sa nejedná o kvalifikovanú námietku premlčania. Žalobca sa domnieval, že pokiaľ sa žalovaná domáha prieskumu nároku z hľadiska premlčania, takáto námietka musí byť jasne zdôvodnená a konkretizovaná, inak sa tým upiera právo žalobcu kvalifikovane sa vyjadriť k vytýkaným skutočnostiam protistrany. Navyše, žalobca bol presvedčený, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva.
Na margo hodnoty RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 8 zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená.
Odkazujúc na vyjadrenie žalovanej v podaní z 19. apríla 2022, v zmysle ktorého žalovaná pravidelne v mesačných splátkach vo výške 150,00 eur uhrádza žalovanú sumu, žalobca mal za to, že žalovaná nepoužila prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Podľa jeho názoru v konaní po vzájomných vyjadreniach neostali sporné skutočnosti. Žalobca súčasne konštatoval, že žalovaná vo svojom vyjadrení slobodne, zrozumiteľne a vážne uskutočnila uznávací prejav, a preto navrhol, aby súd vyhovel podanej žalobe rozsudkom pre uznanie tak, že žalovanú zaviaže k úhrade dlžnej sumy a túto jej povolí uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,00 eur pod stratou výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
9. Žalovaná na repliku žalobcu, ktorá jej bola doručená 27. mája 2022, v lehote určenej súdom ani do dňa rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nereagovala.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. augusta 2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súčasne zopakoval, že svoj nárok považuje za odôvodnený v celom rozsahu, oznámiac, že po podaní žalobného návrhu nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností s tým, že žalovaná po podaní návrhu nevykonala na žalovanej pohľadávke žiadnu čiastkovú úhradu. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorá zároveň žiadnym spôsobom nereagovala ani na výzvu súdu, doručenú jej spolu s predvolaním na pojednávanie, na predloženie listín preukazujúcich, že po podaní žaloby uskutočnila na predmetný úver čiastočné úhrady. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán sporu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu i žalovanej, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 14. novembra 2017 uzavreli právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej len "právny predchodca žalobcu"), ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva") (č. l. 10-14 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 2 500,00 eur a záväzok žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto Zmluve (čl. VI. bod 1., bod 5.3., bod 5.4, bod 6.1 v spojení s čl. IV. Zmluvy). Výška splátky bola určená sumou 41,99 eur mesačne so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Počet splátok bol 120 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. decembra 2017. Termín konečnej splatnosti bol určený dňom 20. novembra 2027. V Zmluve bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 17,45 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 17,45 %, odplata vo výške 17,45 %, údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 12,57 %, údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty vo výške 17,46 %. Celková čiastka, ktorú mala spotrebiteľka zaplatiť, tak v zmysle Zmluvy predstavovala 5 038,80 eur, a teda celkové náklady spotrebiteľa boli v Zmluve vyjadrené údajom vo výške 2 538,80 eur. Doba trvania
Zmluvy bola určená do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto Zmluvy (čl. IV. Zmluvy). Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky nebolo dojednané (čl. III Zmluvy).
Obsahom bodu 7. čl. VI. Zmluvy, upravujúceho Zmluvné podmienky, bol Splátkový kalendár, z ktorého vyplýva dátum splatnosti každej zo 120-tich splátok, ako aj spôsob, akým sa jednotlivé splátky započítavajú na úhradu istiny a úrokov, a tiež výška zostatku istiny po úhrade tej ktorej splátky.
Bod 8. čl. VI. Zmluvy uvádza, že RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príslušný vzorec aj s jeho jednotlivými premennými, ktorých označenie odkazuje na konkrétne parametre úveru uvedené v čl. IV. Zmluvy, je zároveň explicitne uvedený aj v tomto (8.) bode čl. VI. Zmluvy.
V čl. VI., bode 10. (Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta), ods. 10.2 Zmluvy je dojednané vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky tak, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
V Zmluve (čl. II.) boli obsiahnuté aj údaje žalovanej o jej zamestnaní a finančnej situácii v rozsahu identifikácia zamestnávateľa žalovanej, povaha jej pracovného pomeru: na dobu neurčitú, dátum vzniku pracovného pomeru: január 2017, počet nezaopatrených detí: 0, počet vyživovaných osôb: 0, výška vyživovacej povinnosti: 0 eur, priemerný čistý mesačný príjem: 600,00 eur, zrážky zo mzdy: žiadne, mesačné finančné náklady (napríklad splátky úverov, hypoték, lízingov): 76,00 eur, iné mesačné výdavky: 0,00 eur, vlastník úverovej karty: nie.
