Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/85/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobkyne K. S., nar. XX. XX. XXXX, K. F. R. XX, právne zast. JUDr. Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti žalovaným ad1/ Q. F., nar. XX. XX. XXXX, K. F. R. XXX, t. č. v D. pre seniorov B. Schoppera, T. - S. XXXX/X, právne zast. JUDr. Erika Simanová, advokátka, Akademika Hronca 9, Rožňava, ad2/ Q. F., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX, R., H. republika, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, taktoQ.

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd z a s t a v u j e konanie o určenie, že polovičný podiel z nehnuteľností zapísanej na LV č. XX, k. ú. K. F. R., parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX záhrady o výmere XXXX m2, patria do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému ad1/ trovy konania vo výške 459,17 Eur, ktoré je povinná zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného ad1/, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným ad2/ žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd určil, že X podiel z nehnuteľností evidovaných na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela reg. „C“ č. XX, záhrady o výmere XXXX m2, rodinný dom s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. XX, k. ú. K. F. R. patria do dedičstva po poručiteľke A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. F. R. XXX. V žalobe uviedla, že je dcérou žalovaného ad1/ a už nebohej matky A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. Žalovaný ad2/ je jej brat. V súčasnej dobe prebieha po jej neb. matke dedičské konanie u notára JUDr. Jozefa Farkašovského. Počas tohto konania zistila, že rodinný dom, ktorý mal byť predmetom dedičstva nebude prejednávaný v dedičskom konaní, nakoľko bol prevedený na žalovaného ad2/ za okolností, ktoré považuje za rozporné so zákonom. Na základe týchto skutočností, ktoré uviedla i pred notárom, bola v Zápisnici zo dňa 18. 02. 2014 vyzvaná, aby preukázala vlastníctvo poručiteľky. Jedná sa totiž o to, že jej rodičia po uzavretí manželstva dňa XX. XX. XXXX spoločne začali s výstavbou rodinného domu v súčasnosti vedeného na LV č. XX rodinný dom so s.č. XXX na parc. reg. „C“ č. XX, k. ú. K. F. R.. O tom, že tento dom sa začal stavať a bol dokončený počas trvania manželstva svedčí rozhodnutie o prípustnosti stavby (stavebné povolenie) zo dňa XX. XX. XXXX a rozhodnutie o povolení užívať budovu zo dňa XX. XX. XXXX ako aj potvrdenie svedkov, ktorí v tom čase bývali v danom mieste a boli im tieto pomery známe. Okolnosti, za ktorých boli nadobúdané pozemky patriace k tomuto domu jej známe nie sú a tieto pravdepodobne vyplynú z vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa nepreukáže opak, bude vychádzať z toho, že aj tieto parcely reg. „C“ č. XX, zastavané plochy a a nádvoria o výmere

XXX mX a parc. reg. C“ č. XX, záhrady o výmere XXXX mX spoločne s už zmieňovaným rodinným domom s.č. XXX na parc. reg. C“ č. XX, k. ú. K. F. R. mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej ako BSM) jej rodičov. Napriek uvedenému boli evidované len ako výlučné vlastníctvo jej otca, žalovaného ad1/, ktorý ich dvoma samostatnými darovacími zmluvami „Darovacia zmluva V XXXX/XX

- XX/XX“ a „Darovacia zmluva V XXX/XX - XX/XX“ previedol na žalovaného ad2/ čím bola ukrátená na práve dedenia. I keď okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu týchto darovacích zmlúv nie sú predmetom tohto konania, považuje za dôležité uviesť, že sa tak stalo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 143 z. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 30. 06. 1965 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Na základe uvedených skutočností má za to, že predmetné nehnuteľnosti mali patriť do BSM a len zrejmým pochybením či už na strane úradov, alebo jej rodičov sa tak nestalo. Poukázala aj na to, že vôľou jej matky bolo, aby dedičstvo po nej dedili ona a žalovaný ad2/ rovným dielom, čo spísala do vlastnoručne spísaného závetu zo dňa 01. 10. 2010.

