Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloletú: Q. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. Q. XX, E. Z. a otca: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okres I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti časti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 21.03.2016, č.k. -32, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. M. P. zvýšeným výživným vo výške 130,- Eur mesačne vždy od 15. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky od 22.02.2013 a v časti o zameškanom výživnom p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom rozhodol o návrhu matky dieťaťa na zvýšenie výživného tak, že mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.06.2007, č.k. -32 v časti bežného výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Q. M. P., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, od 22.02.2016. Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2016 do 31.03.2016 vo výške 81,16 Eur otca zaviazal splácať v 5,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 11.06.2007, č.k. -32, keď súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 66,39 Eur (2.000,-Sk) mesačne. V čase posledného rozhodovania bol otcov mesačný príjem 497,91 Eur (15.000,- Sk), pričom rodičom dával na chod domácnosti 132,78 Eur (4.000,- Sk). S maloletou sa stretával niekedy aj 2 krát do mesiaca. Chodil za ňou aj do Martina. Matkin príjem v čase posledného rozhodovania bol vo výške 497,91-564,30 Eur (15.000-17.000,- Sk). Pracovala ako živnostníčka. Zo správy Obchodnej spoločnosti Pátek Family, s.r.o. mal súd za preukázané, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 370,98 Eur. Zo správy Obchodnej spoločnosti STYLE DOOR, s.r.o. súd zistil, že matkin priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 195,38

Eur. Matka je evidovaná ako poberateľka rodinných prídavkov vo výške 23,52 Eur. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2004. V čase posledného rozhodovania maloletá navštevovala materskú škôlku.

Následne prvostupňový súd citoval ustanovenia Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci. Ďalej skonštatoval nasledovné: od posledného rozhodovania o výživnom nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. Zmenu pomerov mal súd preukázanú najmä na strane maloletej, ktorá je vekovo staršia, čím sa zvýšili aj jej odôvodnené potreby. V čase posledného rozhodovania maloletá navštevovala materskú školu. V súčasnej dobe navštevuje II. stupeň základnej školy. Došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletej súvisiacich so školskými povinnosťami ako aj ostatných bežných výdavkov, nakoľko maloletá je oproti poslednému rozhodovaniu staršia takmer o 9 rokov. Zmena pomerov nastala aj na strane matky a otca. Matka v čase posledného rozhodovania zarábala 497,91-564,30 Eur (15.000-17.000,- Sk). V súčasnosti zarába priemerne necelých 200,- Eur mesačne. Otec v čase posledného rozhodovania zarábal mesačne v priemere 497,91 Eur (15.000,- Sk). V súčasnosti jeho príjem dosahuje 370,- Eur. Pri hodnotení toho, či je dôvod na zvýšenie výživného, súd prihliadol najmä na vývoj životných nákladov ako aj na odôvodnené potreby maloletej, ktoré sa od posledného rozhodovania o výživnom výrazne zvýšili. Je nesporné, že dieťa navštevujúce materskú školu má neporovnateľne nižšie výdavky na svoje odôvodnené potreby ako dieťa, dievča, navštevujúce druhý stupeň základnej školy. Ďalej súd prihliadol na to, že matka maloletej zabezpečuje bytové potreby a vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú. Naproti tomu otec maloletej nad rámec výživného ničím neprispieva, o maloletú sa nezaujíma, nestretáva sa s ňou, netrávi s ňou voľný čas. Vzhľadom k tomu je od neho ako rodiča oprávnené očakávať, že sa na výžive svojho dieťaťa bude podieľať inak, a to finančným plnením vo forme výživného. Pri hodnotení príjmu otca súd zohľadnil aj to, že otec nad rámec svojej priemernej mzdy vo výške 370,- Eur poberá aj stravné lístky v hodnote 60,-Eur. Nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd nezohľadnil ani výdavky otca na poistku a telefón spolu vo výške 80,- Eur, ktoré sú v neprimeranej výške. Z rovnakých dôvodov súd nezohľadnil ani návštevu športových podujatí. Pokiaľ má otec dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistky a na návštevy športových podujatí, musí si svoje výdavky zariadiť tak, aby prioritne mal na úhradu výdavkov na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa. Na strane matky súd nezohľadnil pôžičku 2.000,- Eur v celej výške, ktoré si matka požičala na zariadenie izby pre maloletú, nakoľko táto suma je z pohľadu pomerov na strane matky neprimeraná. Aj keď maloletá má mať vytvorené vhodné podmienky na bývanie, učenie, voľný čas a pod. v domácnosti, kde býva, matka sa má vzhľadom na svoje majetkové a zárobkové pomery správať hospodárnejšie. Súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, nakoľko také zvýšenie výživného ako požadovala nebolo dôvodné. Určenie výživného nie je bezhraničné, ale má pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí. Uhrádzať matkou navrhované výživné by nebolo ani v možnostiach a schopnostiach otca. Aj keď od posledného rozhodovania došlo k určitému poklesu príjmu na strane otca, ako aj na strane matky, obaja rodičia by sa mali správať tak, aby prvoradou úlohou bolo zabezpečiť výživné, teda pokryť odôvodnené potreby maloletej, ktorá sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov musela vzdať svojich voľno časových aktivít, tanečného a výtvarného krúžku, čo nie je v záujme maloletej. Oproti poslednému rozhodovaniu došlo k úprave výšky výživného zo sumy 66,39 Eur na sumu 130,- Eur mesačne, čo je rozdiel 63,61 Eur. Po prepočte na dobu od posledného rozhodovania (9 rokov) vychádza zvýšenie výživného na sumu 7,- Eur ročne, čo pokrýva len každoročný rast spotrebiteľských cien. Keďže súd upravil výšku výživného od 22.02.2016, potom zameškané výživné vzniklo za obdobie od 22.02.2016 do 31.03.2016, t. j. vo výške 81,16 Eur. S prihliadnutím na príjem otca, súd povolil otcovi túto sumu zameškaného výživného splácať v 5,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti časti rozsudku okresného súdu, v ktorej súd čiastočne návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa vyhovel a v časti o zameškanom výživnom podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý vo svojom odvolaní nesúhlasil s určenou výškou zvýšeného výživného a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že mu bude určené výživné na sumu 80,- Eur mesačne s tým, aby sa mu aj započítala čiastka, ktorú uhradil na základe prvostupňového rozsudku, ktorým mu bolo určené zvýšené výživné na 130,- Eur mesačne. Poukazoval na to, že doposiaľ určené výživné vo výške 66,39 Eur si

riadne plnil na základe rozhodnutia súdu. Podľa jeho názoru podľa súčasnej platnej legislatívy vzhľadom na výšku jeho príjmu je maximálne výživné v sume 80,- Eur.

K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila aj matka dieťaťa, ktorá uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Pokiaľ ide o výšku príjmov otca, je v jeho možnostiach a schopnostiach si aj privyrobiť. O dcéru inak neprejavuje v poslednej dobe žiaden záujem, nekontaktuje sa s ňou ani na Vianoce ani na narodeniny.

Kolízny opatrovník v stručnom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní v medziach podaného odvolania podľa § 212 a nasl. O.s.p. a po prejednaní veci rozhodol postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania tak, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu v časti jeho odôvodnenia je výstižný, zrozumiteľný a prvostupňový súd pri právnom posúdení veci správne vychádzal z ust. § 163 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktoré ustanovenia aj citoval v odôvodnení rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.