Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/148/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: L. O., nar. XX. U. XXXX, bytom M. XXX/X, D., proti žalovaným: 1. G. O., nar. X. U. XXXX, a 2. E. O., nar. X. R. XXXX, obaja bytom M. XXX/X, D., o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Žaloba o vrátenie daru - nehnuteľností v k. ú. D. zapísaných na liste vlastníctva č. XX (parcela č. XXX/ X a XXX/X, ako aj stavba súp. č. XXX) sa zamieta. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 6. novembra 2014 domáhal voči žalovaným vrátenia daru - nehnuteľností uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že ich žalovaným daroval zmluvou z 23. septembra 1998, no tí nehnuteľnosti založili, čo malo za následok dobrovoľnú dražbu. V tomto zadlžení sa a nesplácaní dlhov zabezpečených záložným právom videl žalobca konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 630 Obč. zák.

2. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k žalobe s ňou v podstate súhlasili. Doplnili, že v darovacej zmluve sa zaviazali zabezpečiť doživotné právo užívania v nehnuteľnosti. V dôsledku jej založenia a predaja na dražbe však toto právo žalobcovi nezabezpečili.

3. Súd nariadil na prerokovanie veci pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa účastníci nedostavili. Žalovaní predvolania riadne prevzali, no na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali o odročenie. Žalobca požiadal o odročenie z dôvodu, že mu advokátka „na poslednú chvíľu“ vypovedala plnú moc. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalobca udelil splnomocnenie akejkoľvek advokátke, a ani k žiadosti o odročenie žiadne splnomocnenie nepredložil. Taktiež nepreukázal, kedy a ako mu advokátka údajne plnú moc vypovedala. Už len na dôvažok treba poukázať na to, že aj keby také niečo bola pravda, podľa § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii je doterajší advokát povinný ešte počas 15 dní robiť určité neodkladné úkony, aby klient neutrpel škodu, ledaže klient na tom netrvá. Ak žalobca na splnení tejto povinnosti netrval, sám si zapríčinil, že zostal bez zastúpenia. Preto súd žalobcom uvádzané dôvody nepovažoval za dôležité dôvody žiadosti o odročenie nevyhovel a podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti účastníkov. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: darovacia zmluva z 23. septembra 1998 (č. l. 21 a 22), výpis z listu vlastníctva č. XX pre k. ú. D. (č. l. 37) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca a žalovaní podpísali 23. septembra 1998 listinu označenú ako „Darovacia zmluva“ (č. l. 21 a 22). V jej čl. II žalobca prejavil, že daruje žalovaným do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. D. zapísané na liste vlastníctva č. XX. V čl. III žalovaní prehlásili, že „zabezpečia darujúcemu doživotné právo užívania prevádzaných nehnuteľností“. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený 18. októbra 1998. b) Po nadobudnutí uvedených nehnuteľností k nim žalovaní zriadili záložné právo v prospech určitej tretej osoby na zabezpečenie svojich záväzkov voči nej. Keďže tieto záväzky nesplnili, začal záložný veriteľ výkon svojho záložného práva dobrovoľnou dražbou. Na dobrovoľnej dražbe konanej 19. júna 2014 nadobudol darované nehnuteľnosti U. P., ktorý je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zapísaný ako ich výlučný vlastník na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. Okoč (č. l. 37).

5. Takto zistený skutkový stav v rozsahu, v akom bol vôbec sporný, vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.), medzi ktorými v podstate neboli rozpory.

Právne vec súd posúdil takto:

5. Žalovaní ako obdarovaní nadobudli dar - nehnuteľnosti vymedzené vo výroku od žalobcu darovacou zmluvou, ktorú súd považuje za platnú, keďže je uzavretá v náležitej forme (§ 46 Občianskeho zákonníka) a spĺňa všetky ostatné náležitosti platnej zmluvy. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka potom dáva darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Ta taký prejav vôle možno nepochybne považovať aj žalobu ako kvalifikovanú formu výzvy. Povinnosťou účastníkov (zmluvných strán) darovacej zmluvy obnoviť právny stav pred jej uzavretím, a to vrátane zápisu žalobkyne ako vlastníčky predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností (porov. v tomto zmysle napr. rozhodnutie ). Ak obdarovaný dobrovoľne nesplní túto povinnosť, môže sa darca domáhať jej splnenia na súde.

6. Súd pri rozhodovaní o vrátení daru však musí vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Aj keď pri vrátení daru v zmysle § 630 Obč. zák. sa v rozsudku spravidla vyslovuje povinnosť obdarovaného dar vrátiť, takýto rozsudok sa spravidla exekučne nevykonáva. Jeho účelom je v takom prípade zabezpečiť súlad medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom. V takom prípade je súd dbať o to, aby jeho rozsudok bol vykonateľný, teda aby na jeho základe bolo možné vykonať zápis v katastri hnuteľností. Preto možno žalobe o vrátenie daru vo vzťahu medzi darcom a obdarovaným (teda žalobe, ktorou darca žiada zaviazať žalovaného vrátiť mu dar) vyhovieť len vtedy, ak na základe vyhovujúceho rozsudku bude možné vykonať príslušné zápisy v katastri voči žalovanému. Predpokladom toho však je, aby žalovaný obdarovaný bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Aj pre tento typ rozsudku (hoci formálne znie na plnenie - vrátenie daru) logicky platí obmedzenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého kataster neobnoví právny stav na základe rozsudku vyslovujúceho neplatnosť právneho úkonu, ak je právo k nehnuteľnosti medzičasom dotknuté inou zmenou. Súdne rozhodnutia sú totiž v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. záväzné len medzi účastníkmi, preto nimi nemôžu byť dotknuté pomery nikoho iného.

