Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-379-2015.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/379/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: I. G., F.. XX.XX.XXXX, F. Q. T. A. XXX, XXX XX A., H. T. A.P. XXX, XXX XX A., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou D. A., J.C. Q. Z. J. W., o zaplatenie 1.603,38 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.603,38 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.603,38 Eur. Nárok odôvodnil tým, že kontrolou odberného miesta A. XXX vykonanou dňa 23.04.2012 bol zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike bez určeného meradla (na hlavný prívod napojený vodič CY 2,5 mm ukončený na ističi, z ističa napojené zásuvky mimo určené meradlo). Keďže nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorý stanovovala v tom čase účinná vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky bola určená celková spotreba elektriny v technických jednotkách vo výške 16.668 kWh, a to vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v tomto prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej fikcie podľa § 1 ods. 2 druhá veta vyhlášky na obdobie posledných šiestich mesiacov, teda od 23.10.2011 do 23.04.2012, t.j. 183 dní. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 4 písm. b) vyhlášky, čiže na výpočet použil hodnotu hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu, čo v tomto prípade predstavuje hodnotu 33 A za časového využitia 12 hodín za deň, nakoľko nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri týchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, t.j. 12 x 1 x 230 x 33 = 91080 Wh, t.j. 91,08 kWh dennej spotreby. Po vynásobení dennej spotreby počtom dní neoprávneného odberu predstavuje celková spotreba po zaokrúhlení 16.668 kWh. Keďže neoprávnený odber bol uskutočňovaný počas uzatvoreného zmluvného vzťahu o dodávke elektriny, v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky sa celková spotreba násobí cenou dohodnutou v zmluve vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa oznámenia dodávateľa elektriny - Východoslovenská energetika a.s., s ktorým bola uzavretá zmluva pre dané odberné miesto, bola dodávka elektriny v roku 2011 a 2012 fakturovaná podľa sadzby ŠTANDARD MAXI (DD2). Podľa cenníkov elektriny pre domácnosti bola koncová cena elektriny v roku 2011 pri danej sadzbe vo výške 0,1597 Eur/kWh a v roku 2012 vo výške 0,1623 Eur/ kWh. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 2.688,64 Eur (v roku 2011 1.018,25 Eur a v roku 2012 1.670,39 Eur). Nakoľko však
takto určená škoda môže predstavovať pre žalovanú neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci dispozičnej zásady uplatnil už v trestnom konaní len sumu 1.603,38 Eur. Pasívna legitimácia žalovanej ako osoby povinnej na náhradu škody vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 216/12 zo dňa 19.09.2012, právoplatného dňa 05.10.2012, ktorým bola uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca uviedol, že vyzval žalovanú na plnenie predžalobnou upomienkou zo dňa 08.06.2012. Napriek uplynutiu lehoty splatnosti žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.
Súd pôvodne vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 7Ro/111/2014 - 12 dňa 30.04.2014. Pretože predmetný platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd uvedený platobný rozkaz uznesením č. k. 7Ro/111/2014 - 42 zo dňa 04.06.2015 v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) zrušil.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.
Žalobca ani opatrovníčka žalovanej sa pojednávania vo veci nezúčastnili. Žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka žalovanej neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Keďže súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, vec prejednal a rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti žalobcu a opatrovníčky žalovaného.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, faktúrou na č. l. 4 spisu, zápisom o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 25.04.2012, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 25.04.2012, predžalobnou upomienkou zo dňa 08.06.2012, písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 24.06.2016, cenníkom elektriny pre domácnosti platným od 1. januára 2011 a od 1. januára 2012, trestným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn 2T/216/2012, a to najmä: zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného na č. l. 30-37 trestného spisu, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu na č. l. 60 - 61 trestného spisu, obžalobou na č. l. 64-65 trestného spisu a trestným rozkazom sp. zn. 2T 216/12 zo dňa 19.09.2012.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Na odberné miesto A. XXX bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny pre domácnosti, na základe ktorej faktúroval dodávateľ Východoslovenská energetika, a.s. odberateľovi L. G., F.. XX.XX.XXXX cenu za dodávku elektrickej energie v zmysle platného cenníka.
Dňa 23.04.2012 vykonanou kontrolou na odbernom mieste žalobca zistil neoprávnený odber elektriny. Keďže neoprávnený odber bol vykonaný mimo určeného meradla, žalobcovi sa nepodarilo zistiť skutočnú celkovú spotrebu elektrickej energie, keďže mu nebolo známa skutočná denná spotreba elektrickej energie, ani obdobie trvania neoprávneného odberu, či čas využitia za deň.
Koncová cena za dodávku elektrickej energie pre domácnosti podľa sadzby ŠTANDARD MAXI (DD2) od dodávateľa Východoslovenská energetika, a.s. pre vysoké pásmo (VT) činila podľa cenníka na rok 2011 sumu 0,1597 Eur vrátane DPH za 1 kWh, a podľa cenníka na rok 2012 sumu 0,1623 Eur vrátane DPH za 1 kWh.
