Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3C-238-2015.pdf
PDF · 120.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/238/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. I. E., nar. XX.XX.XXXX, A.. J. XXXX/X, XXX XX T., 2. Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, XXX XX Ž., zast. ustanoveným opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 994,63 Eur s príslušenstvom, dňa 28.6.2016 takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 76,51 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 21.2.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť u ostatných žalovaných.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť mu 6.460,45 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 5.075,97 Eur od 21.2.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a násl. Občianskeho zákonníka zo dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
Postupca a prvoradá žalovaná uzatvorili dňa 2.3.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“).
Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 6.450,45 Eur (192.627,40 Sk), ktorá pozostávala z istiny
5.075,97 Eur (152.918,70 Sk) a úroku z omeškania 1.384,48 Eur (41.708,70 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.2.2010, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru, žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (s účinnosťou do 31.12.2008). S účinnosťou od 1.1.2009 je výška úrokov z omeškania určená tým istým nariadením vlády tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Dlžná suma ku dňu podania žaloby je vo výške 6.460,45 Eur (194.627,40 Eur), pričom pozostáva: z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.075,97 Eur (152.918,70 Sk) ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu a z úroku z omeškania vo výške 1.384,48 Eur (41.708,70 Sk) ako rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky.
Konanie na základe tejto žaloby bolo vedené pod sp. zn. 3C 122/2013. Žalobca písomným podaním zo dňa 28.11.2014 súdu oznámil, aby súd obom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu 994,63 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 76,51 Eur od 21.2.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 76,51 Eur od 21.3.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 76,51 Eur od 21.4.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.5.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.6.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.7.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.2.2010 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsah tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti žalobca svoju žalobu vzal späť.
Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 23.3.2015 č.k. 3C 122/2013-89, ktoré sa stalo právoplatným dňa 9.5.2015 zastavil konanie čo do zaplatenia istiny vo výške 5.465,82 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu čo do zaplatenia istiny vo výške 994,63 Eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o všetkých trovách konania.
Predmetom tohto konania o vylúčenej časti je tak nárok žalobcu v zmysle jeho písomného podania zo dňa 28.11.2014, teda nárok, ktorým žalobca žiada obom žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť mu 994,63 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 76,51 Eur od 21.2.2009 do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 76,51 Eur od 21.3.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 76,51 Eur od 21.4.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.5.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.6.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.7.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,51 Eur od 21.2.2010 do zaplatenia s tým, že
splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
Žalovaná v rade prvom vo svojom písomnom stanovisku k žalobe žalobcu vyjadrila súhlas s rozhodnutím súdu v zmysle žaloby.
Pobyt žalovaného v rade druhom sa súdu nepodarilo zistiť a tak mu súd podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. pre toto konanie ustanovil opatrovníka, ktorý k žalobe žalobcu nezaujal stanovisko.
V súlade s ustanovením § 115 ods. 1 O.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, prvoradú žalovanú a opatrovníka žalovaného v rade druhom.
Všetkým predvolaným osobám bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené so zachovaním lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu v konaní, priznať náhradu trov konania. Žalovaná v rade prvom rozhodnutie vo veci ponechala na úvahu súdu, náhrady trov konania sa zriekla.
Opatrovník žalovaného v rade druhom napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom prvoradej žalovanej, oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľni, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 22.10.2008 uzavretou medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z úverového účtu žalovanej v rade prvom (ďalej iba žalovaná) poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 4.12.2006, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 2.3.2005 uzavrela so žalovanou I. E. písomnú zmluvu o splátkovom úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), druh úveru spotrebný s úrokovou sadzbou 11,60 % p.a. Žalovaná úver sa zaviazala splatiť mesačnými splátkami po 76,51 Eur (2.305,- Sk) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2005 a konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.2.2010. Súčasne sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) splatný v deň podpisu zmluvy a platiť poplatok za správu úveru vo výške 1,66 Eur (50,- Sk) mesačne.
Toho istého dňa, teda 2.3.2005 Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela s druhoradým žalovaným Ľ. C. dohodou o ručení, v ktorej žalovaný v druhom rade vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 a násl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.), ktoré vznikli z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi (žalovaná v 1. rade) úver a ktorú tvorí istina vo výške 3.319,39 Eur a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou vrátane pohľadávok, ktoré prípadne vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vypovedaním alebo odstúpením od úverovej zmluvy, zánikom úverovej zmluvy pohľadávky a jej príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia i pohľadávky, ktorá vznikne na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou.
V zmluve o splátkovom úvere zmluvné strany konštatujú, že zmluva sa uzatvára podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia
Zmluva o úvere je typickým obchodnoprávnym vzťahom tzv. absolútnym obchodom a preto nehľadiac na povahu zmluvných strán, sa jej uzavretie posudzuje podľa citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu 2.3.2005, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy).
