Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-2P/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: E. A., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z., R.. Q. XXX/XX, prechodne bytom C. XXX, zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v Námestove, ul. Mieru 312 a otec: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXX, zast. STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 2080 - Kancelária Žilina, Dolný Val 574/7, IČO: 47 246 863, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Otec F. A., nar. XX.XX.XXXX, j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým F. A., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. pričom si v stanovenom čase maloletého v mieste bydliska matky prevezme a v stanovenom čase ho matke v mieste bydliska matky odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

III. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 26. 05.2014 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2015 otec žiadal zmenu rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 26.05.2014 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že žiadal, aby bol oprávnený stretávať sa s mal. F. bez prítomnosti matky každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v období Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok, počnúc od Veľkého piatku od 10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod., cez vianočné sviatky každý párny kalendárny rok počnúc dňom 24.12. od 10.00 hod. do dňa 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok odo dňa 31.12. od 10.00 hod. do dňa 01.01. do 18.00 hod., v období letných prázdnin každý kalendárny rok posledný júlový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že súčasná úprava styku mu nevyhovuje, pretože svojim postojom matka dieťaťa vzťah medzi ním a maloletým narušuje a bráni mu v riadnom styku s maloletým dieťaťom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul oboch rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka a prečítal k veci sa vzťahujúce listinné dôkazy a znalecký posudok, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

Na úvod právny zástupca otca predniesol, že na podanom návrhu na zmenu úpravy styku zotrváva v celom rozsahu. V čase, kedy bola schvaľovaná rodičovská dohoda nemal maloletý ani dva roky, preto jeho otec akceptoval účasť matky pri jeho stretnutiach s maloletým, avšak následne táto úprava neplní svoj účel a dohoda o úprave styku ne nevykonateľná. T.č. je už maloletý vekovo starší, preto osobná prítomnosť matky na stretnutiach maloletého s jeho otcom nie je nevyhnutná. Zmenou úpravy styku matka maloletého nebude poškodená na svojich právach, práve naopak stretávaním bez prítomnosti matky nebude dieťa vystavené krízovým situáciám, kedy rodičia pri vzájomnom stretnutí prichádzajú do konfliktov, čoho svedkom je aj maloletý. Na základe prečítanej správy o poskytnutom poradenstve otec súhlasil s tým, že zatiaľ by maloletý u neho neprespával a mohol by byť realizovaný styk s mal. dieťaťom každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Otec bol taktiež ochotný modifikovať svoj návrh ohľadne úpravy styku s maloletým počas veľkonočných, vianočných sviatkov a letných prázdnin tak, že by zatiaľ taktiež nezahrnul do úpravy styku noci a stretával by sa s maloletým len počas dní.

Právna zástupkyňa matky predniesla, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť, pretože otec maloletého žiada styk rozšíriť, avšak v konečnom dôsledku sa styku vyhýba. Otec maloletého je agresívnej a nevyspytateľnej povahy, impulzívny, voči matke maloletého používa invektívy, pričom maloleté dieťa pred kolíznym opatrovníkom uviedlo, že sa otca bojí. Matka nebráni otcovi v styku s dieťaťom, avšak on sa na stretnutia podľa rozhodnutia súdu pravidelne nedostavoval. Navrhla do konania pribrať znalca z odboru klinická psychológia detí ku posúdeniu vzťahu otca k dieťaťu a dieťaťa k otcovi, ako aj k prípadnej realizácii styku otca s maloletým bez prítomnosti matky.

3.

Otec uviedol, že na podanom návrhu zotrváva. Spočiatku sa s maloletým stretol podľa rozsudku, ale neskôr dochádzalo k problémom, raz napr. bol chorý, tak mu jeho matka oznámila, nech nechodí, potom mu v pondelok poslala SMS, že je chudák a neprišiel si po dieťa. Tiež sa stalo, že matku maloletého požiadal o zmenu termínu, pretože mal naplánovanú dovolenku, s čím najskôr súhlasila a neskôr súhlas odvolala a takéto naschvály pokračovali stále. Pred dvomi rokmi bol v starostlivosti psychológa aj psychiatra. Stretnutia s maloletým prebiehali tak, že prišiel autom do C., matka s dieťaťom nastúpili do auta a odviezli sa do predchádzajúceho bytu v Námestove. Tam sa matka chvíľu zdržala a potom odišla, takže s dieťaťom aj tak ostával sám a počas doby stretávania podľa počasia trávili čas buď doma alebo prechádzkou vonku. Maloletý jeho prítomnosť vnímal pozitívne, nemal s tým žiaden problém, normálne sa hrali. Keď matka nebola prítomná, nepýtal sa na to, kde je. Keď prišla, mal samozrejme radosť.

Matka uviedla, že niekoľkokrát sa stalo, že v stanovený čas otec maloletého na stretnutie neprišiel, čo odôvodnil tým, že je chorý, tak sa raz bola presvedčiť priamo v byte v Námestove a stretli sa, keď aj s priateľkou vychádzal z bytu a bol evidentne zdravý. Pokiaľ sa zúčastnili dohodnutých stretnutí v Námestove v byte, tak väčšinou sa čas trávil len doma, alebo na prechádzke vonku. O zdravotnom stave Mareka vie otec od decembra 2014, pýtal sa na meno lekára, ktoré mu oznámila.