13. Z osvedčeného odpisu Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, vydaného 11. decembra 2017, vyplýva, že v uvedený deň spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúca spoločnosť a Všeobecná úverová banka, a.s. (žalobca) a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnícke spoločnosti uzavreli projekt rozdelenia zlúčením (č. l. 5-9 spisu).
14. Listom z 26. apríla 2019, označeným ako Predžalobná upomienka, žalobca žalovanej oznámil, že k uvedenému dňu eviduje k Zmluve č. XXXXXXXXXX, evidenčné č. XXXXXXX, uzavretej 14. novembra 2017, nedoplatok na splátkach v celkovej výške 125,97 eur, a žalovanú žiadal o jeho bezodkladnú úhradu s upozornením, že ak do 5. júna 2019 nedôjde k jej úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu predmetnú listinu žalovaná prijala dňa 13. mája 2019 (č. l. 17 spisu).
15. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. júna 2019 vyplýva, že žalobca žalovanej oznámil, že keďže napriek výzve na doplatenie splatných splátok a upozorneniu na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, dlžné splátky v stanovenej lehote neuhradila, stal sa jej dlh zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX splatným v celom rozsahu. Zároveň ju informoval, že dlžná čiastka predstavuje k uvedenému dňu sumu v celkovej výške 2 530,66 eur a táto sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania (č. l. 18 spisu).
16. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovanej k Zmluve č. XXXXXXX za obdobie do 30. novembra 2021 súd zistil, že celkom 14 platieb po 41,99 eur, uskutočnené žalovanou v období od 21. decembra 2017 do 26. marca 2019 a zodpovedajúce v súčte sume 587,86 eur, boli postupne započítané na úhradu spolu 14-tich celých splátok predpísaných žalovanej vo výške po 41,99 eur a splatných v období od 20. decembra 2017 do 20. januára 2019. Na následne predpísané splátky splatné 20. februára 2019, 20. marca 2019, 20. apríla 2019 a 20. mája 2019 už žalovaná neuhradila žiadnu sumu, a preto dňa 19. júna 2019 žalobca zosplatnil zostatok úveru vo výške 2 362,37 eur. Po predčasnom zosplatnení úveru žalovaná uhradila dňa 24. júna 2019 sumu vo výške 167,96 eur, dňa 26. augusta 2019 sumu vo výške 41,99 eur, dňa 8. novembra 2019 sumu vo výške 84,00 eur, dňa 9. januára 2020 sumu vo výške 41,99 eur, dňa 20. februára 2020 sumu vo výške 41,99 eur, dňa 22. februára 2021 sumu vo výške 30,00 eur, dňa 25. februára 2021 sumu vo výške 10,00 eur, dňa 22. marca 2021 sumu vo výške 30,00 eur, dňa 14. apríla 2021 sumu vo výške 100,00 eur, dňa 28. mája 2021 sumu vo výške 100,00 eur, dňa 2. júla 2021
sumu vo výške 100,00 eur, dňa 30. júla 2021 sumu vo výške 100,00 eur, dňa 30. augusta 2021 sumu vo výške 150,00 eur, dňa 21. septembra 2021 sumu vo výške 150,00 eur, dňa 10. novembra 2021 sumu vo výške 150,00 eur a dňa 23. novembra 2021 sumu vo výške 150,00 eur. Spolu tak na úver uhradila sumu vo výške 2 035,79 eur (587,86 eur do zosplatnenia + 1 447,93 eur po zosplatnení) (č. l. 19 spisu).
17. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2017 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie") odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 3. nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
25. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14. novembra 2017 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver v sume 2 500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Rovnako, nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaná neplnila dohodnuté splátky riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca dňa 19. júna 2019 vyhlásil úver za predčasne splatný. Vzhľadom na uvedené považoval súd tieto skutkové tvrdenia strán sporu v súlade s § 151 ods. 1 CSP (a aj so zreteľom na v konaní predložené listinné dôkazy) za nesporné Na druhej strane, z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že (v rozpore s tvrdením žalobcu) spornou medzi nimi ostala otázka premlčania nároku žalobcu, otázka výšky žalovanou doposiaľ uhradenej sumy a otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, vyvodzovaných žalovanou z v Zmluve absentujúcich údajov o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, z nedodržania zákonom predvídaného postupu týkajúceho sa posúdenia schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, t.j. tzv. preverenia jej bonity, ako aj z v rozpore so zákonom dojednanej výšky odplaty. Vzhľadom na uvedené a predovšetkým na obsah žalovanou podaného odporu považoval súd za nepochybné, že žalovaná so žalobcom uplatneným nárokom nesúhlasila, výslovne uvádzajúc, že nárok žalobcu neuznáva, a preto súd nemohol v jej podaní, ako sa toho dožadoval žalobca, vzhliadnuť uznávací prejav.
28. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v rozsahu po čiastočnom späťvzatí dôvodná len sčasti. Medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovanej poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzhľadom na kritériá obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahuje aj uvedený zákon, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.
29. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 14. novembra 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2 500,00 eur. Žalovaná sa poskytnutú pôžičku zaviazala vrátiť v 120-tich mesačných splátkach vo výške 41,99 eur, spolu vo výške 5 038,80 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20. decembra 2017, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol 20. novembra 2027. Odplata bola vo výške 17,45 %, fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 17,45 %, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 17,45 %.
30. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, ale aj s ohľadom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 25. januára 2022, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, zakladajúceho povinnosť súdu ex offo posúdiť otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, súd primárne pristúpil k vyriešeniu tejto otázky, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu uplatnenom žalobou nie je premlčaná. Najstaršia splátka úveru, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania a pre omeškanie s úhradou ktorej došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, bola splatná 20. februára 2019. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 25. januáru 2022)
nebola splátka splatná 20. februára 2019, a teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť úveru premlčaná, keďže premlčacia doba naposledy označenej splátky by bola uplynula až 7. mája 2022. Vychádzajúc z konštatovaného, musel súd vyhodnotiť tvrdenie žalovanej o premlčaní žalobou uplatneného nároku žalobcu ako nedôvodné.
31. Žalovaná tiež namietala výšku odplaty. Súd sa preto ďalej zaoberal výškou odplaty, posudzujúc jej súlad s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve odkazom na vykonávací predpis
- nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2017 ku dňu 30. septembra 2017 vyplýva, že ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane sa poskytovali pri RPMN 8,73 %. Odplata uvedená v Zmluve vo výške 17,45 % ročne teda neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a § 1 ods. 4 nariadenia (t.j. 2 x 8,73 % = 17,46 %), čo znamená, že je v súlade so zákonom. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne neprevýšila najvyššiu prípustnú odplatu sa údaj o priemernej hodnote RPMN zverejňuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a teda je skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje. S ohľadom na uvedené nebolo možné ani tejto hmotnoprávnej námietke žalovanej priznať relevanciu.
32. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd následne posudzoval podľa na samotnú Zmluvu sa vzťahujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa relevantných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., pričom po preskúmaní vyššie oboznámenej Zmluvy, na základe ktorej žalobca žalobou uplatnený nárok uplatňoval, dospel k záveru, že táto obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti vyžadované ustanovením § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto si nemohol osvojiť názor žalovanej, že na jej základe poskytnutý úver sa z dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitostí považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva bola zároveň uzavretá v písomnej forme v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom žalovaná v konaní netvrdila a ani nepreukázala opak.
33. Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže uvedené tvrdenie žalovanej nezodpovedá skutočnému stavu veci. Ako vyplýva z oboznámenej Zmluvy, táto v čl. VI., bode 8. nad rámec zákonných požiadaviek obsahuje matematický vzorec s identifikáciou jednotlivých premenných umožňujúcou dosadiť doňho konkrétne číselné parametre poskytnutého úveru. Z uvedeného vzorca vyplýva, že v Zmluve (v jej čl. IV.) sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Len pre úplnosť k tomu súd dodáva, že zo zákona č. 129/2010 Z. z. [znenia jeho § 9 ods. 2 písm. k)], ako to napokon v rozhodnutí z 24. februára 2021, sp. zn. 7 Cdo 183/2020, zverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 86/2021, výslovne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ani požiadavka, aby boli predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne špeciálne označené ako predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takúto požiadavku nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.
