Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa Secapital S.á.r.L., IČO: B 108305 so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO 47 255 773, ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti odporcovi Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 936,71 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 936,71 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania od 28.12.2013 do zaplatenia a trovami tohto konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.2013 navrhovateľ uzavrel s odporcom dokument „Dohoda o urovnaní“, ktorej predmetom bolo urovnanie dlhu odporcu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 6027945, ktorú uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 16.05.2007. Na základe takto uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver/pôžičku 995,82 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v celkovej výške 1.545,51 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2012 sa navrhovateľ stal vlastníkom pohľadávky a to vo výške 991,36 eur , pričom medzi účastníkmi konania bola táto výška sporná a tak sa dohodli, že záväzok vo výške 991,36 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 951,71 eur a zmluvným úrokom 7% ročne, a to formou 79 mesačných splátok, celkovo v sume 1.185,09 eur. Odporca nehradil dlh tak, ako sa zaviazal a celý dlh sa stal splatným dňa 27.12.2013 vo výške 936,71 eur.

Odporca si prevzal návrh dňa 08.04.2016, k žalobe sa však nevyjadril.

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 28.06.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, dohodou o urovnaní, zmluvou o pôžičke, zosplatnením dlhu a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a odporca dňa 16.05.2007 uzavreli zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 995,82 eur, ktorú sa odporca zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach v sume 32,20 eur, pri RPMN 26,22% tak, že celková suma pôžičky činí sumu 1545,60 eur. Následne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. dňa 07.12.2012 postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa, ktorej výška činila sumu 995,82 eur. Navrhovateľ následne dňa 21.10.2013 uzavrel s odporcom dohodu o urovnaní, predmetom ktorej podľa časti B. bodu 3 bola skutočnosť, že medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu je sporná výška záväzku dlžníka voči veriteľovi. Ďalej podľa časti C - urovnanie, sa strany dohodli, že výška dlhu dlžníka voči veriteľovi činí sumu 951,71 eur spolu s úrokovou sadzbou 7% z dlžnej čiastky úveru, celková čiastka ktorú má dlžník uhradiť je v sume 1.185,09 eur, ktorú odporca uhradí v pravidelných mesačných splátkach. V zmysle priloženej tabuľky v dohode o urovnaní pod časťou C vyplýva, že odporca sa s navrhovateľom dohodol na úhrade 79 mesačných splátok tak, že prvých 78 splátok v sume 15 eur a posledná splátka v sume 15,09 eur. Podľa bodu 2 časti C dohody, dlžník týmto svoj záväzok podľa ods. 1 uznáva, čo do dôvodu aj výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom v uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C..

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva ďalej obsahuje oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, a) sankcie za porušenie zmluvy, b) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, c) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, na účely tohto zákona sa rozumie podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,

Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9)

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať

nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 - písm. a, b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody, Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby sa nekalé podmienky, použité v zmluvách so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Súd preskúmal predložené uzavreté zmluvy o pôžičke ako aj dohodu o urovnaní a zistil, že právny predchodca navrhovateľa požičal odporcovi sumu 995,82 eur pri 26,22% RPMN a bez dohodnutia úrokovej sadzby, a to v 48 mesačných splátkach v sume 32,20 eur a celková výška pôžičky spolu s úrokmi činí sumu 1545,60 eur. Uvedená zmluva o pôžičke zo dňa 16.05.2007 bola uzavretá v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. podľa znenia účinného v tom čase, pričom súd po preskúmaní zistil, že nespĺňa, niektoré zákonom požadované náležitosti, a to predovšetkým celkovú výšku poskytnutého úveru spolu s úrokovou sadzbou, na základe ktorej sa odzrkadľuje aj celková výška poskytnutého úveru, ktorú po zohľadnení príslušných veličín musí spotrebiteľ uhradiť. Vzhľadom na uvedené, sa tak táto zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 písm. a platná.