7. V prerokúvanej veci však zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že vlastníkom darovaných nehnuteľností v súčasnosti (v čase vyhlásenia rozsudku, § 154 ods. 1 O. s. p.) už nie sú žalovaní ako obdarovaní, ale iná (tretia) osoba, ktorá ich nadobudla dobrovoľnou dražbou. Je teda zrejmé, že vyhovujúci rozsudok voči žalovaným, ktorým by sa im ukladalo vrátiť žalobcovi dar, by bol nevykonateľný. Žalovaní by totiž nemohli vrátiť - previesť spätne na žalobcu dar, ktorý už nevlastnia, a vzhľadom na medzičasom nastalú zmenu by nebolo možné na základe tohto rozsudku ani vykonať zmenu v katastri nehnuteľností. Okrem toho, § 22 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v § 22 upravuje osobitný spôsob ochrany proti dražbe, ktorý je v podstate postavený na princípe relatívne neplatnosti. Neplatnosti dobrovoľnej dražby sa treba domáhať do troch mesiacov od jej konania žalobou na súde, inak toto právo zaniká. Výnimku predstavuje v podstate len situácia, kedy by vlastník predmetu dražby nebol skutočným vlastníkom (teda dražila by sa vec nevlastníka). Žalobca ani žalovaní pritom v konaní netvrdili, a už vôbec nijako nedokázali, že by buď podali žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, alebo že by žalovaní v čase dražby neboli vlastníkmi predmetu dražby. Súd teda musí vychádzať z toho, že dobrovoľná dražba 19. júna 2014 bola vykonaná platne a že vlastníkom darovaných nehnuteľností je

ku dňu vyhlásenia rozsudku iná osoba, nie žalovaní. Preto nebolo možné vyniesť rozsudok zaväzujúci žalovaných - nevlastníkov na vrátenie daru žalobcovi v zmysle § 630 Obč. zák.

8. Podľa názoru súdu však v prerokúvanej veci nie sú naplnené ani hmotnoprávne podmienky nároku na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. Podľa judikatúry (R 31/1999) predpokladá tento nárok o porušenie dobrých mravov dosahujúce značnú intenzitu alebo musí ísť o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Za také porušenie sa spravidla považuje intenzívne alebo sústavné porušovanie morálnych pravidiel, ktorých dodržiavanie možno medzi slušnými ľuďmi očakávať, a to napríklad fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. (pozri podrobnejšie Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : EUROUNION, 2011, s. 1895 a 1896). Navyše, zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o „správanie voči darcovi alebo členom jeho rodiny“. Teda, nielenže rozpor s dobrými mravmi musí byť naplnený samotným správaním sa, ale toto správanie musí priamo smerovať voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Nepostačuje teda, ak sa určité konanie obdarovaných nepriamo (reflexne) negatívne prejaví voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ale musí ísť o také správanie, ktoré je voči nim priamo negatívne namierené.

9. V prerokúvanej veci žalobca videl konanie napĺňajúce definíciu správania v rozpore s dobrými mravmi v tom, že obdarovaní darované nehnuteľnosti zaťažili záložným právom a následne došlo k vydraženiu nehnuteľností. Žalobca tým, že nehnuteľnosti daroval žalovaným, previedol na nich vlastnícke právo, na základe ktorého mohli týmito nehnuteľnosťami voľne disponovať. To zahŕňalo aj právo tieto nehnuteľnosti založiť na zabezpečenie svojich záväzkov. Takéto konanie samo osebe nemôže byť považované za rozporné s dobrými mravmi, pretože nie je namierené proti darcovi - žalobcovi. Taktiež sama okolnosť, že kvôli neschopnosti žalovaných splácať svoje záväzky boli darované nehnuteľnosti vydražené, nemôže samo osebe predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože už nejde o konanie obdarovaných, ale tretej osoby (záložného veriteľa), ktoré sa navyše voči žalobcovi - darcovi prejavovalo len nepriamo (reflexne) tým, že nový vlastník mu v tejto nehnuteľnosti (údajne) neumožňuje bývať (užívať ju).

10. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

11. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov, ale návrh na jej priznanie nepodali, takže nebolo možné o ich trovách rozhodovať (§ 151 ods. 1 a contrario O. s. p.). Žalobca naopak priznanie náhrady trov žiadal, ako neúspešný účastník však na ne nemá právo, preto súd o jeho návrhu (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.