Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. G., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica, dieťa rodičov: C. G., M.. X.X.XXXX, Q. XXX XX U. L. Č.. XX, občianka SR a Y. G., M.. X.X.XXXX, Q. K. Č.. XXX, občan SR, o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otcovi k mal. U. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 67 eur mesačne s účinnosťou od 21.4.2016, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 21.4.2016 do 30.6.2016 v sume 16,50 eur, je otec povinný zaplatiť do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -36 zo dňa 24.6.2015 v časti o výživnom na mal. U..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.4.2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. U. otcovi z 60 eur na 90 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

Návrh odôvodnila tým, že pri rozvode bolo otcovi určené výživné 60 eur. tento rok sa bude sťahovať s dieťaťom do P., od školského roku 2016/2017 bude maloletá navštevovať materskú škôlku v P., s čím sa zvýšia i výdavky na dieťa. Otec dieťaťa je tiež zamestnaný, čím došlo k zmene pomerov u neho od doby posledného rozhodnutia súdom.

Matka na návrhu trvala, otec s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. , lustráciou v Sociálnej poisťovni na rodičov dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, rodným listom maloletej, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bolo výživné na mal. U. upravené pri rozvode rozsudkom OS Skalica č. k. -36 z 24.6.2015 (právoplatné 29.7.2015). Na základe rodičovskej dohody bolo dieťa zverené matke, otec sa zaviazal platiť výživné na dcéru po 60 eur mesačne.

Matka mala vtedy mesačný príjem netto cca 662,72 eur, poberala rodinné prídavky na dieťa. Okrem U. iné deti nemala. Otec bol v tom čase nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Mal zdravotné problémy, žiadal o invalidný dôchodok, ale v čase rozhodovania súdu nebol o jeho žiadosti ešte rozhodnuté. Otec vtedy tvrdil, že má s druhovského pomeru ešte dieťa, R., M.. X.X.XXXX, ale v tom čase ešte nebol zapísaný ako biologický otec v rodnom liste dieťaťa. Mal. U.K. v čase rozvodu do škôlky nechodila, ale matka ju plánovala dať do škôlky od septembra 2015.

V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. R. N., M.. X.X.XXXX, lebo je už ako jej otec zapísaný aj v rodnom liste dieťaťa. Otec žije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, ale súdom mu výživné na R. určené nebolo.

Matka býva v spoločnej domácnosti len s maloletou v podnájme v 1 izbovom byte. Mesačné výdavky na bývanie má cca 260 eur vrátane energie. Matka je vyučená cukrárka, nemá zdravotné problémy. Matka má netto mesačný príjem 757,28 eur a poberá rodinné prídavky mesačne po 23,52 eur. Otec jej mesačne posiela výživné po 60 eur na dieťa.

Mal. U. chodí do materskej škôlky, s čím má matka mesačné výdavky v obecnej škôlke cca 33 eur. Od septembra bude predškoláčka, v škôlke bude platiť dcére stravu 24 eur. Platené krúžky dieťa nenavštevuje. maloletá má problémy so srdiečkom - má šelest, pravidelne s ňou chodí polročne na kontroly do Bratislavy, s čím má tiež zvýšené výdavky, lebo si musí zabezpečiť auto na odvoz dieťaťa.

Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec výživné platí riadne, nemá nedoplatok na výživnom, každý týždeň s maloletou otec stretáva.

Otec býva v podnájme v 2. izbovom byte v spoločnej domácnosti s svojou partnerkou a ich spoločným dieťaťom, mal. R.. Mesačné výdavky na bývanie v byte sú podľa vyjadrenia otca 300 eur vrátane energií. S partnerkou spoločne finančne hospodária. Otec má netto mesačný príjem 665,05 eur, iný príjem nemá. Invalidný dôchodok nepoberá, podľa jeho vyjadrenia je to v štádiu riešenia. Otec má základné vzdelanie. Otcova priateľka nepracuje, poberá rodičovský príspevok, stará sa doma o ich dcéru.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom sporu je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi.

Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 9 mesiacov rokov ( t.j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode do podania návrhu na súd v apríli 2016), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. U. došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástla, oproti prechádzajúcim 9 mesiacom sa ale u nej nezvýšili výdavky na jej ošatenie a hlavne hygienu. Mal. U. začne od septembra 2016 chodiť do škôlky F. P., ale keďže bude predškoláčka, nebude v škôlke platiť už mesačne školné, ale len stravu. Dieťa má stále zdravotné problémy so srdiečkom, matka s ňou chodí každého pol roka na kontrolu do Bratislavy.

Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov oproti predchádzajúcim 9 mesiacom, kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na maloleté dieťa. Príjem otca sa zvýšil z 0 eur (vtedy bol nezamestnaný, neevidovaný, bez príjmu) na 665,05 eur mesačne. Taktiež otcovi vznikla oficiálne ďalšia vyživovacia povinnosť, lebo uznal otcovstvo k mal. R. a je v súčasnosti už zapísaný ako jej otec v rodnom liste. Súdom mu M. R. ale výživné určené nebolo.

K zmene pomerov došlo aj u matky, lebo jej príjem sa zvýšil z 662,72 eur na sumu 757,28 eur a poberá rodinné prídavky na dieťa po 23,52 eur mesačne.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je však zaužívané, že výživné sa určuje vzhľadom na vek mal. U. v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet detí. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že na každé z dvoch detí otca by pripadá výživné cca v sume 67 eur ( výpočet: 20% z 665,05 deleno 2 deti). Z týchto dôvodov aj zvýšil výživné na mal. Patríciu na sumu 67 eur a takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

Súd zvýšil výživné otcovi od 21.4.2016, kedy bol doručený na súd návrh matky. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 21.4.2016, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.4.2016 do 30.6.2016 v sume 16,50 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 30.6.2016 z dôvodu, že rozhodoval dňa 28.6.2016, t.j. po 15 dni v mesiaci. ( K sume 16,50 eur nedoplatku súd dospel nasledovným výpočtom: 1/ za obdobie 21.4.-30.4., t.j. 11dní/30 dní x 7 eur ( suma zvýšeného výživného) = zaokrúhlene 2,50 eur; 2/ za obdobie 1.5.-30.6.: 2 mesiace x 7 eur. Nedoplatok na zročnom výživnom súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).