Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/411/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX T., štátneho občana SR, právne zastúpeného AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti odporkyni F. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX M., štátnej občianke U. ľudovej republiky, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou R. Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa S. Z., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne F. D., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Z. úradu M. vo zväzku XX, ročník 2006, na strane 6, pod poradovým číslom 33 r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.10.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 23.11.2015 domáhala voči odporkyni rozvodu manželstva, ktoré uzavreli v Detve dňa 05.10.2006. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavreli manželstvo asi po ročnej známosti. Približne rok po uzatvorení manželstva však odporkyňa, ktorá je štátnou občiankou Čínskej ľudovej republiky, z jedného dňa na druhý opustila spoločnú domácnosť a podľa jeho dostupných informácií odcestovala späť do Číny. Po opustení spoločnej domácnosti ho viac nekontaktovala, hoci sa on o to pokúšal. Nedokázal s ňou nadviazať kontakt. V súčasnom období každý z nich žije po veľmi dlhú dobu vlastným životom. Má priateľku, s ktorou plánujú spoločnú budúcnosť. Jeho manželstvo je dlhodobo len formálnym zväzkom a bráni mu v tom, aby mohol začať žiť nový život v manželskom zväzku s niekým iným. Spolužitie s odporkyňou v žiadnom prípade nemá v úmysle obnoviť. Za situácie, keď odporkyňu ani nevidel 9 rokov by to bolo pre neho nepredstaviteľné. Z týchto dôvodov žiadal manželstvo rozviesť s tým, že z manželstva žiadne deti nepochádzajú.

Uznesením č.k. -42 zo dňa 22.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2016 súd odporkyni v konaní na zastupovanie ustanovil opatrovníčku Teréziu Pečkovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Zvolen podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur (ďalej len „drobné spory“). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pobyt odporkyne je pre neho neznámy. Pravdepodobne sa táto odsťahovala, resp. vycestovala

do Čínskej ľudovej republiky, ktorej je štátnou občiankou. Zdržuje sa tam pre neho na neznámom mieste. Odporkyňa v Registri obyvateľov v súčasnosti na území SR nie je prihlásená k trvalému, ani k prechodnému pobytu. Podľa správy OO PZ Zvolen zo dňa 15.06.2016 podľa dostupných evidencií táto mala naposledy na území SR evidovaný trvalý pobyt na adrese Dolinky 1338/13, 962 12 Detva, kde sa však nezdržuje. Súd vykonal úkony za účelom zistenia pobytu odporkyne, pobyt odporkyne sa súdu napriek uvedenému nepodarilo zistiť, preto bol u nej dôvodný procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p. a súd odporkyni na ochranu jej práv a oprávnených záujmov v konaní ustanovil opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen, keď žiadnu blízku osobu z prostredia odporkyne (okrem navrhovateľa) sa súdu nepodarilo zistiť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.06.2016. Tohto pojednávania sa právny zástupca navrhovateľa, ako i navrhovateľ zúčastnili, opatrovníčka odporkyne sa tohto pojednávania nezúčastnila, na toto pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 22.06.2016, táto neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v prítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Miestna príslušnosť Okresného súdu Zvolen je daná podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže v obvode tohto súdu mali manželia posledné spoločné bydlisko, ktorým bolo M. XXXX/XX, XXX XX M., a jeden z manželov, teda navrhovateľ má bydlisko v obvode tohto súdu.

Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. V danom prípade v čase začatia konania navrhovateľ bol príslušníkom SR, odporkyňa ČĽR, zrušenie manželstva rozvodom sa preto spravuje právnym poriadkom slovenským, teda Zákonom o rodine.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

V súdenom prípade jeden z manželov, teda navrhovateľ je slovenským štátnym občanom, preto v danom prípade je daná právomoc slovenských justičných orgánov na konanie o rozvod manželstva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako účastníka konania, sobášnym listom účastníkov konania, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 05.10.2006 v Slovenskej republike, v Detve. Uzavretie ich manželstva je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Detva, vo zväzku 13, ročník 2006, na str. 6, pod poradovým č. 33. U navrhovateľa, ktorý je slovenským štátnym občanom ide o manželstvo prvé, u odporkyne, ktorá je štátnou občiankou Čínskej ľudovej republiky ide o manželstvo druhé. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko manželia mali na adrese Dolinky 1338/13, 962 12 Detva, SR.

