Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-323-2021.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/323/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželov: Mgr. M. A. nar. XX.X.XXXX prihlásenej k trvalému pobytu v W. č. XXX, toho času bývajúcej v Košiciach na G. ulici č. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 23 a A. A. nar. X.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v G. na G. ulici č. XX s adresou na doručovanie v Košiciach na V. ulici č. XX v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: G. A. nar. XX.X.XXXX a O. A. nar. XX.X.XXXX obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na čas po rozvode o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17P/15/2020-297 zo dňa 21.6.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom II. zveril mal. G. a mal. O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti manželky s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a právom manželky spravovať ich majetok. Výrokom III. zaviazal manžela prispievať na výživu mal. G. sumou 130 Eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 90 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť manželke na účet č. IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc odo dňa právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Výrokom IV. upravil styk manžela s mal. G. a mal. O. každý párny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 13:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že manžel deti od manželky prevezme a manželke odovzdá v stanovenom čase pred vchodom bytového domu v ktorom deti spolu s manželkou bývajú. Výrokom V. uložil manželke povinnosť deti na styk s manželom riadne pripraviť, deti manželovi odovzdať a od manžela prevziať. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Mal za to, že od nich už nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, z uvedených dôvodov manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti manželky, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Manžel a kolízny opatrovník so zverením detí do osobnej starostlivosti manželky súhlasili. Právo a povinnosť zastupovať maloleté deti, súd prvej inštancie priznal obom rodičom ako nositeľom rodičovských práv a povinností. Právo spravovať majetok detí priznal iba manželke. Mal za to, že vzhľadom na súčasnú majetkovú situáciu manžela a jeho spôsob života je obmedzenie jeho rodičovských práv vo vzťahu k tomuto rodičovskému právu dôvodné. Pri rozhodovaní o výživnom dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať po zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov na výživu mal. G. sumou 130 Eur a na výživu mal. O.
sumou 90 Eur mesačne. Pri určení výživného vychádzal v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine z príjmu, ktorý by manžel dosahoval u posledného zamestnávateľa v sume 800 Eur brutto mesačne. Uviedol, že konanie manžela je potrebné hodnotiť v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Zdôraznil, že toto zákonné ustanovenie je namierené na ochranu maloletých detí, ktoré nemôžu byť obmedzované v uspokojovaní ich odôvodnených potrieb, len dôsledku nezodpovedného správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť a povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že manžel sa svojím správaním bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania a zárobku. Sám potvrdil, že k podaniu výpovede posledným zamestnávateľom došlo po predchádzajúcej výmene názorov, nakoľko sa domáhal o výplatu zálohy. Poukázal na to, že u tohto zamestnávateľa bol zamestnaný od 1.6.2021, a teda neodpracoval ani kalendárny mesiac. V zmysle predloženej pracovnej zmluvy výplatný termín je najneskôr 30. dňa nasledujúceho mesiaca a zo zmluvy nevyplýva povinnosť vyplácať zálohy mzdy. Zároveň poukázal na to, že jeho pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa A.., s.r.o. trval 5 dní. Tento ukončil manžel z dôvodu nesúhlasu s vykonávaním nočných zmien. U tohto zamestnávateľa bola dohodnutá základná mzda 739 Eur mesačne. Súd prvej inštancie lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že manžel často striedal zamestnania, nedokázal sa stabilne zamestnať, udržať si prácu a príjem. Takýto prístup možno hodnotiť ako ľahostajný a nezodpovedný, ktorý nemôže byť na úkor maloletých detí, nakoľko každý rodič je povinný usmerňovať svoje životné a pracovné aktivity tak, aby plnenie si vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pri rozhodovaní o úprave styku manžela s maloletými deťmi sa stotožnil s návrhom manželky. Prihliadol na skutočnosť, že manžel v súčasnej dobe nemá vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu rozsiahlejšieho styku s deťmi. Býva v ubytovni na izbe spolu s ďalšími 2 osobami. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku III. rozsudku o určení výživného na čas po rozvode manželstva, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel, pretože aplikácia § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí byť realizovaná nielen nekompromisným pohľadom na potreby a záujmy maloletých detí, ale aj citlivo smerom k povinnému rodičovi. Predovšetkým musí byť aplikácia tohto ustanovenia použitá tak, aby bola v reály zo strany povinného rodiča vykonateľná a aby bolo možné dosiahnuť jej zmysel a účel, pre ktorý ju zákonodarca do zákona zaviedol. Inak sa dosiahne jej opak, pretože ak povinný rodič nebude schopný stanovené výživné splácať, príde skôr či neskôr k jeho trestnému stíhaniu a k odsúdeniu. Tak súd vyrobí ďalšieho človeka s kriminálnym pozadím. Takýto človek bude mať v budúcnosti obmedzené možnosti primerane sa zamestnať a deti sa k výživnému aj tak nedostanú. Uviedol, že jeho momentálna situácia je v tomto smere veľmi zlá, súd neakceptoval, že bol pol roka vo väzbe a bol právoplatne odsúdený, je pre neho náročné primerane sa zamestnať. Takáto situácia zasiahne človeka do života veľmi hlboko a hlavne na dlho. Zdôraznil, že má snahu sa primerane zamestnať, v súčasnosti je to však nemožné. Firmy sa nachádzajú v zložitej situácii, ich pozícia je nestabilná. Ak súd konštatoval, že sa bez udania relevantného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, tak okrem toho, že krivdí jemu, už vopred obmedzuje možnosti detí na poberanie budúceho primeraného výživného, nakoľko jeho ako povinného rodiča tlačí do vyššie opísanej situácie. Zamestnanie síce opustil z dôvodu, že mu nevyhovovali nočné zmeny, avšak tieto mu nevyhovovali zo zdravotného hľadiska a nie z hľadiska jeho pohodlnosti resp. inej predstavy o práci. Konštatoval, že v súčasnosti žije v obci Rankovce, býva v rodinnom dome, o ktorý sa stará, kosí záhradu a podobne. Majitelia rodinného domu ho navštevujú cez víkendy. Za toto má vyčlenenú jednu izbu a stravu. Príjem nemá žiadny. Prácu si hľadá, jeho situáciu považuje za prechodnú. S platením výživného mu pomáha otec, avšak táto jeho pomoc nebude možná navždy a určite nie v sume, ktorú stanovil súd prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil mu primerané výživné.
4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, navrhuje ho potvrdiť. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne určil výživné na obe maloleté deti, pričom zohľadňuje ich potreby ako aj možnosti manžela ako povinného rodiča. S vyjadrením manžela v odvolaní nesúhlasí, keďže tento ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom bez náležitého dôvodu. Prišiel o výhodnejšie zamestnanie, zárobok či majetkový prospech. Naopak súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že prístup manžela možno hodnotiť ako ľahostajný a nezodpovedný. Poukázala na to, že v konaní nepreukázal, že by sa nevedel zamestnať, a to aj počas pandémie. Zdôraznila, že zamestnanie si nevie udržať pre jeho konfliktnú povahu. Uviedla, že ona dlhodobo poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť a zabezpečuje ich potreby zo svojho príjmu aj s podporou jej rodičov. Manžel o deti od rozhodnutia súdu vôbec neprejavuje záujem, ak mu mal. G. zavolá, neberie jej telefón. Úplne s deťmi prerušil kontakt.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Výrok I. napadnutého rozsudku o rozvode manželstva, výrok II. o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku, výroky IV. a V. o úprave styku, ako aj výrok VI. o náhrade trov prvoinštančného konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Konania o rozvod manželstva a s tým súvisiace konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
12. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť rodičov pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Preto je potrebné zisťovať potenciálnu životnú úroveň rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.
13. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného. K odvolacím námietkam manžela poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tomto prípade je nepochybné, že manželka si plní svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, stravovaním. Je to práve ona, kto zabezpečuje zdroj výživy mal. G. a mal. O. na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela týkajúcich sa jeho príjmu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že manžel si vzniknutú situáciu zavinil sám. Poukazuje na to, že mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce so Stavebnou firmou A. s.r.o. zo dňa 12.4.2021, ktorú ukončil na vlastnú žiadosť dňa 24.5.2021. Následne dňa 1.6.2021 uzatvoril pracovnú zmluvu s A., s.r.o. so základnou hrubou mzdou 800 Eur mesačne, ktorá, ako sám uviedol, bola ukončená výpoveďou zamestnávateľa dňa 18.6.2021, pretože sa pohádali, lebo mu nechceli vyplatiť zálohu, na ktorú však podľa zmluvy nemal nárok. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že manžel je povinný využiť poskytnuté zárobkové možnosti tak, aby aspoň čiastočne dokázal uspokojiť základné potreby maloletých detí, pretože určené výživné pre mal. G. v sume 130 Eur mesačne (4,33 Eur denne) a pre mal. O. v sume 90 Eur mesačne (3 Eurá denne), vzhľadom na ich vek, reálne nepostačuje ani na ich dennú stravu.
14. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj skutočnosti, že manžel sa ako rodič svojim úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá potrebám maloletých detí a je v ich najlepšom záujme.
15. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a manžel ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).