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 2.3.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050101.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou mohli by vzniknúť pochybnosti o charaktere tejto zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy (napriek tomu, že zmluvné strany už v samotnej zmluve úver charakterizujú ako spotrebný), lebo úverová zmluva nebola v tom čase výslovne zaradená medzi zmluvy spotrebiteľské. Zmluvu na jednej strane uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo 601/B, držiteľka bankovej licencie s predmetom podnikateľskej činnosti, okrem iného aj poskytovanie úverov fyzickým a právnickým osobám, včítane spotrebiteľských úverov, preto pri uzatváraní zmluvy so žalovanou bola v postavení dodávateľa ako ho definuje odsek 2 § 52 Občianskeho zákonníka, lebo Slovenská sporiteľňa, a.s. konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v postavení spotrebiteľa. Zmluva tak medzi nimi uzavretá je spotrebiteľskou zmluvou a úver na základe nej poskytnutý spotrebiteľským úverom. Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 2.3.2005, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
V súlade so zásadami vyjadrenými v ustanovení § 2a ods. 1 v čase uzavretia zmluvy platného zákona č. 634/1992 Zb. a Smernici súd zmluvu uzavretú dňa 2.3.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou podrobil súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako sú vyjadrené predovšetkým v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzavretia.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 2.3.2005, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd konštatuje, že v zmluve dňa 2.3.2005 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou, nezistil také zmluvné podmienky, ktoré z pohľadu citovaných zákonných ustanovení by bolo potrebné hodnotiť ako neprijateľné. Ustálil preto, že žalovaná bola povinná vrátiť Slovenskej sporiteľni, a.s. peňažné prostriedky poskytnuté jej vo forme spotrebiteľského úveru a to za podmienok zmluvne dohodnutých. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení žalobcu i žalovanej a výpisu z úverového účtu žalovanej, žalovaná svoj záväzok úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,51 Eur (2.305,- Sk) splatnými vždy k 20. dňu mesiaci, počnúc od 20.4.2005, porušila, keď celkom na úver zaplatila 243,61 Eur (7.339,- Sk) v štyroch splátkach, z ktorých poslednú uhradila 20.6.2005 vo výške 24,20 Eur (729,- Sk). Slovenská sporiteľňa, a.s. má tak nesporne voči žalovanej pohľadávku prinajmenšom vo výške rozdielu sumy, ktorú sa zaviazala na úver podľa zmluvy zaplatiť a sumou skutočne zaplatenou.
Úhrady pohľadávky voči žalovanej sa však domáha spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. tvrdiac, že Slovenská sporiteľňa, a.s. s ňou dňa 22.10.2008 uzavrela podľa § 524 a násl. Občianskeho zákonníka zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou svoju pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 2.3.2005 voči žalovanej postúpila na túto spoločnosť.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
V zmysle citovaného ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Súd preto zisťoval, či postúpenie pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom podľa nimi uzavretej zmluvy zo dňa 2.3.2005, neodporuje zákonu.
Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Veriteľom a zároveň postupcom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá je bankou. Možnosť postúpenia pohľadávky banky z úveru na iný subjekt obmedzuje citované zákonné ustanovenie, určujúce podmienky, za ktorých banka takúto pohľadávku môže postúpiť.
Na výzvu súdu žalobca výzvami zo dňa 4.12.2006 preukázal, že pred postúpením pohľadávky na žalobcu Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovanú uhradiť omeškané splátky s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Ak potom pohľadávku proti žalovanej banka na žalobcu postúpila až zmluvou uzavretou dňa 22.10.2008 a žalovaná bola pritom po celú túto dobu v omeškaní, svoju pohľadávku žalobcovi banka postúpila v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Súd preto ustálil, že postúpenie pohľadávky, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, bolo platné a žalobca je v konaní aktívne legitimovaný v konaní sa úhrady tejto pohľadávky domáhať.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou dňa 2.3.2005 je spotrebiteľskou zmluvou a tento charakter zmluva nestratila ani po tom, čo pohľadávka z nej plynúca bola postúpená na žalobcu.
Citované ustanovenie § 5b bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. (článok VIII. bod 12) s účinnosťou od 1.5.2014. Zákon číslo 102/2014 Z.z. vo vzťahu k citovanému zákonnému ustanoveniu však nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho sa vzťahuje aj na spotrebiteľský právny vzťah vzniknutý pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah, z ktorého si žaloba uplatňuje svoj nárok v tomto konaní.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. došlo k novelizácii aj ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď toto ustanovenie bolo doplnené treťou vetou, podľa ktorej: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (článok II. bod 1 zákona č. 102/2014 Z.z.).
