Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/316/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľky: X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. W. XXX proti odporcovi: Y. S. V., K.. XX.XX.XXXX, O. J., S. XX, SRN o zapretie otcovstva k maloletému E. V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. W. XXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., takto

rozhodol:

Súd určuje, že Y. S. V., K.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého E. V., K.. XX.XX.XXXX B. I., z matky X. V., K. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015, domáhala určenie, že jej manžel (odporca) nie je otcom maloletého E., K.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom trvá, pochádza z neho malol. dcéra D. A. V., K.. XX.XX.XXXX, odporca dcéru navštevuje a prispieva na jej výživu. S odporcom však nežijú v spoločnej domácnosti 6 rokov, po túto dobu sa ani intímne nestýkajú, preto odporca nemôže byť biologickým otcom Q.. E.. Za biologického otca malol. E. navrhovateľka označila V. B., K.. XX.XX.XXXX, ktorý sa podľa navrhovateľky k otcovstvu hlási, žijú v spoločnej domácnosti a spoločne sa o maloletého starajú. Odporca vie, že nie je biologickým otcom malol. E. a všetci majú záujem na tom, aby sa zosúladilo biologické otcovstvo so zápisom v matrike.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, vo svojich písomných vyjadreniach doručených súdu dňa 01.03.2015 ako aj dňa 03.06.2016 uviedol, že s podaným návrhom súhlasí a zároveň písomne potvrdil, že nie je otcom maloletého. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.06.2016 sa odporca súčasne vzdal verejného prerokovania veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého, svedka V. B. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý E. sa narodil počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa 05.07.1999 a stále trvá. Ako otec maloletého E. je v jeho rodnom liste zapísaný odporca (ako manžel navrhovateľky).

Navrhovateľka uviedla, že odporca nemôže byť otcom maloletého, nakoľko od roku 2009 žijú oddelene, v uvedenom roku sa odsťahovala z K., kde predtým spolu žili, na Slovensko. Od uvedenej doby sa s odporcom intímne nestýkali, preto je vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom maloletého E.. Biologickým otcom maloletého je jej priateľ V. B., nakoľko iba s ním sa intímne stýkala v čase rozhodnom pre splodenie maloletého E.. W. V. B. aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú spoločne maloletého E..

Svedok V. B. potvrdil, že je otcom maloletého E., s jeho matkou (navrhovateľkou) žijú v spoločnej domácnosti asi 2 a pol roka, spoločne ho vychovávajú. V prípade, ak by súd určil, že manžel matky nie je otcom maloletého chce uznať otcovstvo k maloletému E..

Kolízny opatrovník odporučil, po vykonanom dokazovaní, podanému návrhu vyhovieť.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Maloletý E. sa narodil počas manželstva navrhovateľky a odporcu, preto bol ako jeho otec v rodnom liste zapísaný odporca. Z vyjadrenia účastníkov ako aj svedka V. B., vyplýva, že odporca nie je biologickým otcom maloletého E., nakoľko navrhovateľka s odporcom nežijú spolu od roku 2009 a od uvedeného času sa intímne nestýkali. Za otca maloletého navrhovateľka označila V. B., nakoľko s ním udržiavala intímne styky v čase rozhodnom pre splodenie maloletého. Menovaný muž svoje otcovstvo aj uznáva. Preto je zároveň vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom maloletého E. odporca. Jedným zo základných práv dieťaťa je poznať, kto je jeho otcom, preto súd podanému návrhu vyhovel, aby mohol byť zosúladený stav právny so stavom biologickým.

V konaní úspešnej navrhovateľke by v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje iba na návrh.

Navrhovateľka sa po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku vzdala práva na podanie odvolanie proti nemu, čo potvrdila svojím podpisom v zápisnici z pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).