Žalovaný ad2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobkyňa nijak nerozporuje skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti (parcela registra „C“ C-KN parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc.č. XX záhrada o výmere XXXX m2 a rodinný dom s.č. XXX na C-KN parc. č. XX,) boli v dobe pred uzatvorením darovacích zmlúv v jeho prospech evidované vo výlučnom vlastníctve jeho otca, žalovaného ad1/. Keďže žalobkyňa túto skutočnosť nijak nerozporuje, je potrebné ju považovať za nespornú a netreba ani vykonať dokazovanie, on predsa tak činí priložením príloh. Vzhľadom k tomu, že jeho otec bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, mal neobmedzené právo s nimi disponovať. Na základe darovacích zmlúv zo dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX preto previedol platne a účinne vlastníctvo k nehnuteľnostiam na jeho osobu. Namieta ďalej, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Žalobkyňa naznačuje, že dôvodom, prečo boli nehnuteľnosti evidované ako výlučné vlastníctvo jeho otca, bolo pochybenie úradov alebo ich rodičov. Nech sa teda žalobkyňa obráti so žalobou alebo iným podobným spôsobom na slovenské úrady. Neexistuje žiadny právny dôvod na to, aby bol žalovaný on. Jeho otec, žalovaný ad1/ mu nehnuteľnosti daroval, pretože on sa staral o svojich rodičov, žalobkyňa nikdy neprejavovala záujem o ich rodičov, nenavštevovala ich a neposkytovala im žiadnu finančnou a zdravotnú pomoc, na rozdiel od neho.

Právny zást. žalobkyne ďalej uviedol, že trvá v celom rozsahu na písomne podanej žalobe s tým, že rodinný dom bol postavený rodičmi žalobkyne za trvania manželstva o čom svedčí stavebné povolenie, ako aj rozhodnutie o užívaní stavby. Manželstvo rodičov žalobkyne bolo uzavreté XX. októbra XXXX a rodinný dom bol stavaný v období rokov 60-65 i keď v r. 1965 bola kolaudácia budovy, tento dom ešte nebol úplne dokončený a postupne ho dokončili spoločne pre potreby tak žalovaného ad1/, ako aj jeho neb. matky. Je nepochybné, že rodinný dom bol stavaný pre oboch rodičov žalobkyne zo spoločných prostriedkov a teda nepochybne tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Predložil potvrdenie Obce, ako aj potvrdenie občanov, ktorí mali vedomosť o týchto skutočnostiach a navrhol vo veci vypočuť účastníkov konania. Tvrdenie žalovaného ad1/, že dom bol postavený z výlučných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva sa nezakladá na pravde a keď uvádza, že mal o tom dôkazy, že ich predloží na pojednávaní, žiada, aby ich predložil, aby sa mohli k tomu vyjadriť. Naopak žalobkyňa tvrdí, že dom bol stavaný zo spoločných prostriedkov.

Právna zást. žalovaného ad1/ uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiada ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného ad1/. Pozemky patrili rodičom a právnym predchodcom žalovaného ad1/. Pokiaľ ide o rodinný dom, tento rodinný dom bol postavený výlučne z prostriedkov, ktoré vlastnil žalovaný ad1/ ešte pred uzavretím manželstva. V prípade potreby na túto okolnosť navrhuje vypočuť žalovaného ad1/, predo ňou uviedol, že tieto prostriedky získal ako odškodnenie ešte z vojnového obdobia a výlučne z týchto prostriedkov bol postavený rodinný dom. Preto bol aj zapísaný a aj stavebné povolenie, myslí, že aj užívacie povolenie, bolo uvádzané iba na jeho meno. Poukázala na skutočnosť, že ak by aj rodinný dom patril do BSM poručiteľky a žalovaného ad1/, poručiteľka tento rodinný dom ku dňu smrti nemala v majetku a to z toho dôvodu, že darovacou zmluvou v r. 2010 previedol žalovaný ad1/ podiel pod B1 na žalovaného ad2/ a podiel pod B2 previedol za života poručiteľky, dôkazom je rozhodnutie B. katastra T. č. M zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorého účinky vkladu nastali XX. 5. XXXX a ktoré v originály predložila súdu, pretože pri nahliadnutí do spisu zistila, že nie je obsahom spisu. Žalovaný

