Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/280/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Limbach, Limbová č. 451/3 , IČO: 31 342 841, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 266 zo dňa 7.októbra 2013 v pomere hlasov 3 : 0 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 13 278 429,87 Sk (440 763,12 €) so 14,75% úrokom z omeškanie ročne od 1.1.2007 do zaplatenia titulom náhrady škody vzniknutej mu v dôsledku protiprávneho konania alebo opomenutia exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiaceho s činnosťou podľa exekučného poriadku. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 16.4.2012 a 7.10.2013 pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa. Dňa 16.4.2012 z dôvodu, že neakceptoval opakované ospravedlnenie navrhovateľa, ktoré posúdil ako nespĺňajúce náležitosti podľa § 119 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý bol predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty uložil súd uznesením zo dňa 3.5.2012, č.k. -148 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.9.2012, č.k. -191 poriadkovú pokutu vo výške 300 €. Dňa 7.10.2013 súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Po vyriešení aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov v konaní a orgánu štátu oprávneného konať v mene odporcu uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci bola náhrada škody titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 9 ods. 1.2 zákona č. 514/2003 Z. z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení platnom v čase vydania nezákonného rozhodnutia, keď sa zaoberal otázkou splnenia základných predpokladov objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch; 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu; 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je ako už bolo uvedená predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Prvostupňový súd poukázal nato, že navrhovateľ za nesprávny úradný postup v konaní označil postup súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002 pri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo

dňa 25.1.2005. Odporca nesprávny úradný postup súdneho exekútora nerozporoval. V konaní bolo na základe oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4.2007, zn. SKE 489/07 preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec bol disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov uznaný za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. Prvostupňový súd mal zato, že aj v prípade, ak by navrhovateľom označený postup súdneho exekútora v uvedenom exekučnom konaní posúdil ako nesprávny úradný postup je na navrhovateľovi preukázať ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Prvostupňový súd uviedol, že existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. ). Záver o vzťahu príčiny a následku vyplývajúci z uvedeného rozhodnutia je potrebné aplikovať aj na prípad škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Zodpovedanie otázky príčinnej súvislosti si teda vyžaduje zodpovedanie otázky, či v prípade, že by k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by navrhovateľovi škoda uplatnená v konaní nevznikla. Navrhovateľ si ako škodu uplatnil účtovnú stratu vyplývajúcu z daňového priznania za rok 2006 za účtovné obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 vo výške 13 278 429,87 Sk (440 763,12 €) vzniknutú v súvislosti s obmedzením možnosti podnikania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v konaní tvrdil že dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k zrušeniu spoločnosti, resp. k jej likvidácii, pričom sa odvolával na znenie § 88 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené tvrdenie v konaní nepreukázal, keď citované ustanovenie sa však týka verejnej obchodnej spoločnosti, pričom navrhovateľ je obchodná spoločnosť založená ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Prvostupňový súd preto uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že následkom nesprávneho úradného postupu došlo k zrušeniu spoločnosti, resp. k obmedzeniu jej možnosti podnikať a produkovať zisk a nie je preto daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pokiaľ ide o vznik škody súd z daňového priznania navrhovateľa za rok 2005 ako aj z výsluchu svedkyne O. W., osoby, ktorá viedla v rozhodnom období účtovníctvo navrhovateľa zistil, že navrhovateľ vykazoval stratu aj v predchádzajúcom období v rokoch 2004 a 2005 (daňové priznanie za rok 2005), záporné hospodárenie spoločnosť teda vykazovala bez ohľadu nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá odporca. Navrhovateľ vznik škody uplatnenej v konaní ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností nepreukázal. Škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom nie je možné podľa názoru súdu stotožňovať s účtovne vykázanou stratou v daňovom priznaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. V súvislosti s uvedeným prvostupňový súd ustálil, že v danom prípade bol splnený len jeden z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a to existencia nesprávneho úradného postupu. Sumarizujúc uvedené dospel prvostupňový súd k záveru, že v prejednávanom prípade neboli naplnené základný predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, v súvislosti s čím nezostalo súdu nič iné, než návrh navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Pokiaľ so zreteľom na vyššie uvedené právne závery nie je daný právny základ uplatňovaného nároku, považoval súd za nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania ohľadom vzniku škody, preto návrh navrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania a opätovný výsluch svedkyne W. za účelom preukázania utrpenej finančnej straty ako nadbytočný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi patrí náhrada trov vzniknutých mu v súvislosti s konaním. Odporca mal v konaní plný úspech prvostupňový súd mu ale ich náhradu nepriznal , nakoľko odporcovi v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli trovy konania, ktorých náhradu by si voči navrhovateľovi uplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní namietal, že postupom prvostupňového súd súdu dňa 7.10.2013 jej bolo odňaté právo na prístup k súdu a to tým, že nemal vedomosť v žiadnej forme, že súd bude dňa 7.10.2013 rozhodovať rozsudkom, teda nemohol plnohodnotne realizovať svoje ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a to doplnením návrhov na vykonanie dokazovania . Rovnako mu bolo odňaté právo záverečnej reči (§ 118 ods. 4 O.s.p.), odňaté právo byť osobne prítomným na vyhlásení rozsudku, ergo nemohol si ani vypočuť stručné odôvodnenie rozsudku, to všetko aj z dôvodu, že ani do začiatku pojednávania mu nebolo doručené predvolanie poštovou zásielkou do vlastných rúk, keď nepožiadal súd o doručovanie písomností elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4 O.s.p.). Odvolateľ sa pojednávania dňa 7.10.2013 nemohla zúčastniť z dôvodu poúrazového poškodenia chrbtice jediného konateľa spoločnosti (K.. X.. S. I.), čo súdu osvedčil aj lekárskymi správami pred začiatkom pojednávania (viď. fax zo dňa 06.10.2013 + prílohy č. 4), teda okresnému súdu bolo jasným bez akýchkoľvek pochybností, že súd síce mohol dňa 07.10.2013 pojednávať, s čím súhlasil ale nemohol mu odňať právo záverečnej reči a právo byť osobne pri vyhlásení rozsudku. Ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, vyjadrením súhlasu s pojednávaním v neprítomnosti sa nevzdal práva záverečnej reči, práva byť osobne prítomnou na vyhlásení rozsudku, práva na vypočutie si stručného odôvodnenia rozsudku - teda nedal súhlas (vzhľadom na akútny zdravotný stav konateľa), aby mu súd odňal právo na prístup k súdu. Navyše nebol na pojednávanie riadne predvolaný formou doručenia zásielky do vlastných rúk, pričom nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pred pojednávaná podľa § 115 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ tiež namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný, nie je vecne správny, je zmätočný a je arbitrážne odôvodnený. Zmätočnosť postupu súdu vo veci samej dokumentuje aj predvolanie za účelom rozhodnutia doplňujúcim rozsudkom na pojednávaní dňa 11.12.2013, pričom na toto pojednávanie sa dostavili účastníci konania, ktorí však zhodne zdeklarovali, že im postup súdu nie je zrozumiteľný. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené iba na príliš formalistickom výklade práva a i samotné posúdenie skutkových okolností prípadu bolo v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci, je vydané predčasne a na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia. Rozhodnutie je výsledkom neprípustnej svojvôle okresného súdu majúcej za následok, že v konaní nebolo vykonaní nutné dokazovanie pribratím znalca X.. I..