Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/421/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, sudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade C. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 2. rade E. C., nar. X.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 3. rade S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Samuel Baránik, AK so sídlom Bratislava, Podjavorinskej č. 7, proti odporcom v 1. rade I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J., N. Č.. XX, v 2. rade I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., N. Č.. XX,v 3. rade C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 4. rade I. C. (SPF), bytom na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova č. 36, Bratislava, v 5. rade T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, v 6. rade T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., I.. T. Č.. XX, v 7. rade E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 8. rade D. C., nar. X.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 9. rade I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XXX/XX, P. P., v 10. rade Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. L. Y., A.. S.. K. Č.. XX/XX, v 11. rade C. E., nar. X.X.XXXX, bytom D. Č.. XXX, v 12. rade W.. O.Á. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 13. rade G. E., nar. X.XX.XXXX, bytom P. Y. Č.. XXX, v 14. rade Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S.. Y. Č.. XXX/XXX, v 15. rade S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Y., Y. Č.. XXX/XX, zastúpená O. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. Y., Y. XXX/XX, v 16. rade C. V., nar. X.X.XXXX, bytom P. Y., K. XXX/XX, v 17. rade Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y., A.. G. J. XXX/XX, v 18. rade S. J., nar. X.XX.XXXX, bytom Ž. L. Y., A.. L. Č.. XXX/X, v 19. rade W.. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X., D.. Q. Č.. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti v Katastrálnom území P. Y., ktoré sú zamerané Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným vyhotoviteľom Geodetické služby M & M, s.r.o. a úradne overeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom pod číslom 407/15, dňa22.10.2015 a to

- novoutvorené parcely č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, CKN XXX/X- záhrady o výmere 4 m2 a CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 sú vo výlučnom vlastníctve v 1/1 navrhovateľa v 1. rade C. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č.:XXXXXX/XXX, bytom P. Y. Č.. XXX, SR,

- novoutvorené parcely č. CKN XXX/X - záhrady o výmere 15 m2, CKN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 8 m2, CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2 sú v 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 2. a v 3. rade E. C., rodený C., nar. XX.XX.XXXX, r. č. : XXXXXX/XXX s manželkou S. C., rodenou D., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, spoločne bytom P. Y. Č.. XXX, SR. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia podali na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k novoutvoreným parceliam č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, CKN

XXX/X- záhrady o výmere 4 m2 a CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 15 m2, CKN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, CKN XXX/X - záhrady o výmere 8 m2, CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2. Takýto návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Trnavá Hora a to CKN parc. XXX - záhrady o výmere 91 m2, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy O. W. XXX/XXXX s tým, že navrhovatelia v 2 a 3 rade sú ako manželia vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. P.Á. Y. a to CKN parc. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, ktorú nadobudli na základe dohody o zriadený osobného užívania O. W. XXX/XXXX. Navrhovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že takéto pozemky prevzali na podklade právnych úkonov z rokov 1989 a 1991 a to v hraniciach v teréne, ktoré zodpovedali hraniciam, v ktorých takéto nehnuteľnosti užívali ich právni predchodcovia, pričom nehnuteľnosti boli riadne oplotené a udržiavané s tým, že sa užívali takýmto spôsobom do súčasnosti a o užívanie či vlastníctvo takýchto nehnuteľností nevznikali žiadne spory. Navrhovatelia ďalej uviedli, že v súvislosti so zamýšľanou stavebnou úpravou na rekreačnej chalupe navrhovateľov v 2. a 3. rade bolo pri meraní zistené, že hranice dlhodobo užívané a uznávané nie celkom zodpovedajú súčasnému stavu evidovanému v katastri nehnuteľností a preto za týmto účelom si objednali geometrický plán, ktorý podľa presného merania zodpovedajúci súčasným geodetickým predpisom určil rozdielnosť medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom v teréne. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že stav právny nezodpovedá stavu skutkovému a to na úkor vlastníkov na LV č. XXX odporcov v 1 a v 2 rade pri CKN parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v rozsahu 22 m2 ako aj vlastníkov na liste vlastníctva č. XXXX a to pri CKN parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v rozsahu 10 m2 a to pri jednotlivých spoluvlastníkoch - odporcov v 3 až 19 rade ako aj navrhovateľa v 1 rade v rozsahu 10 m2. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že dlhodobo a nerušene užívali svoje nehnuteľnosti v hraniciach a to tak ako tie boli reálne dané v teréne hranicami oplotenia s tým, že tieto hranice boli na podkladoch starých meraní, ktoré sa realizovali s prípustnými nepresnosťami a odchýlkami s obmedzenou meračskou technikou, pričom pri dnešných meraniach sa vyhotovujú geometrické plány na podklade meraní v súradniciach GPS s minimálnymi resp. žiadnymi odchýlkami. Z uvedených dôvodov tak hranice dané v teréne nesedia s hranicami, ktoré pri súčasnej presnosti meraní identifikoval predložený geometrický plán. Navrhovateľ tiež poukázali na stanovisko NS SSR publikované pod číslom O. XX/XXXX s tým, že podľa ich názoru pozemky, ktoré sú predmetom konania boli v oprávnenej, nikým nerušenej držbe navrhovateľmi v 1 až 3 rade a to od roku 1989 resp. 1991, teda po dlhšiu dobu ako je 10 rokov. Z uvedených dôvodov tak nadobudli vlastnícke právo z titulu vydržania s tým, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva pretože len autoritatívnym výrokom súdu je možné odstrániť stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania. Právny zástupca navrhovateľov ďalej uviedol, že právnou nástupkyňou po odporcovi v 4 rade by mala byť odporkyňa v 15 rade.