ad1/ mal právo previesť darovacou zmluvou nehnuteľnosti v časti obidvoch podielov, aj pod A aj pod B2 na syna, poručiteľka, pokiaľ ide o podiel pod B1 za predpokladu, že by bol patril do A., za svojho života nikdy nenamietala relatívnu neplatnosť tejto zmluvy a tak isto udelila súhlas a za svojho života sa nikdy nedomáhala relatívnej neplatnosti zmluvy, ani pokiaľ ide prevod nehnuteľnosti pod B2 LV. Je názoru, že otázky starostlivosti detí o rodičov, resp. vyjadrenia obyvateľov obce týkajúce sa starostlivosti o rodičov, sú právne bezvýznamné z hľadiska rozhodnutia v tejto konkrétnej veci. Pokiaľ ide o fotokópiu vyhlásenia poručiteľky a ako aj fotokópiu vyhlásenia svedkov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, k tomu chce uviesť, že spochybňuje hodnovernosť o vyhlásení, opakujú sa tam podpisy, niektorí traja sa podpísali 2-krát a pokiaľ ide o poručiteľku, na jej vyhlásení je evidentne závet, je písané v maďarčine, je v hornej časti dátum z r. 2010, pričom v dedičskom konaní účastníci zhodne vyhlásili, že poručiteľka závet nezanechala. Tieto skutočnosti nemajú význam pre rozhodnutie.

Žalovaný ad2/ vypovedal, že on si to nepamätá, lebo vtedy nežil, ale z rozprávania otca vie, že za to, že bol v zajatí v Rusku dostal 85 000,-Kčs, mal o tom doklad ešte v starom dome, kde býval so svojou matkou a niekde v archíve by sa mal tento doklad nachádzať. Žil na Slovensku dokiaľ nenastúpil na základnú vojenskú službu v r. 1977, tam sa oženil, zostal tam. Má listinné dôkazy o tom, ako otec nadobudol pozemky a ako bol postavený dom, to mu písal. Ide o roky 2011 do súčasnosti. Otec to vysvetľoval tak, že pozemok patril otcovi jeho otca, boli 4 súrodenci, mal tam štvrtinový podiel, no keďže sa vzdal podielu v rodičovskom dome v prospech sestry, tak už mal polovicu a druhú polovicu kúpil, takto to napísal, ďalej to tam nešpecifikoval, komu zaplatil. O tom mu rozprával len otec, mama sa ku tomu nevyjadrila. Rodičov navštevoval cez letné prázdniny s deťmi. Keď videl, že otec už nevie udržiavať nehnuteľnosť, tak začal chodiť častejšie a to od r. 2009. Hlavne, keď vznikol problém so starostlivosťou o matku. Najprv to riešil telefonicky, no potom prišiel na to, že je to lacnejšie, keď príde autom, lebo bolo im potrebné aj zabezpečiť lekárske vyšetrenie, aby sa im mohla podať žiadosť do domova dôchodcov. To vybavoval na viackrát, potom v r. 2013 prijali oboch rodičov do domova dôchodcov, mamu zo zdravotných dôvodov a u otca prihliadli na to, že je starý a nie je schopný sa o seba postarať. Predtým ako sa odsťahoval do ČR býval s rodičmi v dome, ktorý je predmetom konania. Dom najprv stavali pre seba, aby si založili rodinu. Ten dom bol stavaný v priebehu manželstva. Nepamätá si, kedy sa sťahovali do domu, no vie, že už chodil do školy. Dom sa staval priebežne, ešte vtedy bývali v starom dome. Podľa toho ako boli peniaze sa urobila jedna miestnosť, druhá. Myslí si, že dom sa dokončil okolo r. 1970. Matka sa nijak nepodieľala výstavbou na rodinnom dome, myslí, že nemiešala betón, ale varila, starala sa o deti. Robila to tak ako to robí žena v domácnosti, teda bežné práce, prala, varila a pod. Myslí si, že za normálnych okolností by mala nárok na dom aj sestra, keby sa chovala normálne, ako sa má chovať k rodičom, Mali brata, ktorý zomrel 23. 5. 2009, potom otec mu tvrdil, že sestra chce predávať dom, s čím on nesúhlasil, aby to bolo za života rodičov a preto sa rozhodol previesť najprv polovicu na neho, aby tomu zabránil. Oni si s otcom aj pôvodne mysleli, že mala by mať žalobkyňa polovicu v dome, alebo aj časť. Otec hovoril, že pokiaľ sa postará žalobkyňa o matku, tak nech vtedy dostane polovicu domu. Najprv otec ešte čakal, ako sa zachová žalobkyňa, či sa bude starať o matku, vlastne aj vtedy, keď ju zobrali do domova dôchodcov, žalobkyňa odmietla platiť za matku. Otec sa dozvedel, že mu patrí aj druhá polovica nehnuteľnosti v októbri 2010, no nepreviedol ju na sestru, čakal, ako sa zachová žalobkyňa. On otcovi hovoril, že pre kľud a jeho zdravie vráti polovicu darovacej nehnuteľnosti žalobkyni, no otec s tým nesúhlasil. Otec čakal do poslednej chvíle, no potom sa rozhodoval v apríli 2013, keď videl, že žalobkyňa nechce nič platiť a prepísal na neho druhú časť a teraz mu dáva za pravdu.