Súd vo veci následne nariadil znalecké dokazovanie zamerané na posúdenie vzájomných citových väzieb v rodine, emocionálneho prežívania maloletého dieťaťa, vhodnosti a miery stretávania sa dieťaťa s otcom, vzhľadom k rozdielnym návrhom otca a matky maloletého dieťaťa ohľadne doby a dĺžky kontaktu otca s dieťaťom. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 1/2016 dňa 25.02.2016 a z jeho záverov vyplynulo, že dieťa je na matku pozitívne citovo viazané, vníma ju ako dôležitú osobu svojho života, k otcovi zastáva dieťa ambivalentný postoj. Na jednej strane si je vedomé záujmu otca o jeho osobu, vedel by s otcom komunikovať, ale na druhej strane ho hodnotí ako osobu, ktorej nedôveruje a má z nej obavy, dokonca strach. Pri snahe otca o stretávanie sa ho vníma ako osobu, ktorá zasahuje do jeho pokoja a nie je si istý, či by chcel byť v kontakte s otcom. Vzhľadom na svoj nízky fyzický vek dieťa nie je schopné situáciu medzi rodičmi racionálne zhodnotiť a riešiť s nadhľadom. Pri pozorovaní v reálnom kontakte dieťa otca neodmietalo pokiaľ mu otec venoval pozornosť a hral sa s ním, dieťa bolo schopné kooperácie a komunikácie. Citová väzba na otca však nie je vytvorená vo väčšej intenzite, dieťa pristupovalo k otcovi pri hre ako ku kamarátovi. Osobnosť otca sa znalcovi javí ako mierne extravertovaná, hranične emočne labilná s intenzívnejším vnútorným prežívaním do značnej

miery egocetntricky orientovaním. Z povahových dispozícií je zvýraznená nedôverčivosť, precitlivenosť, zraniteľnosť, paranoidita, senzitivita vzťahujúca sa k vlastnej osobe. V emocionálnom prežívaní sú prejavy možnej dekompenzácie v záťaži do obrazu neurotickej alebo depresívnej rozlady. Matka dieťaťa sa javí ako emočne labilná, extravertovaná osobnosť s tendenciou k impulzívnemu, afektívnemu reagovaniu v záťaži. Je vnímavá, citlivá, so sklonom k výkyvom v náladách, citlivému prežívaniu negatívnych zážitkov. Záťažové situácie má sklon prežívať tenzne a úzkostne. Osobnosť matky aj otca má svoje špecifiká, ani jeden z rodičov však nevykazuje takú patologickú úroveň osobnostnej štruktúry, ktorá by bola v rozpore so spôsobilosťou poskytnúť starostlivosť a výchovu o dieťa. Celodenná starostlivosť otca o maloleté dieťa sa znalcovi javí ako vhodná za predpokladu, že by sa rozvíjal a vytváral vzťah dieťaťa ku otcovi postupne, najprv na kratšiu časovú dobu. 4.

V prípade, že dieťa by si vytvorilo k otcovi pozitívny vzťah, trávilo by s ním určitý časový interval bez problémov a bez ujmy, je možné uvažovať o starostlivosti otca o dieťa po dobu celého dňa. V čase znaleckého vyšetrenia sa celodenná starostlivosť o dieťa zo strany otca a to i na obdobie noci, nejavila ako vhodná, nakoľko dieťa vyjadrovalo anticipačnú úzkosť, obavy pred stretávaním sa s otcom a nebolo na otca dostatočne citovo pozitívne naviazané. Otec dieťaťa zastáva ku matke kritický, až hostilný postoj, má tendenciu kritizovať ju, vytýkať jej nedostatky. Matka dieťaťa má tendencie dať sa vyjadreniami otca vyprovokovať, resp. nereagovať, čo nezabezpečuje možnosť konštruktívneho dohovoru a tolerancie medzi rodičmi. Intervencia ohľadne postojov a komunikácie rodičov pri riešení rodinných vzťahov by bola vítaná a vhodná, nie je však isté, vzhľadom k postojom oboch rodičov, úspešnosť tohto postupu predvídať.

Súd ešte pred nariadením znaleckého dokazovania požiadal referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín o poskytnutie poradenstva obom rodičom ohľadne zlepšenia komunikácie medzi nimi navzájom a ohľadne kontaktu s maloletým, pričom zo správy o poskytnutí poradenstva zo dňa 19.08.2015 vyplynulo, že stretnutie s rodičmi sa uskutočnilo 05.08.2015 a bolo zamerané na riešenie výchovných kompetencií voči dieťaťu, dôležitosti obojstrannej pozitívnej komunikácie a jej vplyvu na priaznivý psychický vývin dieťaťa. Poradenstvo bolo zamerané taktiež na dôležitú úlohu otca i matky v živote dieťaťa. Zo správy ďalej vyplynulo, že dieťa nie je zvyknuté na prostredie otca, prespávanie u neho sa zatiaľ nejavilo ako vhodné a za predpokladu dodržiavania všetkých náležitostí, ktoré boli predmetom poradenstva, do budúcna bola matka dieťaťa požiadavkám otca naklonená.