Z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania súd zistiť, že manželstvo s odporkyňou uzavreli v roku 2006, táto je štátnou občiankou Čínskej ľudovej republiky. Z manželstva žiadne deti nepochádzajú. On uzatváral manželstvo ako slobodný, odporkyňa už ako rozvedená. Prvé manželstvo uzavrela v Čínskej ľudovej republike. Z prvého manželstva odporkyňa má jedno dieťa, toto však žilo v Čínskej ľudovej republike, odporkyňa na území SR žila bez tohto dieťaťa. Manželstvo uzavreli približne po ročnej známosti, i keď sa s odporkyňou poznali už dávnejšie, odporkyňa tu mala sestru, ktorá podnikala. Odporkyňa u nej pracovala. Ak chceli s odporkyňou tu trvale žiť, museli situáciu riešiť uzavretím manželstva, pretože odporkyňa mala povolenie k pobytu len na 90 dní na území SR, potom musela na

istý čas vycestovať do Číny a následne sa vrátiť späť, aby jej mohol byť povolený ďalší pobyt na území SR. Spoločnú domácnosť viedli v Detve na adrese Dolinky 1338/13. V spoločnej domácnosti žili rok. Odporkyňa tu však začala byť nespokojná, hovorievala mu, že sa jej tu nepáči, že tu nemá žiadnych priateľov, iba sestru. Vycestovala do Číny, následne sa už nevrátila. Bolo to niekedy v roku 2007 alebo v roku 2008. Odvtedy sa s odporkyňou nekontaktujú. Je presvedčený, že žije niekde v Čínskej ľudovej republike, nie je s ňou v kontakte, preto jej adresu nevedel uviesť. On medzičasom nadviazal vzťah s inou ženou. Má priateľku, približne dva roky. Žijú už v spoločnej domácnosti a to asi jeden rok. Z tohto vzťahu v blízkej budúcnosti sa majú narodiť dvojičky. Priateľka je slobodná. Za týchto okolností nevidí perspektívu obnovenia manželského spolužitia s odporkyňou, ich manželstvo s odporkyňou je nefunkčné a len formálne. K odporkyni už neprechováva žiadne citové väzby a zrejme ani ona k nemu. Určite by súhlasila s rozvodom.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. V manželstve účastníkov je dlhodobý rozvrat, ktorý je vážny a trvalý. Manželia uzavreli manželstvo v roku 2006 približne po ročnej známosti, i keď predtým sa poznali dlhšie. Spoločnú domácnosť tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu navrhovateľa ako účastníka konania viedli však len jeden rok. Z manželstva sa žiadne deti nenarodili. Po roku spolužitia odporkyňa vycestovala podľa vyjadrenia navrhovateľa do Číny a už viacej sa nevrátila. Kontakt spolu manželia neobnovili, od roku 2007 až 2008 je ich manželstvo formálnym zväzkom, na ktorom, resp. na trvaní ktorého spoločnosť nemá záujem, keďže manželstvo účastníkov si dlhodobo od tohto času neplní žiadne svoje spoločenské funkcie, ani ekonomickú a ani biologickú a ani výchovnú, keďže z manželstva žiadne deti nepochádzajú. Manželia dlhoročne nie sú v žiadnom kontakte, navrhovateľ nemá vedomosť, kde sa presne odporkyňa zdržiava, neudržiavajú dlhoročne medzi sebou žiaden kontakt, keď za takéhoto stavu nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia a jeho obnovenie neprichádza v úvahu a to už i z dôvodu, že navrhovateľ má známosť s inou ženou, s priateľkou žije v spoločnej domácnosti už jeden rok a v blízkej budúcnosti očakávajú narodenie dvojičiek. Manželia stratili akékoľvek citové väzby, preto tu nebol žiaden dôvod, aby súd návrhu navrhovateľa nevyhovel. Naopak súd mal preukázané všetky hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva v zmysle § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V predmetnej veci trovy konania si bude znášať každý z účastníkov sám, keď podmienky pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil, napokon navrhovateľ nežiadal priznať trovy konania a odporkyni žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.