Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-235-2015.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/235/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K. XX/ XX a otec V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. maršála V. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Šimovou, advokátkou so sídlom Lučenec, Komenského 18, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Otec V. X., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zníženým výživným na mal. B. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2016 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/31/2013 zo dňa 23.04.2013 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec podal dňa 27.10.2015 na tunajší súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, ktorý odôvodnil tým, že od doby pôvodného určenia výživného na maloletého podstatne vzrástli jeho výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho každodenný život. V Anglicku žije v byte, ktorý má prenajatý na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.3.2015, a nájomné, ktoré pravidelne mesačne uhrádza je 680 libier, t,j, 931,06 eur mesačne. V súčasnej dobe žije sám, má priateľku v SR, ktorá je tehotná, čakajú spolu dieťa, s ktorým mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť. Má záujem vrátiť sa na SR a založiť si rodinu. Jeho príjem predstavuje cca 330 libier za týždeň, t.j. 1.320 libier za mesiac, (1.808,40 eur). Jeho ďalšie mesačné výdavky sú cestovné do práce 140 libier, t.j. 191,80 eur, strava 400 libier, t.j. 548 eur, ošatenie 200 libier, t.j. 274 eur, telefón 20 eur, daň z nehnuteľnosti 80 libier týždenne - 320 libier za mesiac, t.j. 438 eur mesačne. Za ďalšiu novú skutočnosť, na základe ktorej sa mu zmenili pomery považuje vážne ochorenie jeho matky, ktorá je ťažkým onkologickým pacientom. Jeho matke Q. X. prispieva do domácnosti a na nákladnú liečbu v sume 100 libier, t.j. 137 eur mesačne. Jeho matka žije taktiež v Anglicku, avšak kvôli zdravotným problémom v súčasnej dobe nepracuje. Je viac-menej neustále v nemocnici, pričom matka dostáva len príspevok 100 libier, t.j. 137 eur mesačne. O jeho matku sa nemá kto starať a pomáhať jej, nakoľko má iba jeho, preto zabezpečuje všetku starostlivosť. Matka vlastní na SR v R. byt, za ktorý za súčasnej zlej situácie jej zdravotného stavu platí sumu 60 eur na inkaso. Má vedomosť, že v súčasnej dobe je matka maloletého zamestnaná, čo je tiež zmena pomerov, preto sa domáha zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 400 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne od mesiaca júl 2015. Na pojednávaní dňa 19.04.2016 uviedol, že na podanom návrhu na zníženie výživného zo sumy 400 eur na sumu 75 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015 trvá naďalej. K zmenám pomerov došlo v tom, že jeho matka ochorela na rakovinu, musel sa o ňu starať, chodiť za ňou do nemocnice,
nakoľko žila matka s ním a jeho sestrou v Anglicku, bývali v jednej domácnosti, trikrát do týždňa museli chodiť do nemocnice, tým pádom menej robil a menej zarábal. V Anglicku pracoval na živnosť od roku 2012, jednalo sa o živnostenské povolenie vydané v Anglicku, kde dosahoval zárobok, ktorý mu bol vyplácaný týždenne, ktorý kolísal od 300 do 350 libier, on k tomuto predložil súdu potvrdenia. Pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti pracovala aj jeho sestra, ktorá je tam dodnes. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval s priateľkou P. R. na inú adresu, čo bolo predtým ako matka ochorela - január 2015. Priateľka tam pracovala, avšak keď otehotnela tak pracovať prestala. Spoločne s priateľkou bývali v nájomnom byte a platili spolu mesačne nájomné v sume 1.070 libier. Priateľka prestala pracovať v Anglicku okolo novembra 2015, keď pracovala dosahovala 130 libier za týždeň. Je pravdou, že keď matka ochorela, on so sestrou sa striedal v starostlivosti o matku, nakoľko bolo za ňou treba chodiť trikrát týždenne do nemocnice. Dňa XX.XX.XXXX matka zomrela, pričom ku koncu posledné dva mesiace museli chodiť za ňou každý deň, nakoľko bola na jednotke intenzívnej starostlivosti. On živnosť v Anglicku formálne ukončil ku dňu 01.03.2016. Aktuálne je vedený na ÚPSVaR Lučenec ako nezamestnaný, nárok na žiadnu dávku mu zatiaľ nevznikol. Aktuálne býva na adrese V. 9, R., v byte ktorý mu zostal po matke, avšak dedičské konanie po matke ešte neprebehlo, tak sa tam zdržuje so súhlasom sestry ako potencionálnej dedičky. Náklady na byt má 220 eur, ktorá suma pozostáva za nájomné 140 eur plus energie, voda, elektrika, plyn. V tomto byte býva s priateľkou len jeden mesiac, priateľka je tiež evidovaná ako nezamestnaná. S priateľkou boli na matričnom úrade určiť otcovstvo, s priateľkou nie sú manželia, pričom žiadnym orgánom nemajú zaregistrované, že žijú