Na ostatnom pojednávaní právny zástupca otca závery znaleckého posudku nenamietal, avšak uviedol, že t.č. už prebieha stretávanie sa otca s maloletým F. na celý deň bez prítomnosti matky a toto funguje, takže sa javí ako vhodné postupne po nejakom čase realizovať stretávanie sa otca s maloletým aj počas noci, aby to bolo v jeho záujme.

Právna zástupkyňa matky nenamietala závery znaleckého posudku a uviedla, že t.č. prebieha stretávanie otca s maloletým tak, že sa stretáva s dieťaťom každý druhý týždeň vždy v sobotu alebo v nedeľu bez prítomnosti matky. Z vyjadrenia dieťaťa však matka usúdila, že maloletý má z otca strach a necíti sa s ním komfortne. Matka potvrdila, že t.č. sa otec stretáva s dieťaťom po vzájomnej dohode vždy na jeden deň bez jej prítomnosti a súhlasí s tým, aby to takto aj ostalo.

Záverom právny zástupca otca uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku a terajšiu frekvenciu stretávania sa otca s maloletým sa javí ako vhodný model úprava styku otca pol roka od právoplatnosti rozsudku každý druhý víkend v mesiaci vždy v sobotu alebo v nedeľu na celý deň bez prítomnosti matky tak ako dochádza ku stretnutiam aj v súčasnosti a po uplynutí pol roka, čo považuje za dostatočne dlhý čas na adaptáciu sa maloletého v rodinnom prostredí otca upraviť styk otca s maloletým aj na noc, teda každý druhý víkend v mesiaci vždy od soboty do nedele, pričom hodiny ponecháva na rozhodnutí súdu a má za to, že takýto model stretávania otca s dieťaťom je v záujme maloletého.

5.

Právna zástupkyňa matky na záver uviedla, že považuje návrh za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť s poukazom na výsledky dokazovania a závery znaleckého posudku. Má za to, že doterajší model stretávania je postačujúci a vyhovujúci ako maloletému, tak aj rodičom dieťaťa. Dieťa ešte nie je úplne stotožnené s prostredím otca, aby tam mohlo tráviť noci a z doterajšieho stretávania ešte nemá dostatočné skúsenosti, preto si myslí, že doterajší model stretávania je postačujúci.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zobral do úvahy závery znaleckého posudku a vymedzil stretávanie sa otca s maloletým v zmysle odporúčania znalca s tým, že by bolo na úvod vhodné stretávanie sa otca s maloletým za prítomnosti oboch rodičov a neskôr pracovať na tom, ako uvádzal znalec, aby dieťa získalo vo vzťahu istotu.

Súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 26.05.2014 bolo manželstvo F. A. a E. E., rod. Š. rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda v tom znení, že maloletý F. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 130,- eur mesačne a je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv.

Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má 6.

maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto

zistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Sahin proti Nemecku uzavrel, že po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletým, avšak nie v ním požadovanom rozsahu a to s poukazom na závery znaleckého dokazovania, kedy znalec neodporúčal dlhodobejší pobyt maloletého u otca (prespávanie počas víkendov) a ako prijateľný model stretávania sa otca s maloletým sa znalcovi javil taký, že spočiatku by sa otec s dieťaťom stretával na kratšie časové intervaly a do budúcna, pokiaľ by dieťa si na prítomnosť otca zvyklo, by stretávanie mohlo prebiehať aj na dlhší časový úsek. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 25.02.2016, pričom obaja rodičia pred súdom potvrdili, že stretávanie otca s maloletým dieťaťom už t.č. prebieha celý deň bez prítomnosti matky a funguje, pričom matka súhlasila, že otec sa stretáva s dieťaťom na celý deň bez jej prítomnosti a takýto model sa rodičom javí ako vyhovujúci. Súd preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o dieťa vo veku necelých štyroch rokov a nie je t.č. v záujme maloletého, aby trávil u otca aj noci, rovnako tak t.č. nie je potrebné upravovať styk otca s maloletým dieťaťom počas veľkonočných a vianočných sviatkov, ako aj letných prázdnin, taktiež s poukazom na jeho útly vek, pričom do budúcna v čase školskej dochádzky maloletého a po tom, ako si dieťa na otca a jeho dlhodobejšiu prítomnosť zvykne, bude úprava styku otca v tomto smere s maloletým žiaduca, pokiaľ samozrejme nedôjde 7.

k dohode rodičov. Vzhľadom k tomu, že rodičia absolvovali poradenstvo na referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR v Dolnom Kubíne, súd nerozhodol o povinnosti rodičov zúčastniť sa poradenstva ohľadne zlepšenia vzájomnej komunikácie napriek tomu, že tak navrhoval znalec v závere znaleckého posudku.

S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).