Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-40-2016.pdf
PDF · 87.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/40/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd druhej inštancie, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti :T. B., nar. XX.XX.XXXX, W. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky: Mgr. W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, B., toho času bytom Dr. T. X-XX/X/ X, XXXX T., Rakúska republika, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou, so sídlom v S., I. XX a otca: O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. B. XX/XX, O., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca maloletých detí k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 6P/35/2016-33 zo dňa 30.03.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 103, 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., ako aj § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Základnou podmienkou konania súdu v konkrétnej veci je jeho právomoc v tejto veci konať. Keďže maloleté deti nemali v čase začatia konania a ani doposiaľ bydlisko (miesto obvyklého pobytu) na území Slovenskej republiky, pričom v súlade s citovaným ustanovením zák. č. 97/1963 Zb. právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, súd nemá právomoc vo veci konať. Nakoľko nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá bráni súdu vo veci konať, súd konanie zastavil. Matka je oprávnená podať návrh na začatie konania na zmenu priezviska na príslušnom súde podľa miesta bydliska maloletých detí, t. j. v súčasnej dobe v Rakúsku.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
4. V zákonnej lehote podala odvolanie voči citovanému uzneseniu matka z dôvodov daných v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. Poukazuje na to, že predmetom jej návrhu je udelenie súhlasu súdom namiesto otca maloletých detí k podaniu žiadosti o zmenu priezviska. Poukazuje na to, že matka, otec, ako aj deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Maloleté deti sa narodili na území Slovenskej republiky a ako štátni občania po narodení nadobudli podľa dohody rodičov priezvisko otca. Poukazuje na ust. § 9 zákona č. 300/1993 Z. z., podľa ktorého na povolenie zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť dáva a podľa § 10 citovaného zákona zápis zmeny priezviska vykoná príslušný matričný úrad, v ktorého matrike je zapísané priezvisko štátneho občana SR, ktorého sa zmena priezviska týka. Poukazuje tiež
na ust. § 11 citovaného zákona, ktoré normuje, čo má obsahovať žiadosť o zmenu priezviska. Jednou náležitosťou je aj miesto obvyklého pobytu v cudzine osoby, ktorej sa žiadosť týka. Zákona teda pripúšťa uviesť v žiadosti aj miesto obvyklého pobytu v cudzine, pričom s touto okolnosťou nespája žiadne právne následky. O zmene priezviska maloletých detí rozhoduje príslušný okresný úrad ako správny orgán v administratívnom konaní. Tým je Okresný úrad v Martine, pričom zápis zmeny priezviska by vykonal Matričný úrad v Martine. Okresný úrad v Martine by rozhodoval bez ohľadu na to, kde majú deti obvyklý pobyt. Príslušný súd nebude rozhodovať o zmene priezviska, ale rozhoduje o nahradení súhlasu jedného z rodičov k podaniu žiadosti. Podľa čl. 12 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 2201/2003 súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. V tejto súvislosti matka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2015 vo veci C-215/15, keď Súdny dvor rozhodoval vo veci nahradenia súhlasu druhého rodiča k vycestovaniu dieťaťa k podaniu žiadosti o vydanie cestovného pasu. Je nevyhnutné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samostatným rozhodovaním o zmene priezviska. Zmyslom konania o zmene priezviska na príslušnom správnom orgáne v SR a s tým súvisiaceho konania o nahradenie chýbajúceho súhlasu druhého rodiča je dosiahnuť zmenu priezviska maloletých detí predtým, ako budú prihlásené do škôl na Slovensku. Prihlásenie maloletých detí do škôl na Slovensku pod doterajším priezviskom je vzhľadom na dôvod zmeny priezviska nezmyselné. V Rakúsku nežije nikto z rodiny maloletých ani zo strany matky, ani zo strany otca. Otec je vo výkone väzby na Slovensku. Na Slovensku je daná blízkosť starých rodičov, všeobecné zázemie v rámci rodiny a priateľov matky. Na Slovensku majú maloleté deti vytvorené rodinné a sociálne kontakty, v Rakúsku sa matka s deťmi zdržiava výlučne za účelom dokončenia školského roku a všetok ostatný čas je matka s deťmi prítomná na Slovensku. Žiada preto, aby súd druhej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd druhej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania matky v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a právne posúdenie veci je nesprávne a predčasné.
8. Okresný súd postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou existencie právomoci vec rozhodnúť. Keďže právomoc je základnou podmienkou konania súdu a musí byť splnená v každom štádiu konania, jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania.
9. Ako matka správne poukazuje, o zmene priezviska maloletých detí má právomoc rozhodnúť okresný úrad podľa miesta ich trvalého pobytu. Táto otázka však nesúvisí s právomocou súdu, ktorá otázka musí byť posúdená samostatne.
10. Matka podala návrh na udelenie súhlasu namiesto otca maloletých detí k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí z terajšieho priezviska „B.“ na priezvisko „D.“. Ide tu teda o rozhodovanie súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností, keď sa rodičia nevedia dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností v podstatných veciach.