Žalobkyňa vypovedala, že ona cítila, že má ako dcéra opatrovať rodičov. Zo začiatku boli dobre s otcom, postupne sa to zhoršilo, lebo otec je veľmi sporlivý. Otec vymyslel, že aby mamu zobrala ku sebe. Bolo to potom ako zomrel brat v r. 2009. Najprv vychádzala rovnako dobre s obidvoma rodičmi, potom sa to zhoršilo. Ona sa nezaujímala, komu dom patrí, starosti si o dom nerobila, o rodičov sa starala. Aj o otca sa chcela starať, ale on povedal, že nechce. Povedal, že sa necíti na to, že ho má niekto opatrovať. Keď zomrel brat, nevie, či nebrala veľa liekov, lebo ako keby jej „prekapčávalo“ v mozgu, no postupne sa z toho dostávala. Mala problémy s kĺbmi, no potom sa to zlepšilo tak, že sa postavila na nohy a sama prešla ku nim. S otcom sa to zhoršilo tak, že chcel, aby prispela do elektriny a plynu, aj zaplatila, no keď zapla u nich elektrinu, tak ju prefackal, aj keď zaplatila elektrinu za mamu, nedovolil, aby išiel televízor. Kúpili vozík, no nedovolil, aby ju umývali, aby sa míňala voda, lebo tak šporil. Nedovolil, aby umývala kuchyňu, keď doniesla obed. Urobil aj to, že keď prišla s jedlom, zamkol mamu v dome a on odišiel preč a nevedela sa dostať dnu. Potom povedal, že ak sa chce o mamu starať, má ju zobrať, ale mama nechcela. Potom dva roky bola mama u nej a starala sa o ňu. Keď zomrel brat v r. 2009 prišiel aj žalovaný ad2/, pýtala sa, čo bude s rodičmi, ale on povedal, že sa nebude s ňou o tom rozprávať. Keď

matka bola u nich, začal chodiť otec ku nim, otravoval ich, povedal jej, že je „kurva“, zatvoril dvere, kde bola mama a nechcel ju pustiť. To aj napísala žalovanému ad2/, myslela si, že bude na jej strane, písala mu, aký bol otec zlý. Napriek tomu, že sa veľmi starala o matku, keď bola u nich, naučila ju znova písať, aj tak ju z nejakého dôvodu odmietala, nevie, prečo, možno preto, že brat, žalovaný ad2/ bol ďaleko. On im hovoril, že ich zoberie do Čiech, no má pocit, že vybavoval veci, aby dostal dom. Hovoril, že keď budú na dôchodku, vráti sa domov, rodičia mu dôverovali. Nikdy nebola reč o tom, že ju vydedia. Matka aj v závete napísala, že ona dobre nerozmýšľa, ale že chce, aby dedila aj ona. Chodila do domu, tam upratovala, aj prala veci, žalovaný ad2/ si myslel, že chodí hľadať peniaze. Keď niekto tvrdí, že ona niečo ukradla, odkiaľ by mal otec 300 000,-Sk usporených. Pokiaľ si pamätá, v dome začali bývať, keď mala možno 7 rokov, aj viac, lebo vie, že vláčila okná, už aj oni pomáhali, keď dávali okná na dom. Pamätá si, že matka pomáhala pri dome, mama dávala do vedra betón a otec to vyťahoval. Tiež aj mamina rodina, švagor. Dom bol postavený zo spoločných prostriedkov, staval sa dlho. Dokončoval sa aj potom ako už v ňom bývali. Neboli hotové niektoré steny, kúpeľňa a pod. Rodičia stavali dom pre nich ako deti a pre seba. Matka sa vyjadrovala tak, že je to spoločný dom, že je aj jej. Ona si celú dobu myslela, že patrí aj jej. Čo sa týka platenia, o ktorom hovoril žalovaný ad2/, ona povedala, že pokiaľ bude dediť aj ona, tak bude platiť. Vedela, že má otec peniaze, lebo to povedal aj mame, aj jej. Nevedela pochopiť, prečo by musela platiť, keď má otec peniaze. Otec mal dôchodok 10 000,-Sk čo si myslí, že by malo stačiť. Ešte chce povedať, že brat jej žiadne peniaze na vyplatenie z domu neponúkol, nebola o tom reč. Raz, keď sa s otcom rozprávali, otec dobre nepočul, tak kričali, prišiel žalovaný ad2/ a spýtal sa, čo to je za krik a ona povedala, že je to tak isto jej dom ako jeho a žalovaný ad2/ povedal, že to sa ešte uvidí. Vtedy povedal, že pokiaľ nevypadneme, myslel tým ju a jej druha, pustí na nich psa. Keď tam vyrástla, myslela si, že aj ona tam má miesto.