34. Pri posudzovaní náležitostí Zmluvy súd súčasne dospel k záveru, že táto bola uzavretá bez zistených zjavných neprijateľných podmienok.
35. Na druhej strane, súd si osvojil názor žalovanej, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedodržal zákonom predpokladaný postup. Žalobca totiž v konaní, a to ani v reakcii na žalovanou výslovne formulované tvrdenie o nesplnení povinnosti jeho právneho predchodcu uloženej mu ako veriteľovi ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nepreukázal, že by tento konal v súlade s naposledy označeným
zákonným ustanovením, podľa ktorého veriteľ je najmä pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pritom v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, nielenže nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ale v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posudzuje veriteľ predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení bežných výdavkov zostane mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Zo zákona č. 129/2010 Z. z. pritom vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver, ako aj vyžiadaním údajov z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať, pričom za dostatočné možno považovať iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ potom veriteľ uvedeným spôsobom nepostupuje, dopúšťa sa v zmysle zákona (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) hrubého porušenia povinnosti definovanej v § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 2 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takýmto veriteľom poskytnutého úveru.
36. V prejednávanej veci žalobca v konaní nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že by jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom posúdil schopnosť žalovanej splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver. Rovnako, ani zo Zmluvy a ostatných priložených listín, ktorými žalobca v spore preukazoval svoj nárok, nevyplýva, že by jeho právny predchodca ako veriteľ akýmkoľvek spôsobom posudzoval bonitu žalovanej. Jediné údaje o sociálno-ekonomickej situácii žalovanej sú obsiahnuté v samotnej Zmluve, avšak tieto nemožno považovať za dostatočné, a to najmä so zreteľom na prehlásenie žalovanej, že okrem mesačných splátok vo výške 76,00 eur nemá žiadne iné mesačné výdavky, ako aj na absenciu overenia žalovanou deklarovaného príjmu hodnovernými dokladmi a akéhokoľvek následného vyhodnotenia údajov o príjmoch a výdavkoch žalovanej v ich vzájomnej súvislosti za účelom posúdenia jej schopnosti splácať predmetný spotrebiteľský úver. Iný ukazovateľ než žalovanou tvrdená výška jej príjmu a splátok, ktorý by bol právnym predchodcom žalobcu pri posudzovaní platobnej schopnosti žalovanej použitý, zo samotnej Zmluvy ani listín predložených žalobcom v priebehu konania nevyplynul. Zároveň je na tomto mieste opätovne potrebné zdôrazniť odbornú starostlivosť dodávateľa (veriteľa), ktorý nemôže vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi, a rovnako nepostačuje mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, pretože zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. V danom prípade žalobca vôbec nepreukázal, že by jeho právny predchodca uvedené údaje náležite preveril. Právny predchodca žalobcu síce od žalovanej požadoval údaj o výške jej príjmu, avšak z príslušných dokumentov nevyplýva, že by si na jeho overenie vyžiadal od žalovanej relevantné doklady, respektíve že by žalovaná ňou deklarovanú výšku príjmu takýmito dokladmi podložila. Rovnako, pokiaľ ide o ďalšiu povinnú zložku, t.j. výdavky žalovanej, tieto právny predchodca žalobcu takisto vôbec nepreveroval, pričom aj ich zisťovanie sa javí len ako formálne, a teda nedostatočné a najmä neodrážajúce skutočný stav, keď od žalovanej nevyžadoval žiadne údaje o jej nákladoch napríklad na bývanie, výdavkoch na živobytie a pod. S ohľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy musel potom súd konštatovať, že predovšetkým skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver napriek tomu, že nemal dostatočne zistenú a overenú výšku jej výdavkov, je nevyhnutné vyhodnotiť ako hrubé porušenie jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Zo samotnej Zmluvy a k nej pripojených listín je zrejmé, že posúdenie bonity žalovanej nespĺňalo ani minimálne štandardy. Bez zohľadnenia príjmov a výdavkov právny predchodca žalobcu nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je totiž možné vyhodnotiť, či je spotrebiteľ dostatočne solventný a v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