11. Keďže matka s maloletými deťmi v súčasnosti, ako je nepochybné, žije na území Rakúska a návrh podala na súde Slovenskej republiky, je z dôvodu kolízneho prvku potrebné vyriešiť otázku, či slovenské súdy majú právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
12. Rakúsko, rovnako ako aj Slovensko, sú členské štáty Európskej únie. Otázku právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej označované ako „Brusel IIa“).
13. Aplikácia tohto nariadenia má prednosť pred aplikáciou zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorého aplikácia by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by danú otázku neupravoval predpis Európskej únie alebo medzinárodná zmluva. Predmet rozhodovania spadá pod vecnú pôsobnosť citovaného nariadenia Brusel II.a, vychádzajúc z jeho čl. 1 ods. 2.
14. Systém kritérií súdnej právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravujú ust. čl. 8 - 10 a čl. 12 a 13 nariadenia Brusel IIa.
15. Kritérium všeobecnej právomoci obsahuje čl. 8 citovaného nariadenia. Základnou zásadou kritérií právomoci nariadenia vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností je, že najvhodnejším konajúcim súdom je príslušný súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt (ktoré kolízne kritérium sa v medzinárodných nástrojoch, najmä tých, ktoré sa týkajú rodinného práva, objavuje najčastejšie, z rovnakého kritéria vychádza aj zákon č. 97/1963 Zb., ktorý okresný súd aplikoval).
16. Pojem obvyklý pobyt sa v nariadení nevymedzuje. Tento pojem sa musí vykladať z hľadiska významu v súlade s cieľmi a účelmi nariadenia.
17. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdneho dvora, obvyklý pobyt sa chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD).
18. Z uvedeného vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia.
19. Za účelom vyhodnotenia obvyklého pobytu dieťaťa si musí súd zaobstarať dostatok skutkových podkladov. Okresný súd určil obvyklý pobyt dieťaťa bez toho, aby mal na takýto právny záver dostatočný skutkový podklad.
20. Zo samotnej skutočnosti, že maloleté deti v súčasnosti žijú s matkou v Rakúsku a navštevujú tam aj školu, nemožno vyvodiť záver, že obvyklý pobyt detí je v Rakúsku, hoci ani takýto záver nie je vylúčený.
21. Z návrhu podaného matkou vyplýva iba strohá skutočnosť, že v súčasnosti maloleté deti bývajú a navštevujú školské zariadenia v Rakúsku. Nie je však zrejmé, ako dlho deti s matkou na území Rakúska žijú, či sa na území Rakúska nachádzajú na základe rozhodnutia obidvoch rodičov o zmene obvyklého pobytu, či sa na území Rakúska nachádzajú dlhodobejšie alebo ide len o prechodný stav daný pracovnou príležitosťou matky. Doposiaľ nič nebolo zistené o väzbách detí na toto prostredie, ich sociálnu začlenenosť do tohto prostredia. Za týmto účelom zistenia dôležitých skutkových okolností rozhodných pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa bolo potrebné, aby si okresný súd zadovážil skutkový podklad, na čo mohol poslúžiť informatívny výsluch rodičov maloletých detí, najmä matky, ktorá už dlhodobo sama zabezpečuje výchovu detí a je preto preferenčnou osobou aj pre maloleté deti.
22. Treba však uviesť, že obvyklý pobyt nie je jediným určujúcim kritériom pre právomoc súdu a uplatní sa iba vtedy, ak sa neuplatnia výnimky zo všeobecného pravidla určovania právomoci, ktoré vymedzujú čl. 9, 10, 12 a 13 nariadenia Brusel II.
23. Relevantné z hľadiska daného prípadu sa javí aj kritérium upravené v čl. 12 ods. 3 citovaného nariadenia, na ktoré matka v odvolaní poukazuje.
24. Podľa čl. 12 ods. 3 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v ods. 1, ak:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu najmä na základe skutočností, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
25. Je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj možnosťou aplikácie citovaného ustanovenia. To však môže prichádzať do úvahy vtedy, keď si zadováži skutkový podklad pre svoje rozhodnutie minimálne uskutočnením informatívneho výsluchu matky a otca.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, rozhodnutie okresného súdu neobstojí. Možno ho považovať za predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
27. Z uvedených dôvodov súd druhej inštancie pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. Úlohou súdu prvej inštancie bude zadovážiť si skutkový podklad pre svoje rozhodnutie o tom, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť. Súd je povinný skúmať podmienky konania ex offo. Preto je ex offo povinný zabezpečiť si aj skutkový podklad pre svoje rozhodnutie. V tomto štádiu konania sa javí potrebným vykonať minimálne informatívny výsluch rodičov maloletých detí tak, aby poznal rozhodujúce skutočnosti pre záver o obvyklom pobyte maloletých detí, ako aj všetky rozhodujúce skutočnosti, či sa neuplatnia výnimky zo všeobecného pravidla obvyklého pobytu.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)