Súd následne preskúmal aj dohodu o urovnaní zo dňa 21.10.2013 a zistil bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a odporca si jej podpisom zhoršil svoje právne postavenie. Totiž, pôvodná výška poskytnutej pôžičky činila sumu 995,82 eur, s tým, že odporca sa zaviazal splatiť sumu 1.545,60 eur, avšak súd považuje tento úver za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov, t.j. v sume 995,82 eur. V dohode o urovnaní sa strany dohodli na výške dlhu v sume 951,71 eur a naviac vo vyplatení ďalších % ročne z dlžnej čiastky úveru, čo činí celkovo sumu 1.185,09 eur. Súd má tak za to, že touto dohodou síce navrhovateľ odporcovi odpustil sumu 44,11 eur, ale ďalším úročením už úročenej pôžičky by získal sumu 185,23 eur, pričom pôvodne dohodnuté úroky sa stali súčasťou istiny a v prípade ďalšieho úročenia by už išlo o tzv. anatocizmus, teda branie úrokov z úrokov, čo je zakázané. V tomto prípade by bol odporca viacnásobne potrestaný za to, že je v omeškaní. Niet pochybností o tom, že by navrhovateľ nemohol svoje poskytované úvery úročiť, pretože úrokom sa jednoducho rozumie odplata za to, že veriteľ svoje peniaze obetuje v prospech dlžníka a očakáva, že ten mu ich vráti aj s odplatou riadne a včas, nakoľko veriteľ v čase, keď tieto peniaze poskytol dlžníkovi, nemohol s nimi disponovať a brať z nich želané úžitky. Navyše odporca v časti C bode 2 uznal tento svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a tým aj predlžil plynutie premlčacej doby o ďalších 10 rokov, pričom súd má za to, že už časť uznávaného dlhu bola v tom čase premlčaná. Vzhľadom na to, že podpisom tejto dohody sa odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie v tomto právnom vzťahu, tým že už raz úročená pôžička sa opätovne úročí, čím narastá aj výška odplaty, ktorú následne musí odporca navrhovateľovi uhradiť, súd považuje túto dohodu za neplatnú a uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu.

Medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva dňa 21.10.2013. Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postúpil svoju pohľadávku dňa 07.12.2012 na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa spôsobilo hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzili oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť voči dodávateľovi. Postúpenie pohľadávky neúmerne sťažilo možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné, preto má súd zato, že postúpenie pohľadávky a tento subjekt je nekalou obchodnou praktikou. Súd má zato, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť. Ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor podporuje aj postup právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť so sídlom v Luxemburskom veľkovojvodstve. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská resp. typová zmluva nesmie obsahovať. Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca navrhovateľa postúpil svoju pohľadávku na navrhovateľa a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

Uvedený záver súdu bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp.zn.: zo dňa 30.06.2014: „Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 28 Všeobecných podmienok poskytnutia úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a.s. z marca 2003, podľa ktorých klient (odporkyňa) nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky (právneho predchodcu navrhovateľa) postúpiť, previesť, zmeniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere (viď bod 28.1). Podľa bodu 28.2.1 banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojim podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď a/ tretia osoba je zo skupiny Citigroup, b/ trvá porušenie. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, no omnoho závažnejšie je to, čo právni predchodcovia navrhovateľa realizovali (pohľadávku proti odporkyni niekoľkonásobne postúpili). Postúpenie pohľadávky až na postupníka, so sídlom na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne objektívne podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo, minimálne sťaženie jej garancii a nezanedbateľné bolo aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľku odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu na takomto odľahlom mieste. Postup zo strany právnych predchodcov navrhovateľa možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postupovanie pohľadávky spomínaným spôsobom ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Odvolací súd k odvolacej námietke navrhovateľa ešte poznamenáva, že spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle odvolateľom citovaných právnych predpisov, no napriek tomu aj takýto úkon odvolací súd považuje za porušenie práva spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Treba zdôrazniť, že ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať."

Novelou č. 102/2014 Z.z. sa znovelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vložené nové ustanovenie a to § 5b, a to: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa znovelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 101 , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “

Súd výzvou zo dňa 22.03.2016 vyzval navrhovateľa aby uviedol, či pôvodný úver bol zosplatnený, pričom ten vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.04.2016 uviedol, že dohodou o urovnaní boli sporné veci medzi navrhovateľom a odporcom urovnané, a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania a súd nie je oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku , ktorý už neexistuje. Ďalej uviedol len informáciu ohľadom poskytnutej pôvodnej pôžičky s tým, že s ostatnými dokumentmi navrhovateľ nedisponuje.

Vzhľadom na to, že dohodu o urovnaní súd vzhľadom na jej rozpor s dobrými mravmi a rozpor s poctivým obchodným stykom, vyhlásil za neplatnú, musel z hľadiska svojej činnosti skúmať, či návrh navrhovateľa nie je premlčaný. Súd tak následne zistil, že zmluva o pôžičke č. 6859077049 bola uzavretá dňa 16.05.2007 s tým, že celkovú sumu pôžičky vo výške 1.545,60 eur sa odporca zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach v sume 32,20 eur. Podľa čl. 6 bodu 2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20 dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. A ďalej podľa čl. 6 bodu 4: Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy /alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Na základe uvedeného tak vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa celkovú pôžičku nezosplatnil, a preto je potrebné preskúmať premlčanie jednotlivých splátok. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2007 a posledná splátka mala byť splatná dňa 20.06.2011. Navrhovateľ tak mohol svoje právo uplatniť na súde dňa 21.05.2012. Avšak toto svoje právo si navrhovateľ uplatnil na súde až dňa 03.02.2016, teda dňom, kedy bol súdu doručený, súd preto v

zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na túto skutočnosť, a z dôvodu uplynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, tento nárok žalobcu ex offo v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný nežiadal priznať náhradu trov tohto konania, a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľ ani odporca nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.