Žalobca dňa 09.05.2012 vyfakturoval odberateľke L. G., F.. XX.XX.XXXX (nie žalovanej) škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny vo výške 1.603,38 Eur so splatnosťou do 23.05.2012. Dňa 08.06.2012 predžalobnou upomienkou vyzval odberateľku (nie žalovanú) opätovne na jej úhradu do 25.06.2012.
Žalobca si v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení PZ Revúca pod ČVS: ORP-231/RA- RA-2012 uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas dňa 06.06.2012 vo výške 1.603,38 Eur.
Žalovaná mala možnosť preštudovať vyšetrovací spis a teda aj sa oboznámiť s uplatnením nároku na náhradu škody žalobcom dňa 09.09.2012.
Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/216/2012 zo dňa 19.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2012 bola v danej trestnej veci žalovaná uznaná vinnou, že v presne nezistený deň v mesiaci február 2012 jej na základe požiadania neznámy muž v rodinnom dome č. XXX v obci A., v okrese S., na povale tohto rodinného domu napojil na hlavný prívod vodič typu CY 2,5 mm a ukončil ho na ističi umiestnenom pri garniži, čím mimo určeného meradla (elektromeru) napojil elektroinštaláciu rodinného domu a až do 23.04.2012 bez riadne uzatvorenej zmluvy žalovaná takto odoberala elektrický prúd, ktorého odber je spoplatnený podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (§ 20 zákona), čím spôsobila žalobcovi škodu, teda prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu podľa osobitného predpisu, čím spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, za čo jej súd uložil podmienečný trest odňatia slobody a žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vyplýva, že menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu činila 33 A a napätie medzi fázami v distribučnej sústave činí 230 V, t.j. menej ako 1kV.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v platnom a účinnom znení v čase zistenia neoprávneného odberu elektriny (ďalej len „zákon o energetike“) neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 135 ods. 1 OSP z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/216/2012 zo dňa 19.09.2012, právoplatného vo výroku o vine žalovanej a treste dňa 05.10.2012) mal súd preukázané, že žalovaná protiprávnym konaním - spáchaním prečinu krádeže, za ktorý bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/216/2012
zo dňa 19.09.2012 porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 OZ počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Ku škode na majetku žalobcu došlo konaním žalovanej uvedeným vo výrokovej časti trestného rozkazu - opis skutku - neoprávneným odberom elektrickej energie, pre ktorý bola žalovaná právoplatne odsúdená. Súd mal teda tri zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody) preukázané výsledkami trestného konania.
Pokiaľ ide o výšku škody, súd uvádza nasledovné:
Podľa § 1 ods. 1 veta prvá vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
Podľa § 1 ods. 4 písm. b) vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, keďže neoprávnený odber bol vykonaný mimo určeného meradla, žalobcovi sa nepodarilo zistiť skutočnú celkovú spotrebu elektrickej energie, keďže mu nebolo známa skutočná denná spotreba elektrickej energie, ani obdobie trvania neoprávneného odberu žalobca a ani časové využitie v hodinách za deň, spôsob výpočtu výšky škody je nasledovný:
Denná spotreba neoprávnene odobratej elektriny = menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu 33 A x časové využitie 12 hod. za deň x napätie 230 V x 1 fáza = 91.080 Wh, t.j. 91,08 kWh.
Celková spotreba elektriny v roku 2011 = denná spotreba 91,08 kWh x počet dní neoprávneného odberu 70 = 6.375,60 kWh.
Celková spotreba elektriny v roku 2012 = denná spotreba 91,08 kWh x počet dní neoprávneného odberu 113 = 10.292,04 kWh.
Škoda v roku 2011 = celková spotreba elektriny v roku 2011 6.375,60 kWh x konečná cena elektriny 0,1597 Eur = 1.018,18 Eur.
Škoda v roku 2012 = celková spotreba elektriny v roku 2012 10.292,04 kWh x konečná cena elektriny 0,1623 Eur = 1.670,40 Eur.
Celková škoda = škoda v roku 2011 1.018,18 Eur + škoda v roku 2012 1.670,40 Eur = 2.688,58 Eur.
Žalobca teda pri vyčíslení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom postupoval v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, a preto mu súd priznal voči žalovanej náhradu škody súc viazaný žalobným návrhom v ním uplatňovanom rozsahu 1.603,38 Eur. Táto škoda bola v zmysle § 563 OZ splatná prvého dňa potom, ako na jej úhradu žalobca vyzval žalovanú, t.j. prvého dňa potom, čo sa
žalovaná o uplatnení škody žalobcom v adhéznom trestnom konaní mohla dozvedieť, t.j. najneskôr prvého dňa potom, ako mala možnosť preštudovať vyšetrovací spis, t.j. 10.09.2012. Pre určenie, či je pohľadávka spočívajúca v náhrade škody splatná a teda či si žalobca mohol uplatniť právo na jej zaplatenie na súde, keďže nebola dobrovoľne splnená, nie je dôležitá faktúra zo dňa 09.05.2012, ani predžalobná upomienka zo dňa 08.06.2012, pretože tieto neboli adresované žalovanej, ale odberateľke L. G..
Vzhľadom na uvedené súd posúdil nárok žalobcu na náhradu škody ako dôvodný, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 151 ods. 1 OSP veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Avšak úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).