Rovnako ako v prípade ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., aj tretia veta § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnosť nadobudla dňa 1.5.2014 (článok XIV. zákona č. 102/2014 Z.z.) no citovaný zákon č. 102/2014 Z.z. aj vo vzťahu k tomuto ustanoveniu postráda prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka vyjadrenú v § 52 ods. 2 tretia veta citovaného zákona, je nutné použiť aj pre spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred dňom jeho účinnosti, t. j. pred dňom 1.5.2014 (k rovnakému záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014).
V dôsledku uvedeného aj premlčanie žalobcom uplatneného nároku je treba posúdiť nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v prípade zistenia premlčania žalobcom uplatňovaného nároku alebo jeho časti súd na premlčanie musí prihliadnuť aj keby sa žalovaná ako spotrebiteľka premlčania nedovolala.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Žalobca žalobou podanou dňa 13.2.2013 sa domáha voči žalovanej úhrady splátok, ktorých splatnosť nastala v dňoch 20.2.2009, 20.3.2009, 20.4.2009, 20.5.2009, 20.6.2009, 20.7.2009, 20.8.2009, 20.9.2009, 20.10.2009, 20.11.2009, 20.12.2009, 20.1.2010 a 20.2.2010. Pri všeobecnej premlčacej lehote v dĺžke troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka, splátky splatné pred 13.2.2010 sú však premlčané a v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ich žalobcovi nemožno priznať. Splatnou po 13.2.2010 je iba splátka úveru vo výške 76,51 % so splatnosťou dňa 20.2.2010 (posledná zmluvne dohodnutá splátka v zmysle zmluvy o úvere, ktorú žalovaná mohla a zároveň bola aj povinná v zmysle zmluvy zaplatiť, lebo napriek jej omeškaniu banka nevyužila svoje právo požadovať predčasnú splatnosť úveru) a tak žalobcovi bolo možné priznať iba túto splátku, keď všetky ostatné splátky a premlčané (v tejto súvislosti súd dodáva, že vzhľadom na skôr uvedené, najmä na ustanovenie § 52 ods. 2 v znení po 1.5.2014, nebolo možné akceptovať názor žalobcu, podľa ktorého na premlčanie jeho nároku je treba použiť normy obchodného práva, konkrétne ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 21.2.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Splátka úveru vo výške 76,51 Eur bola splatná dňa 20.2.2010 a keďže žalovaná ju doposiaľ neuhradila, dňom 21.2.2010 sa dostala do omeškania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení jej vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a to vo výške žiadanej žalobcom, ktorá zodpovedá výške úroku z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k počiatku omeškania (8 % + 1 % ako základná úroková sadzba ECB.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Druhoradý žalovaný v písomnej dohode uzavretej dňa 2.3.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyhlásil, že ak žalovaná v 1. rade nesplní svoj záväzok zo zmluvy o úvere voči Slovenskej sporiteľni a.s. ako veriteľovi, pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. namiesto žalovanej v 1. rade uspokojí on. Tým mu vznikol ručiteľský vzťah k Slovenskej sporiteľni, a.s. v zmysle citovaných zákonných ustanovení, ktorý postúpením pohľadávky voči žalovanej na žalobcu je v rovnakom rozsahu aj voči žalobcovi.
Žalovaná na výzvu veriteľa jeho pohľadávku voči nej neuspokojila a tak žalovaný v rade druhom je povinný pohľadávku patriacu a priznanú žalobcovi uspokojiť spolu so žalovanou v 1. rade.
Vzhľadom na uvedené súd uložil obom žalovaným zaplatiť žalobcovi 76,51 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 21.2.2010 do zaplatenia s tým, že vzhľadom na ručiteľský vzťah druhoradého žalovaného plnením jedného zo žalovaných sa v rozsahu poskytnutého plnenia zbavuje povinnosti plniť druhý z nich. V prevyšujúcej časti súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú voči obom žalovaným zamietol.
Záverom súd dodáva, že obrana žalovanej v 1. rade spočívajúca v tom, že úver žiadala na prosbu svojej sestry, ktorá v tom čase žila v družnom pomere so žalovaným v rade druhom a sestra sľúbila úver splácať, je bez právneho významu, lebo zmluvu o úvere uzavrela žalovaná v 1. rade ako dlžníčka, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť úver splatiť. Sestre žalovanej v 1. rade takáto povinnosť nevznikla, lebo nebola v právnom vzťahu s bankou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Žalobca podal návrh na náhradu trov konania. V konaní bol však úspešný iba v nepatrnej časti (priznaných 76,51 Eur oproti žiadaných 6.460,45 Eur, čo predstavuje iba 1,18 % úspech), preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaní návrh na náhradu trov konania nepodali, aj keď v spore boli v prevažnej miere úspešní, preto im súd náhradu trov konania priznať nemohol. Súd preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).