Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-18-2016.pdf
PDF · 86.02 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľky: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Bratislava proti odporcovi: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. M. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania E. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a Z. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu C. P. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a . Súd zveruje maloletého M. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke. Otec je povinný platiť na maloletého M. výživné vo výške 150 euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počínajúc vykonateľnosťou tohto rozsudku. Obaja rodiča budú maloletého M. N., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým M. súd neupravuje. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.02.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Z manželstva sa narodili dve deti
- F. N., dňa XX.X.XXXX a M. N., dňa XX.X.XXXX. Už v predchádzajúcom období podala dve žiadosti o rozvod (v roku 1992 a 2012). Toto je jej tretí návrh na rozvod, z čoho je zrejmé, že manželstvo je dlhodobo rozvrátené. Bezprostredne po uzavretí manželstva dochádzalo k nezhodám predovšetkým vo finančnej oblasti, pretože manželia nikdy spoločne nehospodárili, odporca jej nebol oporou morálnou ani citovou. Nezaujímal sa o deti, o ich študijné výsledky ani o ich výchovu. Nadväzoval známosti s inými ženami. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodnými listami detí narodených z manželstva, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pre Miestnym úradom C. P.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na ul. E.Q. XX, Bratislava, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli po dvojročnej známosti. Od začiatku bolo manželstvo zvláštne, pretože minimálne spolu komunikovali. Každý si v podstate viedol svoj život. Navrhovateľka sa starala o deti a domácnosť, chodila do práce a odporca si viedol svoj život. Veľa času trávil na internete, nadväzoval známosti s inými ženami. Počas celého manželstva spoločne nehospodárili, každý mal svoju kasu. Odporca platil náklady na bývanie a navrhovateľka iné výdaje. Intímne spolu nežijú dva roky. Na spoločnej dovolenke boli asi pred 8 rokmi. Na Silvestra 2015
odišiel odporca z domu a následne odišla navrhovateľka aj so synom k svojej dcére, ktorá má svoju domácnosť, bývajú tam doposiaľ. Manželské spolužitie od tejto doby neobnovili, ani sa o to nepokúsili. Odporca sa so synom nekontaktuje ani na neho neplatí výživné. Navrhovateľka je živnostníčka, pracuje ako kaderníčka. Jej čistý mesačný zisk predstavuje cca 700 euro. M. má 12 rokov, je na druhom stupni základnej školy, má 10 kg nadváhu, preto začal s cvičením, za ktoré platí matka 10 euro za 1 hodinu tréningu, za plávanie platí 75 euro na dva mesiace, dieťa je v starostlivosti čeľustného ortopéda, nosí okuliare. Matka žiadala aby súd na čas po rozvode manželstva zveril mal. M. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platiť na syna výživné vo výške 150 euro mesačne. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasil však s dôvodmi tak, ako ich uviedla jeho manželka. Potvrdil, že manželstvo je nefunkčné a nemá význam ho naďalej udržiavať. K rozvratu manželstva prispeli rozdielne povahy oboch manželov. Navrhovateľka musela mať vždy vo všetkom pravdu, všetko sa muselo robiť podľa jej predstáv. Jeho ako manžela nikdy neoslovila krstným menom, hovorila mu buď „. alebo cez deti "tatko". Veľakrát jej to vyčítal, hovoril jej, že mu to vadí, ona si z toho ale nič nerobila. Potvrdil, že v decembri 2015 odišla aj so synom zo spoločnej domácnosti, od 3 27P/18/2016 tej doby sa už nestretli. Chcel jej poslať SMS k narodeninám avšak zistil, že si zmenila telefónne číslo. So synom ani s dcérou sa nekontaktuje. Odporca súhlasil aby bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti matke. K svojej finančnej situácii uviedol, že v minulosti mal tri roboty - pracoval v SBS, kupoval ojazdené autá, tieto opravil a následne so ziskom predal a vykonával aj údržbu bazénov na dohodu. V súčasnej dobe je nezamestnaný, v roku 2013 mal infarkt, rodina ho finančne podporuje, dostáva od nich 250 euro na nájom a živobytie si financuje z vlastných zdrojov - naďalej opravuje ojazdené autá, na tento účel má prenajatú garáž. Momentálne má v garáži na opravu tri autá - Toyotu Corolu a dve vozidla zn. Saab, sú v jeho vlastníctve. Nájomné za garáž platí 300 euro mesačne. Rodičia mal. M. zhodne uviedli, že styk otca s dieťaťom nežiadajú upraviť. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva navrhovala stanoviť otcovi výživné vo výške 150 euro poukazujúc na vek dieťaťa, jeho záujmy a s tým spojené výdaje. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje zákonné funkcie, manželia nežijú vo vzájomnej zhode a citovom zblížení a nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti manželské spolužitie obnovili. Tomu nasvedčuje, že navrhovateľka už v minulosti podala dva návrhy na rozvod manželstva, ktoré síce vzala späť avšak zmenu k lepšiemu sa im evidentne napriek dostatočnému času nepodarilo docieliť. Príčinu rozvratu manželstva podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd ustálil v rozdielnosti povahových vlastností, názorov a záujmov oboch manželov, ktoré nezhody sa im nepodarilo k vzájomnej spokojnosti vyriešiť. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O. s. p.). Podľa §24 ods. 1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4 27P/18/2016
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z manželstva účastníkov sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra F., ktorá je už plnoletá a dňa XX.XX.XXXX syn M.. Rodičia zhodne navrhli, aby bol mal. M. zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke. Súd konštatuje, že maloletý M. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. K osobnej starostlivosti matky neboli žiadne výhrady. Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možnosti, schopnosti a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dospel pritom k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na svoje jediné maloleté dieťa výživné vo výške 150 euro mesačne. Napriek tomu, že otec deklaruje nepriaznivú finančnú situáciu, je dobrovoľne nezamestnaný. Zdroj svojho príjmu si zabezpečuje opravou ojazdených áut, ktoré následne zo ziskom predáva. Na tento účel má prenajatú garáž s potrebným vybavením za ktorú platí mesačne nájomné vo výške 300 euro. Toho času je vlastníkom troch ojazdených vozidiel. Otec poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď v roku 2013 mal prekonať infarkt. Svoje tvrdenia jednak súdu nepreukázal lekárskou správou a nepreukázal ani to, že pre nepriaznivý zdravotný stav by poklesla jeho miera vykonávať zárobkovú činnosť. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prvoradou povinnosťou rodiča je jeho vyživovacia povinnosť voči svojmu dieťaťu. Matka zabezpečovala a zabezpečuje osobnú starostlivosť o spoločného syna účastníkov konania, je fyzickou osobou - podnikateľkou s čistým mesačným ziskom 700 euro. 5 27P/18/2016 Súd je toho názoru, že ak otec je schopný platiť nájomné za garáž vo výške 300 euro, rodina ho podporuje mesačne sumou 250 euro a je vlastníkom troch ojazdených vozidiel, je primerané aby platil na syna výživné v sume 150 euro mesačne. Podľa § 144 veta prvá OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu, b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
6
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).