Žalovaný ad1/ na výsluchu dňa 23. 07. 2015 okrem iného vypovedal, že pokiaľ ide o dom, bol v Rusku, potom v zajatí. Mal 28 rokov, keď sa vrátil z vojny. Pracoval v pozemných stavbách, dostával 2 400 korún. Po návrate zo zajatia mali pôdu, kde hospodárili, niečo aj predali. Pozemok na dom kúpil on. Rodičia vyplatili polovicu pozemku. Kúpili ho na stavbu domu. On začal stavať na druhej polovici pozemku, tú polovicu kúpil on. Pozemok mal X XXX m2, polovicu vyplatili jeho rodičia. Druhá polovica pozemku patrila 4 deťom, vymenil si so súrodencom časť pozemku za časť domu a ostatných dvoch vyplatil. Bolo to v čase, keď ešte nebol ženatý. Dom sa začal stavať o štyri roky ako vysporiadal pozemok. V čase, keď začal stavať dom, už mal manželku. Od štátu dostal 100 000 forintov, robil do svojej 70-ky, pracoval v Rožňave. Keď si vzal manželku, nepracovala, bola iba doma. Dom staval, ako mu prichádzali peniaze. Pozemok kúpil, keď ešte nebol ženatý, dom začal stavať už v manželstve. Manželka mu pomáhala tak, že varila, keď prišli majstri a šporila. Z našporeného financovali dom. Všetky peňažné prostriedky, aj nasporené, čo zarobil, šili na výstavbu domu. Dom staval „pre nás...“ S manželkou sa tešili, že sa im podarilo postaviť dom, jeho mama nebola za dobre s jeho manželkou... keby bolo všetko tak, ako má byť, bol by dom prepísaný na tri strany. Dom staval aj pre manželku, veď spolu žili, on bol za dobre aj so svojou mamou, aj so svojou manželkou, aj keď si ony dve nerozumeli. Podľa neho manželka má v dome tiež svoj podiel, podľa neho patrí doma aj manželke, žili tam až do jej smrti. To, že celý dom je napísaný na jeho meno sa dozvedel vtedy, keď polovicu domu prepisoval na syna.

Právna zást. žalovaného ad1/ v písomnom vyjadrení uviedla, že ak by aj rodinný dom patril do A., poručiteľka ku dňu smrti nevlastnila žiaden spoluvlastnícky podiel, pretože nehnuteľnosti boli postupne prevedené na syna už pred jej smrťou a tieto prevody nikto nenamietal.

Právny zást. žalobkyne v písomnom vyjadrení doručenom súdu 17. 02. 2016 uviedol, že žalobkyňa uviedla, že jej otec, t. j. žalovaný ad1/ potvrdil tú skutočnosť, že rodinný dom staval spolu s nebohou matkou žalobkyne, t. j. manželkou žalovaného ad1/ a to po uzavretí manželstva. Z jeho výpovede vyplynulo, že rodinný dom staval spolu s manželkou pre potreby rodiny, aby tam spolu bývali a doslova uviedol, že podľa neho rodinný dom patrí aj manželke. O tom, že rodinný dom je napísaný v celosti na jeho meno sa dozvedel vtedy, keď prepisoval polovicu rodinného domu na syna (darovacia zmluva bola vyhotovená v roku 2010 tak ako to vyplynulo z dokazovania). K námietke právnej zástupkyne žalovaného ad1/, že matka žalobkyne v čase, keď došlo k prevodom ešte žila a že tieto prevody nikdy nenamietala, žalobkyňa uviedla, že matka žalobkyne sa dovolala neplatnosti darovacej zmluvy z roku 2010, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1429/10 a to jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému ad1/ a žalobkyňa, ktorá nebola účastníkom právneho úkonu, t.j. darovacej zmluvy z roku XXXX, č. V XXX/XX sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy v tomto konaní voči

obom účastníkom právneho úkonu, pričom súd platnosť právneho úkonu posúdi v zmysle ustálenej súdnej praxe ako predbežnú otázku.