ako druh a družka. Priateľka je aktuálne tehotná s dátum pôrodu 20.05.2016. Skutočnosť, že boli s priateľkou na matrike ohľadne určenia otcovstva dnes nedoniesol. Čo sa týka jeho dosiahnutého vzdelania a praxe, má strednú stavebnú školu s maturitou, pričom aj posledné roky pracoval v stavebníctve, aj živnosť v Anglicku predstavovala živnosť v stavebníctve ako pomocný robotník na stavbách. Vzhľadom na jeho finančnú situáciu si musel zobrať pôžičku z nebankového subjektu, ktorý uviesť nevie, brala to priateľka vo výške 1.000 eur. Iné dlhy a pôžičky nemá, nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, ani nie je vlastníkom auta. On mimo stanoveného výživného maloletému vždy posielal na Vianoce 100 eur, takisto aj balíky a to dvakrát a v jednom prípade keď maloletý išiel na operáciu mu dal sumu 100 eur. Aktuálne prispieva sumou 50 eur - posledný mesiac, predtým prispieval sumou 100 eur mesačne od novembra 2015. Matka na pojednávaní dňa 21.01.2016 uviedla, že s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti zo dňa 23.10.2015 nesúhlasí, súhlasila by so zníženým na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2016. Aktuálne je na predĺženej materskej dovolenke od 09.09.2015, poberá dávky 203 eur. Dostáva vzhľadom k jej zdravotnému stravu - celiakia a krohnova choroba príspevok na diétnu stravu 36 eur, ktorá dávka jej bola priznaná ÚPSVaR Topoľčany od decembra 2015. Býva na adrese T., K. XX/XX v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, tu sa fakticky nezdržuje, býva na adrese W., M. XX, kde býva v nájomnom dvojizbovom byte spoločne s maloletým a s manželom V. X., ktorý aktuálne pracuje v ENVI Metal A. P., kde dosahuje zárobok 450 eur mesačne. Manželstvo uzatvorila dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, túto si otec zo začiatku plnil pravidelne, v poslednom čase s istým posunom, posledné štyri mesiace platil iba 100 eur, spočiatku sa zaujímal o maloletého a to aj formou - cez Skype, neskôr jeho záujem prestával, čo si dala do súvisu, že si našiel priateľku. Potom ako bolo rozhodnuté o rozvode manželstva si hľadala aj prácu, resp. ako jej skončila materská dovolenka, mala s tým problém
- ochorela, mám celiakiu a krohnovu chorobu, bola hospitalizovaná, prišla aj o dve práce. Čo sa týka nákladov na domácnosť na aktuálnej adrese bydliska v W., platia nájom 250 eur, pôžičky dve, ktoré si vzal manžel za trvania manželstva voči bankovým subjektom v Zune obidve, kde je mesačná splátka úhrnne 160 eur, jednalo sa o pôžičku spotrebnú, na zariadenie bytu a kúpu auta, lebo sa im pokazilo auto a v roku 2015 bola hospitalizovaná - operovaná v Bratislave. Platia náklady na jej telefón 30 eur, manželov 25 eur, splátka Cetelem 30 eur, synovi škôlka - strava 20 eur, ZRPŠ a ďalšie poplatky na začiatku školského roka cca 36 eur, lieky a vitamíny maloletému 50 eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke, mala príjem 200 eur. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že návrh doporučuje zamietnuť, nakoľko nie je v záujme a na prospech maloletého dieťaťa. Určená suma výživného bola v čase keď bol B. malé dieťa, v čase podania návrhu na zníženie výživného otec dôvodil inými vecami, pracoval v zahraničí, nevieme či bolo dostatočne preukázané za akých okolností zmenil zamestnávateľa, za akých okolností odišiel z Anglicka, či si uplatnil podporu v nezamestnanosti, či má príjem alebo mala príjem jeho partnerka v čase podania návrhu, či žili v spoločnej domácnosti, doporučuje zohľadniť tieto okolnosti. Maloletý ide do školy, jeho výdavky sú značne vyššie ako v čase poslednej úpravy. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/31/2013 zo dňa 23.4.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. B. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 400 eur mesačne, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.4.2011. V čase posledného určenia výživného matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 199,60 eur a prídavok na jedno dieťa a žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich štvorizbovom rodinnom dome, pričom na domácnosť a stravu im prispievala sumou po 100 eur mesačne. Aktuálne matka uzatvorila dňa XX.XX.XXXX manželstvo s V. X., ktorý je zamestnaný u zamestnávateľa P. A. - Envimetal, s priemerným mesačným zárobkom 449,72 eur a býva v prenajatom dvojizbovom byte v W., za ktorý prenájom mesačne platí 250 eur, v čom sú zahrnuté poplatky za odber studenej vody, plynu a poplatky za spotrebu elektrickej energie, čo osvedčila listinnými dôkazmi na č.l. 86-88. Poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur, prídavok na dieťa 23,52 eur ako aj peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 36,77 eur, čo osvedčila listinnými dôkazní na č.l. 79 a 80. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval mimo územia SR - v Anglicku. Otec bol zaradený dňa 4.3.2016 do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho priateľka P. R., s ktorou žije v jednej domácnosti bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 15.2.2016. Otec nastúpil nový pracovný pomer u zamestnávateľa Dekra, kde v mesiaci apríl 2016 dosiahol mzdu 108,83 eur, pričom odpracoval 5 dní a v mesiaci máj 2016 dosiahol mzdu 498,65 eur. Tieto skutočnosti osvedčil listinnými dôkazmi na č.l. 134, 139. Zo vzťahu s P. R. sa mu narodilo mal. dieťa R. X., nar. XX.X.XXXX, čo osvedčil listinnými dôkazmi na č.l. 140. Spoločne s P. R. obývajú 2,5 izbový byt, za ktorého úhradu mesačne platia 103,45 eur. Otec má výdavky za telefón mesačne v sume cca 47,76 eur, ako aj mesačne splátku pôžičky spoločnosti Cetelem v sume 48 eur. P. R. nebola poberateľkou žiadnej dávky vyplácanej úradom práce, čo osvedčili listinným dôkazom na č.l. 122. Otec, pokiaľ pracoval v roku 2015 v Anglicku, dosahoval priemernú mzdu 330 libier týždenne, čo osvedčil listinnými dôkazmi na č.l. 8-22, ako aj 46-75. Pokiaľ býval v Anglicku platil mesačné nájomné v sume 1.070 libier, čo osvedčil listinnými dôkazmi na č.l. 99 - 102. Mal. B. v čase posledného určenia výživného mal 2,5 roka bol v priamom zaopatrení matky, ktorá mu platila mesačne poistku v Kooperatíve 21,80 eur. Mal. B. aktuálne má 4 roky, navštevuje MŠ v T., je dispenzarizovaný v pediatrickej ambulancii MUDr. K. v Piešťanoch a imunoalergologickej ambulancii v Piešťanoch. Na základe rozhodnutia ZŠ S. v W. bol prijatý do školy na základné vzdelávanie s nástupom od 1.9.2016, ktorú skutočnosť osvedčila matka listinným dôkazom na č.l. 141. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.
Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Otec preukázal, že v čase od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k závažnej zmene pomerov na jeho strane v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu mal. dieťaťu, a to R. X., nar. XX.X.XXXX, pričom došlo aj k zníženiu príjmu na jeho strane od posledného rozhodnutia o výživnom, pričom účastník pokiaľ príde zo zahraničia na územie SR, nemožno považovať túto skutočnosť za vzdanie sa výhodnejšieho pracovného pomeru, nakoľko každý má možnosť realizovať svoje pracovné schopnosti predovšetkým na území SR a pokiaľ s touto skutočnosťou je spojená aj skutočnosť s poklesom zárobku, možno ju považovať za závažnú zmenu pomerov na strane otca v tomto prípade, pričom pokles príjmu preukázal listinnými dôkazmi na č.l. 134 a 139. Vzhľadom na to, že otec nastúpil pracovný pomer dňa 25.4.2016 a vyživovacia povinnosť mu pribudla XX.X.XXXX, súd určil účinnosť zníženia vyživovacej povinnosti od 1.5.2016, t.j. od doby, kedy otec bol už v pracovnom pomere s novým zamestnávateľom a dosahoval pravidelný už znížený mesačný príjem. Čo sa týka ustálenia príjmu na strane otca, ktorý mal dosahovať v čase posledného určenia výživného, súd vychádzal zo zhodných stanovísk účastníkov, kedy matka nenamietala v rámci pojednávania, že otec dosahoval príjem v období, v ktorom pracoval v Anglicku až do jeho ukončenia v roku 2015, t.j. približne mzdu 330 libier za týždeň a teda 1.808 eur za mesiac. Na strane matky nedošlo k pribudnutiu ďalšej finančnej záťaže a matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ má matka náklady na nájomné, resp. energie, tieto neuhrádza sama, na týchto sa spolupodieľa jej manžel, ktorý má pravidelný mesačný príjem, čo bolo preukázané listinným dôkazom na č.l. 85. Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že matka kvôli zhoršenému zdravotnému stavu sa nemôže zamestnať a poberá kompenzáciu na špeciálne diétne stravovanie. Pokiaľ otec žiadal určiť zníženie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od júla 2015, súd mal za to, že v tejto časti návrhu, návrh nie je dôvodný, z dôvodu, že otec ešte v tomto čase pracoval v Anglicku, kde dosahoval taký príjem, že z neho mohol hradiť stanovené výživné v sume 400 eur. Nemožno na strane otca zohľadnil skutočnosť ako uviedol, že mal náklady s poukazom na zlý zdravotný stav matky, pretože v ďalšom štádiu konania pri svojej výpovedi dňa 19.4.2016 uviedol, že takúto vyživovaciu povinnosť mala aj jeho sestra, s ktorou sa pri
starostlivosti o matku striedal a nie iba on, ako to uviedol v písomne podanom návrhu. Takisto nebolo povinnosťou otca platiť matke za byt na území SR, nakoľko takúto povinnosť by mala aj jeho sestra a okrem toho sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá ešte nebola vo vlastníctve otca a vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými pohľadávkami a bolo preto povinnosťou otca predovšetkým platiť stanovené výživné a nie náklady na byt, ktorý ešte nebol v jeho vlastníctve, resp. v jeho spoluvlastníctve.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.