Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-376-2015.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/376/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: X. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. XX, XXX XX J.Á. U., o zaplatenie 161,52 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 113,72 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 26,89 € od 04.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 24,85 € od 04.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 58,48 € od 04.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 04.01.2012 do zaplatenia, pričom žalovanému súd povoľuje splácať všetko v mesačných splátkach po 20,- €, splatných vždy do posledného dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 30,88 € pozostávajúce z pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 24,14 € a z pomernej časti ostatných trov konania vo výške 6,74 €, na účet právneho zástupcu žalobcu PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 161,52 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 26,89 € od 04.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 24,89 € od 04.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 58,48 € od 04.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 04.01.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 47,80 € od 04.02.2013 do zaplatenia. Nároky uplatňované v žalobe odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 27.06.2011 zmluvu o pripojení, na základe ktorých poskytol žalovanému mobilné hlasové služby a program Relax 60. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovanému vyfaktúroval cenu služieb spolu vo výške 153,72 €, pričom z faktúry na sumu 66,89 € žalovaný zaplatil sumu 26,89 €. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť plniť riadne a včas, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spolu vo výške 47,80 €, ktorá bola žalovanému vyfaktúrovaná. Zostatkovú cenu služieb vo výške 113,72 € ani zmluvnú pokutu žalovaný doposiaľ neuhradil. Následne zmluvou z 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky zo zmlúv s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe požiadal súd o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 20,- € mesačne k 31. dňu v mesiaci, pretože je dlhodobo nezamestnaný a nie je schopný uhradiť pohľadávku jednorázovo. Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom spisu, a to žalobou, zmluvou o pripojení zo dňa 27.06.2011, faktúrami na č. l. 8 - 11 spisu, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 02.12.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný uzavrel dňa 27.06.2011 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK žalovanému ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK a na základe ktorej bola žalovanému vypožičaná SIM karta s telefónnym číslom a dojednanie programu služieb „Relax 60“ za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 € s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas cenu poskytnutých služieb, ktoré žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 7109042588 splatnou 03.10.2011 za obdobie od 15.08.2011 do 14.09.2011 vo výške 66,89 €, z ktorej žalovaný doposiaľ neuhradil sumu 26,89 €, č. 7110483370 splatnou 03.11.2011 za obdobie od 15.09.2011 do 14.10.2011 vo výške 24,85 €, č. 7111618443 splatnou 03.12.2011 za obdobie od 15.10.2011 do 14.11.2011 vo výške 58,48 €. Ďalej žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku oneskorenej platby faktúrou č. 7112797750 splatnou 03.01.2012 za obdobie od 15.11.2011 do 14.12.2011 vo výške 3,50 €. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným (aj povinnosti riadne a včas platiť cenu právnym predchodcom žalobcu poskytovaných služieb), v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany právneho predchodcu žalobcu bola v zmluve dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 47,80 €. Faktúrou č. 7300488150, splatnou 03.02.2013, bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 €. Zostatkovú cenu služieb vo výške 113,72 € ani zmluvnú pokutu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávok s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť tarifu. Podľa § 41 ods. 2 cit. zákona tarifa obsahuje najmä a) ceny za jednotlivé služby, b) bezplatné služby,
c) podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien, d) údaj, ako si užívateľ môže vyžiadať informácie o aktuálnych cenách podniku a prípadných zľavách z týchto cien.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom služby, t.j. podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a v súvislosti s ňou (dodávateľom) a žalovaným pri jeho nepodnikateľskej činnosti (spotrebiteľom), súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah a spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ. Žalobca ako právny nástupca po pôvodnom veriteľovi pohľadávok voči žalovanému vstupuje do právneho vzťahu na miesto dodávateľa, pričom charakter pohľadávky po jej postúpení zostáva zachovaný (právo vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy). Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 43 ZEK a aplikáciu OZ na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky zmluvou neupravené sa aplikujú ZEK a OZ, ak znenie zmluvy neodporuje kogentným ustanoveniam týchto predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný doteraz nezaplatil cenu za právnym predchodcom žalobcu riadne a včas poskytnuté služby a poplatok za upomienku oneskorenej platby na základe zmluvy, a to spolu sumu 113,72 €, nesplnil si tak svoj splatný zmluvný záväzok, a preto ho súd zaviazal na úhradu uvedenej sumy. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 OZ veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa bodu 3 veta prvá zmluvy o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v sume 47,80 €.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 OZ v platnom znení z nasledovných dôvodov:
Ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmysle zmluvy o pripojení viazané nielen na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, resp. zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, ale kumulatívne aj na následné vypojenie SIM karty z prevádzky žalobcom. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda viazaný na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok: 1. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, resp. zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu viazanosti a 2. vypojenie SIM karty z prevádzky žalobcom. Nárok na zmluvnú pokutu teda nemohol vzniknúť skôr, ako žalobca vypojil SIM kartu z prevádzky.
Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanoveniach § 544 až § 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie (ujmy) riadne plniť svoj záväzok. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu pre dlžníka, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť zaplatiť pre ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Zmluvná pokuta plní teda v prvom rade preventívnu funkciu riadneho plnenia zmluvných záväzkov. Ak zlyhá funkcia preventívna, nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrnúť aj ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inak povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda.
Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy (neumožňuje teda zmluvným dojednaním sa od neho odchýliť), umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, lebo každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti sa napr. môže jednať o povinnosť poskytnúť plnenie vo veciach, v činnostiach, alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti; zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti; zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na plnenie nekompletné.
Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na vypojenie SIM karty z prevádzky, pretože toto nemôže byť kvalifikované ako porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 544 ods. 1 OZ, ktorý má byť zmluvnou pokutou sankcionovaný, pretože tento úkon jednak činí žalobca, v prospech ktorého je zmluvná pokuta v tomto prípade dojednaná a nie žalovaný a jednak sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Ustanovenie zmluvy, ktorého zmyslom je dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad vypojenia SIM karty z prevádzky a nie len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je tak v rozpore s ustanovením § 544 OZ. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané aj na obligatórne vypojenie SIM karty žalobcom, hoci je odôvodnené a dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného, jedná sa o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 OZ a z tohto dôvodu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ (v podrobnostiach viď judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1113/2003 zo dňa 30.11.2004). Keďže dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa povahy právneho úkonu a jeho obsahu oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pripojení a jej súčastí, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pripojení a jej súčastí ako celku, a teda vo zvyšku v zmysle § 41 OZ zostávajú zmluva o pripojení a jej súčasti platné.
Právny úkon (zmluvné dojednanie), ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 OZ je absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal prípadnou neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jeho neprijateľnosti spočívajúcej v neprimeranosti zmluvnej pokuty, a preto ani vo výroku rozsudku nevyslovoval jeho neplatnosť v zmysle § 153 ods. 4 OSP. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované žalobcom na právnom základe zmluvnej pokuty.
Preto súd žalobu v časti požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže atypická zmluva bola uzatvorená dňa 27.06.2011 a žalovaný sa dostal do omeškania s plnením jeho peňažných záväzkov spočívajúcich v nezaplatených cenách služieb a poplatku za upomienku pred 31.01.2013 (dňa 04.10.2011, 04.11.2011, 04.12.2011 a 04.01.2012), súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzatvorenia tejto atypickej zmluvy, t.j. účinného do 31.01.2013 (v zmysle prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby a poplatku za upomienku, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti príslušnej priznanej čiastky istiny. Výška žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s jednotlivými čiastkami istiny od 1,5 % do 1 %. Preto súd nároku žalobcu ohľadne uplatnených úrokov z omeškania z priznaných čiastok ceny služieb vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty, ak žalovaný nemal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nemohol sa ani dostať do omeškania s jej plnením. Preto súd v tejto časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného mu súd povolil splácať priznanú dlžnú žalovanú istinu vrátane priznaných úrokov z omeškania z nej v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O náhrade trov konania na návrh žalobcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca aj žalovaný mali čiastočný úspech vo veci. Celková priznaná suma istiny pohľadávky činí 113,72 € z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 161,52 €, čo predstavuje pomer 70,41 % úspechu žalobcu ku 29,59 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu (70,41 % - 29,59 %), patrí viac úspešnému žalobcovi pomerná náhrada trov konania vo výške 40,82 %. Čiastočne úspešnému žalobcovi súd preto priznal pomernú náhradu trov konania spolu vo výške 30,88 € pozostávajúcu z pomernej časti trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 24,14 € (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 16,60 € a 2 x režijný paušál po 8,04 €, t.j. 49,28 € + 20 % DPH x 40,82 %) a z pomernej časti ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby vo výške 6,74 € (16,50 € x 40,82 %).
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe požiadal súd aj o oslobodenie od súdnych poplatkov. Nakoľko však žiaden súdny poplatok neplatil, nebol na to daný dôvod. Pokiaľ mal žalovaný na mysli, aby mu súd odpustil náhradu trov konania žalobcu, ktorá pozostáva aj zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, súd môže nepriznať alebo sčasti nepriznať (znížiť) náhradu trov konania úspešnému účastníkovi (žalobcovi) voči neúspešnému účastníkovi (žalovanému) len z dôvodov uvedených v ust. § 150 OSP. Súd však žiadny z týchto dôvodov nevzhliadol. Samotná zlá finančná situácia žalovaného spočívajúca v jeho dlhodobej nezamestnanosti nie je sama osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemusel výnimočne náhradu trov konania priznať. Osôb, ktoré neplatia včas a riadne svoje záväzky, pretože sú nezamestnané a nemajú žiadny, resp. dostatočný príjem na ich úhradu je v súčasnej dobe veľa, nejedná sa teda o žiadny výnimočný prípad. Taktiež výška náhrady trov konania žalobcu v tomto drobnom spore nie je neprimeraná voči priznanej pohľadávke, je podstatne nižšia ako priznaná pohľadávka.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).