37. Ako už bolo uvedené, bonita dlžníka musí byť v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. skúmaná cez zisťovanie príjmov a výdavkov dlžníka, ako aj jeho lustráciou v príslušných databázach. Opomenutie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti. V prejednávanej veci sa preto súd po oboznámení s obsahom žalobcom predložených listín stotožnil s názorom žalovanej, že overenie jej bonity v procese uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nezodpovedalo postupu (čo do rozsahu ani kvality) vyžadovanému zákonom. Konanie právneho predchodcu žalobcu nevykazovalo znaky odbornej starostlivosti v intenciách § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Napriek tomu, že žalobca nemal príjem žalovanej preukázaný hodnovernými dokladmi (minimálne žalobca súdu takéto doklady nepredložil) a o výdavky žalovanej, a teda to, či žalovanej mesačne ostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, sa v zmysle predložených listinných dôkazov takmer nezaujímal, žalovanej úver poskytol. Žalobca teda v konaní nijako nepreukázal splnenie povinnosti uloženej jeho právnemu predchodcovi ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
38. S ohľadom na predmetné zistenia dospel súd k záveru, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca náležite skúmal a vyhodnotil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 129/2010 Z. z. v kontexte s ustanovením § 7 ods. 1 uvedeného zákona, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Konštatované zároveň (argumentum a maiori ad minus) znamená, že žalobca nebol v zmysle § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. oprávnený vyžadovať od žalovanej ani jednorazové splatenie predmetného spotrebiteľského úveru.
39. Vzhľadom na uvedené mal žalobca, respektíve jeho právny predchodca, nárok len na vrátenie samotnej istiny poskytnutého úveru, a to v dojednaných mesačných splátkach. V zmysle Zmluvy je výška splátky 41,99 eur. Žalobca v konaní tvrdil a predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila na poskytnutý úver sumu vo výške 2 035,79 eur. Na druhej strane, žalovaná síce tvrdila, že od augusta 2022 žalobcovi pravidelne uhrádza sumu 150,00 eur mesačne, a teda k 19. aprílu 2022 uhradila o 600,00 eur viac ako uvádza žalobca, avšak na podporu svojich tvrdení ani na výzvu súdu nepredložila žiaden dôkaz. Navyše, po oboznámení sa s Prehľadom splátok a úhrad súd dospel k záveru, že žalovaná sa vo svojom písomnom podaní dopustila zrejmej chyby v písaní, keď namiesto augusta 2021 označila august 2022. Z vyššie uvedenej listiny totiž vyplýva, že práve počnúc augustom 2021 (30. augustom 2021) žalovaná uhradila žalobcovi postupne (30. augusta 2021, 21. septembra 2021, 10. novembra 2021 a 23. novembra 2021) štyri splátky po 150,00 eur, teda spolu práve 600,00 eur. Tieto jej úhrady sa však tak ako do žalobcom predloženého Prehľadu splátok a úhrad premietli aj do jeho žalobných tvrdení, v ktorých žalobca tieto úhrady žalovanej zohľadnil. Vychádzajúc z uvedeného súd na podklade vykonaného dokazovania ustálil, že výška žalovanou doposiaľ uhradenej sumy zodpovedá žalobcom uvádzanej sume 2 035,79 eur. Keďže žalovaná bola z dôvodu hrubého porušenia povinnosti právnym predchodcom žalobcu povinná tomuto, respektíve následne žalobcovi, vrátiť len samotnú istinu poskytnutého úveru, teda sumu vo výške 2 500,00 eur, a to v dojednaných splátkach vo výške 41,99 eur mesačne, a z tejto doposiaľ uhradila len časť vo výške 2 035,79 eur, neuspokojený ostal nárok veriteľa vo výške 464,21 eur, zodpovedajúcej neuhradenej časti čistej úverovej istiny (2 500,00 eur - 2 035,79 eur). Na túto sumu však mal veriteľ so zreteľom na znenie § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. nárok len potiaľ, pokiaľ zodpovedala súčtu jednotlivých dojednaných a doposiaľ neuhradených splátok, ktoré sa stali splatnými do dňa vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že do dňa vyhlásenia rozsudku (19. augusta 2022) sa stalo splatných spolu 56 splátok úveru (splátky splatné od 20. decembra 2017 do 20. júla 2022), pričom žalovanou doposiaľ uhradená suma vo výške 2 035,79 eur zodpovedá celým 48 splátkam úveru dojednaným vo výške 41,99 eur a splatným od 20. decembra 2017 do 20. novembra 2021 a vo zvyšnom rozsahu 20,27 eur časti 49. splátky, splatnej 20. decembra 2021, z ktorej tak ostala neuhradená suma vo výške 21,72 eur. K zaplateniu sumy doposiaľ neuhradenej časti istiny vo výške 464,21 eur tak dôjde doplatením neuhradenej časti 49. splátky vo výške 21,72 eur, pôvodne splatnej 20. decembra 2021 a následnou úhradou celých 10-tich splátok v dojednanej výške po 41,99 eur, splatných v období od 20. januára 2022 do 20. októbra 2022, a časti 60. splátky vo výške 22,59 eur, splatnej 20. novembra 2022. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca má nárok len na už splatné a doposiaľ nezaplatené dojednané splátky úveru, respektíve ich nezaplatených častí, a to, ako vyplýva z vyššie uvedeného, najviac do výšky neuhradenej časti čistej úverovej istiny, musel súd vyhodnotiť jeho žalobu v časti prevyšujúcej doposiaľ neuhradené a už splatné splátky, t.j. v časti zodpovedajúcej splátkam úveru splatným neskôr ako 19. augusta 2022, teda splátkam, ktorých splatnosť ku dňu rozhodnutia súdu ešte nenastala, ako nedôvodnú. Z toho vyplýva, že žalobcovi bolo možné priznať len nárok na doposiaľ neuhradenú časť v poradí 49. splátky, splatnej 20. decembra 2021, vo výške 21,72 eura a ďalej na v poradí 50. až 56. splátku, teda na celkom 7 ďalších celých splátok, splatných v období od 20. januára 2022 do 20. júla 2022, každú vo výške 41,99 eur.
40. Dlžnú sumu tak tvorí súčet nezaplatenej časti (49.) splátky splatnej 20. decembra 2021 vo výške 21,72 eur a siedmich splátok splatných od 20. januára 2022 do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, t.j. do 19. augusta 2022 (t.j. 50. až 56. splátky) po 41,99 eur, spolu vo výške 315,65 eur [= 21,72 eur + (7 x 41,99 eur)]. V tejto časti preto súd žalobe žalobcu ako dôvodne podanej vyhovel a v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy vo výške 868,04 eur súd žalobu zamietol, a to v časti nároku na zvyšnú časť istiny úveru (vo výške 148,56 eur), ktorá má byť uhradená splátkami splatnými od 20. augusta 2022 do 20. novembra 2020, z dôvodu, že v tejto časti bol nárok žalobcom v konaní uplatnený predčasne, a vo zvyšnej časti žalobou v rozsahu po čiastočnom späťvzatí pôvodne uplatneného nároku (vo výške 719,48 eur), zodpovedajúcej zmluvným úrokom, z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru.
41. Žalovaná sa nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania. Žalobcovi preto súd v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy jednotlivých omeškaných splátok úveru, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej splátky, najskôr však odo dňa 28. júna 2019, od ktorého žalobca úrok z omeškania žiadal priznať. K uvedenému dátumu bola žalovaná v omeškaní s plnením (19.) splátky, splatnej 20. júna 2019. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z tejto splátky od 28. júna 2019 a následne z ďalších splátok, a to vždy počnúc od 21. dňa toho ktorého mesiaca, v ktorom bola tá ktorá z týchto splátok splatná, keďže tieto splátky boli splatné vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, a teda dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaná dostala s ich úhradou do omeškania, zohľadniac pritom úhrady následne realizované žalovanou. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
42. Vychádzajúc z uvedeného, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 315,65 eur a úroku z meškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,99 eur od 28. júna 2019 do 26. augusta 2019, zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2019 do 8. novembra 2019, zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2019 do 8. novembra 2019, zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2019 do 8. novembra 2019, zo sumy 41,97 eur od 9. novembra 2019 do 9. januára 2020, zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2019 do 9. januára 2020, zo sumy 41,97 eur od 10. januára 2020 do 20. februára 2020, zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2019 do 20. februára 2020, zo sumy 41,97 eur od 21. februára 2020 do 22. februára 2021, zo sumy 11,97 eur od 23. februára 2021 do 25. februára 2021, zo sumy 1,97 eur od 26. februára 2021 do 22. marca 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. decembra 2019 do 22. marca 2021, zo sumy 13,96 eur od 23. marca 2021 do 14. apríla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2020 do 14. apríla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2020 do 14. apríla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2020 do 14. apríla 2021, zo sumy 39,93 eur od 15. apríla 2021 do 28. mája 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2020 do 28. mája 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2020 do 28. mája 2021, zo sumy 23,91 eur od 29. mája 2021 do 2. júla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2020 do 2. júla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2020 do 2. júla 2021, zo sumy 7,89 eur od 3. júla 2021 do 30. júla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2020 