Ž. (resp. iného znalca z odboru 090 000 odvetvie Ekonómia a manažmet, odvetvie 090 100 Účtovníctvo a daňovníctvo, odvetvie 090 400 Financie) do konania navrhovaného od počiatku ním, teda osobou majúcou vedomosť o účinkoch doručenia exekučného príkazu na obchodný podiel spoločnosti dňa 25.01.2005 ako aj výške škody, ktorá mu bola preukázateľne spôsobená v žalovanej výške v priamej príčinnej súvislosti s týmto exekučným príkazom ako aj v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.05.2005 č. k. Sro 4397/B, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2005 (príloha č. 1), na podklade ktorého registrový súd aplikáciou ust. §-u 113b ods. 5 Exekučného poriadku na podklade podnetu exekútora zo dňa 19.1.2005 rozhodol o výmaze jediného spoločníka X.. S. I. a o zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005 a potvrdil exekúciu na obchodný podiel spoločníka X.. S. I.. Toto právoplatné uznesenie bolo s odstupom času 2 rokov zrušené Krajským súdom v Bratislave pre nezákonnosť (viď. spis OR OS BA 1 č. k. - dôkaz). Teda je tu daná priama zodpovednosť štátu za náhradu škody, ktorá mu preukázateľne v rozhodnom období vznikla v dôsledku vyvolania účinkov zrušenia spoločnosti a tým aj znemožnenia jej slobodne podnikať a nakladať so svojimi aktívami. Výšku majetkovej škody mohol spoľahlivo ustáliť jedine znalec. Exekúcia na obchodný podiel bola vedená neoprávnene od samého začiatku, exekučný súd nikdy nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi, čo sa preukázalo a potvrdilo rozhodnutím exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava V č.k. -969 zo dňa 18.11.2013 doručené 10.12.2013, teda vydané až potom ako okresný súd vydal dňa 7.10.2013 napadnutý rozsudok. Exekučný súd exekúciu zastavil a teda až týmto okamihom sa preukázalo, že Exekučný príkaz vydaný exekútorom dňa 19.1.2005 bol nezákonný. Tiež sa potvrdilo, že uznesenie OR OS BA 1 zo dňa 19.05.2005 bolo vydané nezákonne, teda že exekúcia na obchodný podiel spoločníka jednoosobovej s.r.o. sa ukázala ako nezákonná. Prvostupňový súd konanie a rozhodnutie zaťažil vadou, keď vec nesprávne právne posúdi a nevyrovnal sa s tým, že škoda na majetku nie je len zmenšenie aktív, ale aj rozmnoženie pasív v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora vydaním EP na obchodný podiel dňa 19.5.2005. , jeho doručením odvolateľke dňa 25.1.2005, jeho doručením. Navrhovateľ trval na tom, že vznik škody čo do jej výšky a dôvodu tvrdil a preukázala, odporca v konaní nepreukázala opak. Právne posúdenie veci prvostupňovým súdom nie je správne. Prvostupňový súd sa

vo svojom odôvodnení adekvátne nevysporiadal so všetkými dôvodmi a argumentami ním uvedenými v žalobnom návrhu a najmä v priebehu konania vo vzťahu na vzniknutú škodu v žalovanej sume v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora, vydaním nezákonného Exekučného príkazu dňa 19.1.2005 (jeho nezákonnosť je možným odvodzovať až od okamihu zastavenia exekúcie), jeho doručenia odvolateľke dňa 25.1.2005 a vyvolania účinkov zrušenia obchodnej spoločnosti týmto okamihom, čo malo za následok obmedzenie nakladania s majetkom odvolateľky a teda aj vznik priamej škody (teda straty) v žalovanej sume. Nebyť vydania nezákonného exekučného príkazu (ktorého nezákonnosť sa preukázala až okamihom zastavenia exekúcie) za obvyklého chodu veci, jeho doručenia spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. dňa 25.1.2005, tak by spoločnosť mohla slobodne podnikať a nakladať so svojím majetkom a teda by jej majetková škoda v roku 2006 v sume 13.278.429,87 Sk (440.763,12 €) istiny s prísl. nevznikla. Navrhovateľ vinou exekútora a okresného (registrovaného) súdu nemohla pokojne a slobodne užívať svoj majetok, tento rozmnožovať, slobodne s ním nakladať, slobodne a nerušene podnikať, čo malo za následok vznik majetkovej škody reprezentovanej vo výške daňovej straty za r. 2006 - teda vo výške úbytku na majetku v rozhodnom období (príloha č. 3), ku ktorej by nedošlo, ak by odvolateľka mohla nerušene a slobodne podnikať, nebyť pochybení exekútora a Okresného súdu Bratislava I - vydaním uznesenia zo dňa 19.5.2005, ktoré bolo po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti až s odstupom času zrušené pre nezákonnosť, teda mu vznikol nárok na náhradu škody voči SR podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Exekučný poriadok vyslovene hovorí o zastavení exekúcie. K obnoveniu účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti nedochádza „zrušením Exekučného príkazu“, ale až zastavením exekúcie, s čím sa prvostupňový súd dôsledne nevyrovnal. V kontexte s vyššie uvedeným sa prvostupňový súd dôsledne nezaoberal ani otázkami rozporu s hmotným právom,, kedy za takto vzniknutého stavu konateľ navrhovateľ nemohol rozhodovať o dlhodobých strategických cieľoch spoločnosti, čo sa odzrkadlilo v majetkových pomeroch navrhovateľa za rok 2006 a teda výška majetkovej škody mohla byť za daného skutkového stavu ustálená v rámci súdneho konania a to pribratím znalca, čo súd bez rozumného odôvodnenia odmietol. Prvostupňový súd sa nevyrovnal s tým, že skutočnou škodou v zmysle ust. §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného ((spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu (dokumentovaného stratou za r. 2006 na podklade daňového priznania) oproti stavu pred škodovou udalosťou)) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, keď poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , nález ÚS SR z 13. februára 2013 č.k. -145). Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku. Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 15.10. 2008 doplneného podaním zo dňa 2.12.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 13. 278.429,87 Sk (440.763,12 €) so 14,75% úrokom z omeškanie ročne od 1.1.2007 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002 pri vydávaní exekučného príkazu na obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo dňa 25.1.2005 o ktorom návrhu prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 24.9.2012/ / č.l. 195 spisu / označeným ako Žaloba / kompenzačná / k č.k. si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil odškodnenie podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 17 ods.2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd t.j. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.713,62€ s úrokom z omeškania ročne od 22.9.2012 do zaplatenia za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní v prejednávanej veci. Odvolací súd má zato, že predmetné podanie je s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., keďže každý úkon sa posudzuje podľa obsahu, zmenou návrhu v zmysle § 95 O.s.p., keďže navrhovateľ sa domáha viac a aj iného plnenia ako sa domáhal pôvodným návrhom, o ktorej zmene prvostupňový súd nerozhodol. Odvolací súd má zato, že pokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu a ak tak urobil, týmto postupom zavinil, že predmet konania nebol ustálený, ktorá vada má v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. za následok neprávne rozhodnutie vo veci a je aj samostatným dovolacím dôvodom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie, ktorému predchádzala niektorá z týchto vád, nemôže byť považované za vecne správne a pokiaľ sa v odvolacom konaní zistí takáto procesná vada odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby posudzoval

opodstatnenosť uplatnenia odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. ). Ďalšia vada ktorá mala v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v dôsledku, ktorej bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom spočívala v postupe súd prvého stupňa pri predvolaní navrhovateľa na termín pojednávania na deň 17.10.2013. Podľa § 45 ods. 4 Os.p. písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Podľa § 45 ods. 5 Os.p. doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolania na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Prvostupňový súd v rozpore s ustanovením § 45 ods. 5 O.s.p. doručoval predvolanie na pojednávanie stanovené na deň 17.10.2013 navrhovateľovi elektronicky / č.l. 257 spisu / aj keď pri doručovaní predvolania na pojednávanie je doručovanie elektronickými prostriedkami vylúčené. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže sa s poukazom na § 212 ods. 3 O.s.p. v konaní pred súdom prvého stupňa vyskytli také vady konania ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a majú za následok odňatie možnosti konať pred súdom / sú dôsledkom porušenia procesnoprávnych predpisov, keď nebol rozhodnuté o zmene návrhu, prvostupňový súd riadne nepredvolal účastníkov konania na pojednávanie / odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil / § 221 ods. 1 písm. f), O.s.p. / a vec mu vrátil na ďalšie konanie / § 221 ods. 2 O.s.p. /. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade v zmysle § 95 O.s.p. / § 143 / rozhodnúť o zmene návrhu, účastníkov predvolať na termín pojednávania v súlade s ustanoveniami O.s.p. / CSP/ a následne vo veci opätovne rozhodnúť o celom uplatnenom návrhu, keď v prípade nového rozhodnutia v tomto nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé, preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. O.s.p. / § 220 ods. 2,3,4 CSP/ a odôvodnení musí byť každý výrok rozhodnutia.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania / § 224 ods. 3 O.s.p. /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.