Na pojednávaní dňa 07. 06. 2016 právny zást. žalobkyne upravil žalobu tak, aby súd určil, že podiel X k nehnuteľnosti rodinného domu postaveného na parc.č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, s.č. XXX, zapísaný na LV č. XX, k. ú. K. F. R. patrí do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX. A. späť žalobu o určenie, že polovičný podiel z nehnuteľností zapísanej na LV č. XX, k- ú. K. dlhá R., parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX záhrady o výmere XXXX m2, patria do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, vzhľadom na výpoveď žalovaného ad1/ o nadobudnutí. Z vyjadrenia právnej zást. zo dňa 16. 11. 2015 doručené súdu 20. 11. 2015 vyplýva tvrdenie, že nebohá A., matka klientky, súhlasila darovacími zmluvami a že nenamietala prevodu - s takýmto vyjadrením nesúhlasí. Má kópiu, ale aj originál listu nebohej matky klientky, ktorá reagovala na skutočnosť, kedy došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností v roku 2010, kde najskôr darovacia zmluva medzi otcom klientky a žalovaným bola na celok, teda celú nehnuteľnosť, bol povolený vklad, mám rozhodnutie katastra z 02. 10. 2010. Hovorí o tom, že sa vkladá v prospech Q. F., nar. 16. 02. 1958 celok, podiel je X/X. Následne na základe protestu a dovolania sa neplatnosti zo strany matky klientky a odporcu - otca, došlo k zmene a v roku 2011 na základe toho istého vkladovacieho čísla došlo k prevodu polovice. Čo je podstatné v tomto konaní sa domáha klientka vyslovenia neplatnosti zmluvy z roku 2013, ktorou súd vyhodnotí ako predbežnú otázku, hovorím o relatívnej neplatnosti, pretože tento úkon bol urobený zrejme bez vedomia a súhlasu teraz neb. matky klientky. Poukazuje pritom na rozhodnutie NS z 31. 08. 2010 sp.zn. , z ktorého vyplýva to: „Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť žalobou, čo je v danom prípade, podanou na súde. Otázka relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní možno riešiť ako otázku predbežnú. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku ex tunc. To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo.“ Vzhľadom na toto stanovisko, ktoré hovorí o účinkoch dovolania sa relatívnej neplatnosti a to takej, že sa rovná absolútnej neplatnosti, poukazujem na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorý hovorí o následkoch a účinkoch absolútne neplatného právneho úkonu, cituje: „Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ Reaguje na vyjadrenie právnej zástupkyne protistrany. Poukázal na rozhodnutie NS SR R 45/1989, kde sa uvádza, že smrťou účastníka nestráca právny úkon povahu relatívne neplatného právneho úkonu a preto ju môže uplatniť aj dedič. Na dôkaz toho, že jeho klientka bola spolu s otcom stavebníčkou a osobou, ktorá stavala nehnuteľnosť, tak isto ako otec, poukázal na rozhodnutia a ustálenú súdnu prax pri stanovení kedy a za akých okolností je potrebné posudzovať spoluvlastníctvo, ktoré sa vytvorí originálnym spôsobom, t.j. výstavbou, , komentár k OZ, cituje: „vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobúda originálne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu, nadobúda vlastníctvo k nej stavebník v občiansko-právnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.“ Je tu rozvedené aj to, keď stavajú dvaja s dohodou alebo bez dohody o spoluvlastníctve a záver hovorí o tom, že nadobúda stavbu ten, kto realizuje a pre koho bola. Poukazujem na rozhodnutie o prípustnosti stavby, o ktoré od počiatku sa opiera protistrana, že bolo vydané len pre p. Q. F. a on je vlastník, to že tomu tak nie je, nasvedčuje toto rozhodnutie. Navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

