Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/149/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zast. splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Ľubomírou Karasovou, so sídlom V., Q. XXXX-X proti odporcovi: PATRIOT GROUP s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Ul. Legionárska 7158/5, IČO: 45407657, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Ul. Legionárska 7158/5, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku., o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -114 zo dňa 11.11.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitráž, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, R 36/2014 zo dňa 02.06.2014 zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 40, § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. R 36/2014 bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi okrem iného sumu 572,34 eur, čo je suma za neuhradenú faktúru, ktorá bola vystavená na meno navrhovateľa Y. H., číslo faktúry 1020130498. Faktúru vystavila firma Hafi bal, ktorá postúpila uvedenú sumu zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľovi dňa 16.12.2003. S rozhodnutím rozhodcovského súdu navrhovateľ nesúhlasil a žiadal ho zrušiť, nakoľko došlo k započítaniu žalovanej sumy spoločnosťou Ivan, s.r.o. a Hafi bal dňa 31.12.2013. S týmto započítaním sa rozhodcovský súd nezaoberal. Zaoberal zmluvu č. 29014 uzavretou medzi odporcom a Y. H., v ktorej bolo dohodnuté, že spory medzi nimi bude riešiť rozhodcovský súd. Dlžnú sumu 572,34 eur navrhovateľ spochybňoval vzhľadom na zápočet č. . Pri rozhodovaní v danej veci súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v rozhodcovskom konaní navrhovateľ nenamietal platnosť rozhodcovskej zmluvy a preto ani nebol dôvod sa nejak bližšie tým zaoberať. Aj v samotnom konaní neskôr navrhovateľ uvádzal, že rozhodcovskú doložku nenamieta. Snáď nad rámec zákona sa súd zaoberal tvrdením navrhovateľa, že rozhodcovský súd nedostatočne vyhodnotil, vykonal dôkazy na

jeho tvrdenia ohľadom započítania pohľadávky, ktoré vykonal. V tomto smere mal súd preukázané, že jeho tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko rozhodcovský súd sa s jeho námietkami zaoberal v bode 42 svojho rozhodnutí, „Čo sa týka námietky započítania žalovanou stranou, súd sa priklonil ku argumentácii žalobcu a konštatuje, že z faktúry č. 1020130498 , ako aj dohody predloženými ako dôkaz ku žalobnému návrhu jednoznačne vyplýva, že odberateľom tovaru nebola spoločnosť Ivan, s.r.o. ale fyzická osoba

- Y. H.. Práve táto skutočnosť spôsobila , že súd vo veci rozhodoval ako o spotrebiteľovi a nie o obchodnoprávnom vzťahu. Podmienky započítania uvedené v ustanovení § 96 O.z. je práve vzájomnosť pohľadávky veriteľa a dlžníka. V danom prípade nie je možné stotožňovať osobu žalovaného s jeho osobnou spoločnosťou a to napriek skutočnosti, že žalovaný je jej jediným spoločníkom a konateľom. Jedná sa o dve rôzne osoby ( právnickú a fyzickú ), z ktorých každá má samostatnú právnu subjektivitu a postavenie podľa zákona. Z uvedeného titulu súd konštatuje, že kvôli absencii vzájomnosti nemohlo dôjsť ku stretu pohľadávok účastníkmi sporu. " Z vyššie citovaného odseku odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že sa s otázkou započítania rozhodcovský súd zaoberal, i keď podľa názoru súdu nie celkom správne. Za pravdu rozhodcovskému súdu dáva za pravdu konštatovanie ohľadom právnickej a fyzickej osoby. Podľa názoru súdu k započítaniu jednoznačne nemohlo dôjsť. Započítanie vykonala právnická osoba Ivan s.r.o. dňa 31.12.2013 jednostranným zápočtom č. 13ZP0001 podľa ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka. Keby súd aj opomenul, či sa jedná o právnickú, alebo fyzickú osobu, či sa jedná o aplikáciu ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky, lebo započítanie bolo vykonané dňom 31.12.2013, avšak k postúpeniu pohľadávky z firmy Hafi balu odporcu došlo už 16.12.2013 a teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k stretu pohľadávok. Aj toto jednoznačné zistenie odôvodňuje zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal náhradu trov konania, i keď odporca mal úspech vo veci a to z toho dôvodu, že tento si nevyčíslil trovy konania v zmysle ust. § 151 ods. 1,2 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že od začiatku popieral existenciu vymáhanej pohľadávky, nakoľko uvedená pohľadávka voči nemu neexistuje, bola to pohľadávka voči právnickej osobe IVAN s.r.o., IČO: 466 50156, ktorá bola zároveň započítaná jednostranným zápočtom zo dňa 31.12.2013. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov a účastníkov konania. To, že následne došlo k odpredaju samotnej pohľadávky vymáhanej nástupníckou spoločnosťou - odporcom, bol až následný krok, avšak od tejto skutočnosti nebol riadne informovaný ani odporcom ani predchádzajúcim vlastníkom pohľadávky, čiže nemohol vedieť, že pohľadávku nie je možné započítať. Má za to, že bol oprávnený vykonať jednostranný zápočet. Má za to, že uvedený zápočet je platný. V tejto skutočnosti nič nemení na stave, že vymáhaná pohľadávka voči fyzickej osobe Y. H., nar. X.XX.XXXX - navrhovateľovi nevznikla, nikdy mu ani nebola doručená sporná faktúra, čo sa preukázalo i na pojednávaní, nakoľko odporca nevedel preukázať doručenie faktúry. Z toho titulu nie je možné domáhať sa pohľadávky a to spôsobom, ako vykonáva odporca, keď samotná pohľadávka neexistuje. Odporca (zrejmá nesprávnosť - navrhovateľ) popiera existenciu vymáhanej pohľadávky odporcom tak, ako to robil v priebehu dokazovania na okresnom súde, ako aj v rámci konania na rozhodcovskom súde.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, že odporcovi prizná náhradu trov konania v zmysle špecifikácie zo dňa 11.11.2015, prípadne tento výrok rozsudku zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie o trovách konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,66 eur. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd nesprávne nepriznal odporcovi náhradu trov konania z dôvodu, že si tieto odporca nevyčíslil v zákonnej lehote. Odporca si svoje trovy konania vyčíslil listom zo dňa 11.11.2015, tento bol podaný na poštovú prepravu v ten istý deň a dňa 12.11.2015 sa zásielka nachádzala v poštovom priečinku Okresného súdu Martin. Z uvedeného vyplýva, že si svoje trovy konania vyčíslil v lehote stanovenej v § 151 ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania zmeniť tak, ako navrhoval v odvolaní zo dňa 26.11.2015 a vo veci samej potvrdiť ako vecne a právne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,93 eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní sú totožné s tvrdeniami v rámci rozhodcovského konania, pričom rozhodcovský súd sa s týmito skutočnosťami riadne vysporiadal. Navrhovateľ v rámci rozhodcovského konania ani súdneho konania nenamietal neplatnosť rozhodcovskej doložky. Namietal len to, že záväzok zanikol z dôvodu jednostranného zápočtu. Uvedené je však skutkovou okolnosťou, ktorú je oprávnený skúmať a posudzovať rozhodcovský súd v zmysle platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ nepoprel, ale priznal, že podpísal dokument, ktorého súčasťou je aj rozhodcovská doložka. Tak neosvedčil ani jeden zo zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V súdnom konaní ani nekonkretizoval ani neoznačil dôvod v zmysle § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení, pre ktorý by mal byť napadnutý rozsudok zrušený. Jednoznačne uviedol, že rozhodcovskú doložku uzavrel, preto je o skutočnostiam ním namietaných príslušný rozhodovať rozhodcovský súd.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich vyjadreniach k odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku pokiaľ ide o merito veci sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. plne stotožnil a na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku okresného súdu týkajúce sa nároku účastníka na náhradu trov konania, tak odvolací súd ho považuje za nedostatočné a nepresné. Odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania je dôvodné, keďže skutočnosti v ňom uvádzané vyplývajú zo spisového materiálu. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu mal za to, že odporca si náhradu trov konania vyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Okrem toho výrok prvostupňového súdu týkajúci sa náhrady trov konania je nesprávny, pretože okresný súd mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodovať v súlade s ust. § 142 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o nároku odporcu na náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 a nasl. a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 236 CSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.