do 30. júla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2020 do 30. júla 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2020 do 30. júla 2021, zo sumy 33,86 eur od 31. júla 2021 do 30. augusta 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2020 do 30. augusta 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. decembra 2020 do 30. augusta 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2021 do 30. augusta 2021, zo sumy 9,83 eur od 31. augusta 2021 do 21. septembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2021 do 21. septembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2021 do 21. septembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2021 do 21. septembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2021 do 21. septembra 2021, zo sumy 27,79 eur od 22. septembra 2021 do 10. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2021 do 10. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2021 do 10. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. augusta 2021 do 10. novembra 2021, zo sumy 3,76 eur od 11. novembra 2021 do 23. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. septembra 2021 do 23. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. októbra 2021 do 23. novembra 2021, zo sumy 41,99 eur od 21. novembra 2021 do 23. novembra 2021, zo sumy 21,72 eur od 21. decembra 2021 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. januára 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. februára 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. marca 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. apríla 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. mája 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. júna 2022 do zaplatenia, zo sumy 41,99 eur od 21. júla 2022 do zaplatenia.
43. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaná do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatila, bola k tejto povinnosti zaviazaná súdom. V rozsahu prevyšujúcom prisúdený nárok bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
44. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 CSP a žalovanej ju povolil uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,00 eur, splatných k 25. dňu v mesiaci. Vzal pri tom do úvahy nielen momentálne finančné možnosti žalovanej ako nezamestnanej, ale aj to, že z jej strany došlo po predčasnom zosplatnení úveru a ešte pred začatím konania k obnoveniu platobnej disciplíny, ako aj skutočnosť, že prisúdená suma nie je vysoká ani nepredstavuje prednostnú pohľadávku a uvedeným spôsobom bude (pri riadnom splácaní) uhradená v primeranej dobe, a to majúc na pamäti aj potrebu pokračovať v splácaní v budúcnosti splatných splátok istiny predmetného úveru (v sume 41,99 eur mesačne). Súd mal teda za to, že povolenie splátok žalovanej zodpovedá za týchto okolností a pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia, ktoré slúži na ochranu žalobcu, zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 CSP. Navyše, žalobca vo svojom podaní z 13. mája 2022 sám navrhol zaviazať žalovanú k úhrade žalovanej sumy v splátkach špecifikovaných spôsobom zhodným s tým, aký navrhovala žalovaná a k akému ju súd výrokom I. tohto rozsudku zaviazal. Z uvedených dôvodov súd povolil žalovanej splátky vo výške 150,00 eur mesačne tak, ako je to uvedené v označenom výroku rozsudku. Takto ustálenú sumu mesačných splátok považoval súd za primeranú okolnostiam prejednávaného prípadu. Zároveň určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia, ako aj podmienky zročnosti celého dlhu.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 1 183,69 eur s príslušenstvom, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 315,65 eur s príslušenstvom s tým, že aj v časti o zaplatenie 101,29 eur s príslušenstvom bolo úspech potrebné pričítať žalovanej, keďže zastavenie konania (o ktorom však súd osobitne nerozhodoval) v tejto časti zavinil žalobca, keď v reakcii na výzvu súdu žalobu ešte pred jej doručením žalovanej vzal v tejto časti bez výslovne uvedeného dôvodu späť. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 26,67 %. Úspech vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 868,04 eur s príslušenstvom, teda v rozsahu 73,33 % bolo potrebné pričítať žalovanej. Úspešnejšej žalovanej tak po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,66 % proti žalobcovi, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisového materiálu preukázateľne nevyplynulo, že by jej v konaní vznikli účelne vynaložené výdavky, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).