Právna zást. žalovaného ad1/ reagujúc na vyjadrenie práv. zást. žalobkyne uviedla, že ak by aj rodinný dom patril do A., nemá to zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, pretože znovu zdôrazňuje, z hľadiska úspešnosti žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, je základným predpokladom skutočnosť, že poručiteľ predmetnú vec vlastnil ku dňu smrti. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, ktorý previedol žalovaný v roku 2010, tak žiada, aby žalobkyňa predložila dôkaz, že prípadná námietka neplatnosti bola doručená účastníkom darovacej zmluvy. Zatiaľ predložili rukou písaný v maďarčine text, ktorý mohol byť napísaný za rôznych okolností, spochybňuje skutočnú vôľu žalobkyne, ktorá mohla byť významnou mierou ovplyvnená nátlakom jej dcéry, žalobkyne, pri písaní textu, ktorá nikdy nebola spokojná s tým, že predmetný podiel k rodinnému domu nadobudol jej brat. Pokiaľ ide o podiel, ktorý bol predmetom darovania v r. 2013, platí to isté. Poručiteľka sa nedovolala relatívnej neplatnosti a je sporné, či sa môžu dovolať relatívnej neplatnosti dedičia poručiteľa. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu v r. 2013 a jej relatívnu neplatnosť, vznáša námietku premlčania, pretože k prevodu malo dôjsť v máji 2013, žaloba bola podaná v apríli 2014, ale z obsahu žaloby absolútne nevyplýva, že by ju boli podali na základe

toho, že by sa dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Našla možno jedinú vetu, ktorá by sa týkala príp. neplatnosti. Je to v časti I. žaloby, posledný odsek, posledná veta. Z toho vyplýva, že žalobkyňa sa podaním žaloby nedovoláva relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z roku 2013. Prvýkrát uvádza a dovoláva sa relatívnej neplatnosti prostredníctvom právneho zástupcu až na dnešnom pojednávaní, t. j. júni 2016, t. j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Poukazuje na skutočnosť, že síce dovolaním sa relatívnej neplatnosti a to právne účinným dovolaním sa, má právny úkon znaky absolútnej neplatnosti, avšak keďže k tomu došlo po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, súd na tento úkon nemôže prihliadať. Nie sú splnené podmienky, aby súd vyhovel žalobe. Stratou právnej spôsobilosti oprávnenej osoby právny nástupca nezískava právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov a teda opakovane spochybňuje listinný dôkaz rukou písaný, jeho pravosť a pravdivosť, ktorý predložil na dnešnom pojednávaní. Žalovanému ad1/ žiadne dovolanie sa relatívnej neplatnosti nikdy nebolo doručené alebo oznámené, ani zo strany poručiteľky.

Žalovaný ad2/ uviedol, že on nič neskrýval, všetky listinné dôkazy v kópii ktoré mal aj doručil súdu spolu s vyjadrením. Došlo ku chybe a preto on sám išiel na kataster, darovacia zmluva bola na polovicu domu. Preto nie je možné, aby kataster na základe darovacej zmluvy zapísal dom v celosti, iba omylom, čiže omyl urobil kataster. Otec mu chcel darovať dom, nevie, čo sa tu rieši, pokiaľ by to otec nechcel, tak by tak neurobil. Keby aj dnes zmenil otec názor a chcel to zmeniť, tak on by s tým súhlasil. On mu aj povedal, že pokiaľ by to chcel, môže to urobiť, on s tým bude súhlasiť.

Právny zást. žalobkyne uviedol, že tvrdenie právnej zást. o tom, že do A. nemôže patriť nehnuteľnosť, pretože poručiteľka, matka klientky nebola vlastníčkou v čase smrti, je neodôvodnené. Poukázal pritom na to, že už niekoľkýkrát odôvodňuje podaný návrh tak, že poručiteľka, matka klientky, nadobudla vlastnícke právo k rodinnému domu originálnym spôsobom, t. j. výstavbou. Namietať premlčanie vzhľadom k tomu, že nárok, resp. dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo učinené až dnes je nie na mieste, predsa každý vie, ktorý sa zaoberá právnymi otázkami, že žalobu o určenie vl. práva je možné podať v akejkoľvek lehote. Tam, kde je možné žalovať priamo na plnenie, nie je možné žalovať neplatnosť zmluvy. Tú rieši súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k určeniu vl. práva. Okrem toho priamo v dedičskom konaní po poručiteľke to bolo namietané žalobkyňou. O tom hovorí rozhodnutie NS SR R 45/1986.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že nehnuteľnosť - rodinný dom č.s. XXX, postavený na parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XX, k. ú. K. F. R. patrí do A. žalovaného ad1/ a nebohej A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Podľa § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49o, 14, § 145 ods. 1, § 479, § 589, 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe darovacej zmluvy z 13. 09. 2010 bol povolený rozhodnutím Správy katastra T. o dňa XX. XX. XXXX, číslo vkladu V XXXX/XX, právoplatným dňa 02. 10. 2010, účinky vkladu dňa 02. 11. 2010.

Vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a1/ a žalovaným ad2/ 24. 04. 2013 bol povolený rozhodnutím B. katastra T. o dňa XX. XX. XXXX, číslo vkladu V XXX/XX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, právne účinky vkladu nastávajú dňa 23. 05. 2013.

Žalovaný ad1/ previedol vec patriacu do A. sám, bez súhlasu manželky. Neplatnosti týchto právnych úkonov (obidvoch darovacích zmlúv) sa mohla jeho manželka dovolať v lehote 3 rokov. Trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k právnemu úkonu, t. j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

U zmluvy z 13. 09. 2010 uplynula dňa 13. 09. 2013, u zmluvy z 24. 04. 2013 uplynula 24. 04. 2016.

Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy (tí, ktorí sami neplatnosť zmluvy nespôsobili) a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto právneho úkonu vo svojich právach a oprávnených úkonoch dotknutí (opomenutí). Ak oprávnený subjekt zomrel (zanikol), právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu prechádza na dediča (právneho nástupcu), pričom táto zmena v osobe nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Právne účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho úkonu, v takom prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu.

Súd nepovažoval za preukázané, že A. F. sa dovolala neplatnosti darovacej zmluvy z 13. 09. 2010 voči žalovaným ad1/ a ad2/. Túto zmluvu teda považuje za platnú.

U druhej darovacej zmluvy zo dňa 24. 04. 2013 považuje za dovolanie sa jej neplatnosti podaním žaloby žalobkyňou na súd, resp. doručením žaloby žalovanému ad1/ dňa 02. 12. 2014 a u žalovaného ad2/ dňa 27. 11. 2014, teda pred uplynutím premlčacej doby.

Súd ale nemohol vyhovieť žalobe a určiť, že polovica nehnuteľnosti - domu a zastavanej plochy patrí do dedičstva po por. A. F., mohol by len určiť, že polovica tejto nehnuteľností patrí do A. žalovaného ad1/ a A. F..

Z toho dôvodu súd žalobu musel zamietnuť.

Žalobu v časti určenia, že polovičný podiel z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, k. ú. K. F. R., parc.č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX záhrady o výmere XXXX m2, paria do dedičstva po neb. A. F., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX zobral právny zást. žalobkyne späť dňa 07. 06. 2016, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1/ O.s.p., keď žalovanému ad1/, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Právna zást. žalovaného ad1/ vyčíslila trovy konania na strane žalovaného ad1/ vo výške trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm. c, v hodnote 64,53 Eur, resp. 66,-Eur odmeny za 1 úkon, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 nasledovne. Za prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 14. 05. 2015, pri výsluchu žalovaného v H. 23. 07. 2015, písomné podanie týkajúce sa veci zo dňa 16. 11. 2015 vo výške 4 x 64,53 Eur, režijný paušál 4 x X,XX Eur, za účasť na pojednávaní 07. 06. 2016 vo výške 66,-Eur , režijný paušál 8,58 Eur, podľa § 15 cestovné 23. 07. 2015 vlastným autom VW C. RV XXX BR, T. - H. - T. 8 km x 0,3 Eur pri cene PL Nat 95 1,382 Eur/l v celkovej výške 2,4 Eur, podľa § 17 ods. 1 náhrada za stratu času pri ceste 23. 07. 2015 vo výške 1 polhodiny 13,98 Eur, spolu 382,64 Eur + 20 % DPH 76,53 Eur, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 459,17 Eur.

O povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni žalovaného ad1/ súd rozhodol podľa § 149 ods. 1/ O.s.p.

Žalovaný ad2/ si trovy konania nežiadal, súd teda rozhodol, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a ním nikto nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.