Odporcovia v 12 rade, 19 rade, 17 rade, 6 rade, 9 rade, 1 rade, 15 rade súhlasili s podaným návrhom v celom rozsahu. Zástupca odporcu v 15 rade zároveň na pojednávaní uviedol, že podľa jeho zistení u odporcu I. C. ide o prastarého otca jeho manželky, ktorý sa narodil v roku 1880 a zomrel v roku 1952, pričom právnym nástupcom je Ľ.Í. C., ktorý už zomrel s tým, že právnym nástupcom je odporkyňa v 15 rade. Ostatní účastníci konania sa k podanému návrhu na začatie konania nevyjadrili.

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Na liste vlastníctve č. XXX pre k. ú. P. Y. CKN parc. č. XXX- záhrady o výmere 91 m2 ako aj CKN parcely XXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 je zapísaný ako výlučný vlastník navrhovateľ v 1 rade, ktorý takéto nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy O. W.. XXX/XX. Na liste vlastníctve č. XXX pre k. ú. P. Y. sú ako výluční vlastníci nehnuteľností a to CKN parc. XXX- záhrady 564 m2, CKN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2 ako aj CKN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 zapísaní navrhovatelia v 2 a 3 rade, pričom takéto nehnuteľnosti nadobudli okrem iného aj dohodou o zriadení osobného užívania O. XXX/XXXX. Odporcovia v 1 a v 2 rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. P. Y. ako výlučný vlastníci nehnuteľností a to CKN parc. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 ako aj CKN parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 414 m2. Odporcovia v 3 až 19 rade ako aj navrhovateľ v 1 rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to EKN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. P. Y.. Na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX sú zakreslené novoutvorené parcely č. CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2, CKN

XXX/X- záhrady o výmere 4 m2 a CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2, CKN XXX/ X - záhrady o výmere 15 m2, CKN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, CKN XXX/X

- záhrady o výmere 8 m2, CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2 a CKN č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2. Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu č. k. XXD XX/XXXX zo dňa 29.3.2006, právoplatným dňa 18.4.2006 vyplýva, že odporkyňa v 15 rade ako dedička po nebohom Ľ. C. nadobudla spoluvlastnícky podiel k EKN parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2 o veľkosti 2/42.

Podľa § 7 ods. 2. Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Občiansky zákonník /40/1964 Zb./ upravuje v § 132 - 135 nadobudnutie vlastníckeho práva s tým, že vlastnícke právo môžu nadobudnúť len spôsobmi, ktoré sú upravené v takomto zákone. Výpočet nadobudnutia vlastníckeho práva upraveného v Občianskom zákone nie je úplný, možno ho nadobudnúť aj inými právnymi skutočnosťami, ktoré nie sú uvedené v takýchto ustanoveniach. Je potrebné rozlišovať pri nadobudnutí vlastníckeho práva či ide o nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec. V ustanovení § 132 Občianskeho zákonníka sú uvedené jednotlivé právne tituly a dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva. Jedným zo spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má osobitný význam. Je potrebné aby boli splnené určité základné podmienky s tým, že vydržaním možno nadobudnúť aj vecné právo a to buď vlastnícke právo a právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nie je možné nadobúdať záväzkové právo. Aby fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo z titulu vydržania, musia byť splnené určité základné predpoklady a to musí ísť o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera teda dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba po zákonom ustanovenú dobu a uplynutí vydržacej doby. V prípade keď sú splnené všetky takéto podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, tak oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo veci pôvodným spôsobom tak, že proti nemu nemožno uplatniť žiadne práva, ktoré by mal predchádzajúci vlastník a zanikli tým vlastnícke práva doterajšieho vlastníka. Subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo s tým, že vydržaním možno vec nadobudnúť tak do podielového ako aj do

bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom vydržania môžu byť tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci prípadne práva ako aj iné majetkové hodnoty. Základnou podmienkou pre vydržanie je tak oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so zámerom úmyslu mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou ak držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti a je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť takejto držby sa posudzuje s prihliadnutím na existenciu právneho hoci domnelého titulu o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrá viera držiteľa vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, že mu vec podľa práva patrí. Tieto podmienky navzájom súvisia. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale aj v celom jej priebehu, pričom takáto oprávnená držba sa nesmie opierať o platný nadobúdací titul ale môže sa opierať o domnelý právny dôvod. Nie je možné oprávnenú držbu založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby, pričom okolnosťami, ktoré svedčia o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Domnienka, že vec patrí určitému subjektu sa tak musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť na základe ktorých podľa jeho presvedčenia nadobudol takéto právo. Ako podmienku vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí ale aby bol držiteľ v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti a toto sa nemôže hodnotiť len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa tak musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Ďalším zo znakov oprávnenej držby je nakladanie oprávneného držiteľa s vecou ako vlastnou, pričom ide o spôsob nakladania s vecou ako vlastnou. Fyzické ovládanie len s jedným možným spôsobom nakladania s vecou a to už preto, že niektoré veci fyzicky držať nemožno. Najdôležitejšou podmienkou vydržania je však dobrá viera držiteľa, ktorá sa týka nie len titulu nadobudnutia, ale aj spôsobu nakladania s držanou vecou. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, teda ten kto s vecou nakladá ako so svojou a vzhľadom na všetky okolnosti je presvedčený v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť musí existovať od momentu kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby. Dobrá viera sa musí posudzovať z hľadiska či držiteľ pri zachovaní náležitej okolnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Existenciu dobrej viery je tak potrebné vždy hodnotiť objektívne, nie so subjektívneho hľadiska samotného účastníka. Je tak potrebné prihliadnuť na to či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera tak zaniká okamžikom keď sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, z ktorých vyplývali pochybnosti o tom, že mu takáto vec patrí. K naplneniu dobrej viery nestačí keď tvrdené právo nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho aby sa vlastník nehnuteľnosti vo výkone bránil, prípadne že bolo vykonávané od nepamäti napr. inými obyvateľmi obce. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude vzhľadom na všetky okolnosti konať v dobrej viere pokiaľ sú mu známe alebo mu musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorých vydržanie ide.

Ustanovenie občianskeho zákonníka určuje, že smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a zaniká teda subjektivita fyzickej osoby. Smrť je tak dôležitou právnou skutočnosťou a vedie sa v matrike v knihe úmrtí. Zistenie smrti je otázkou lekárskou a preukazuje sa predpísaným spôsobom s tým, že v úmrtnom liste sa skonštatuje zrejmá príčina smrti a doba úmrtia. Smrť je s biologického lekárskeho hľadiska zastavenie životných funkcií orgánov spojených s nezvratnými zmenami, ktoré znemožňujú obnovu životných funkcií. Ak smrť človeka nemožno preukázať predpísaným spôsobom, t. j. úmrtným listom, môže súd vyhlásiť fyzickú osobu za mŕtvu a to v dvoch prípadoch výslovne uvedených v zákone v § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o prípady keď fyzickú osobu vyhlási súd za mŕtvu ak jej smrť nemohli zistiť predpísaným spôsobom, ale jej smrť možno zistiť inak alebo o nezvestnú fyzickú osobu ak zo vzťahom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. O prípady keď súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu ak smrť nemožno zistiť predpísaným spôsobom, t. j. lekárskou prehliadkou a vystavením úmrtného listu, možno zistiť inými prostriedkami. Ide o prípady napr. potopenia lodi prírodnej katastrofy, havárii lietadla. V takomto prípade súd vydá vyhlásenie za mŕtveho na základe zistenia smrti. Súd v takomto prípade rozhoduje rozhodnutím v zmysle občiansko-súdneho poriadku a to § 200 O. s. p.. V ďalšom prípade tiež môže súd vyhlásiť za mŕtvu fyzickú osobu, ktorá je nezvestná a na všetky okolnosti možno usudzovať, že už nežije. Tiež je možné vyhlásiť mŕtveho len na základe súdneho rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že navrhovatelia preukázali skutočnosti uvedené v podanom návrhu na začatie konania a to, že užívali vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré

užívali v minulosti pokojne a dobromyseľne a to v hraniciach, ktoré sa stali následkom vydržania aj hranicami vlastníckymi bez ohľadu na to či boli v súlade so správnou hranicou mapovou alebo nie a to aj v prípade ak mapová hranica pred vydržaním bola správna. Zároveň súd podotýka, že navrhovateľ v 1 rade užíval takéto nehnuteľnosti od roku 1991 až doposiaľ v rozsahu, ktorý je zakreslený na priloženom geometrickom pláne a to vyššie uvedené novoutvorené CKN parcely č. XXX/X, XXX/X XXX/ X a navrhovatelia v 2 a v 3 rade užíval takéto nehnuteľnosti v rozsahu, ktorý je zakreslený na priloženom geometrickom pláne a to vyššie uvedené novoutvorené CKN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/ X S. XXX/X od roku 1989 až doposiaľ, pričom nadobudli vlastnícke právo k takýmto nehnuteľnostiam z titulu vydržania nakoľko ich držba bola dobromyseľná počas celej doby vydržania a nebola nikým rušená resp. spochybnená. Zároveň súd podotýka, že ani jeden z účastníkov konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok navrhovateľov s tým, že vyššie uvedení odporcovia uznávali nárok navrhovateľov.

Pokiaľ ide o argumenty zo strany zástupcu Slovenského pozemkového fondu za odporcu v 4. rade, že ten je pravdepodobne mŕtvy nakoľko titul na základe ktorého nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti tak v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že takýto účastník zomrel, pretože Občiansky zákonník uvádza akým spôsobom sa preukazuje smrť. Jednak musí byť úradným spôsobom vystavený úmrtný list alebo je tu súdne rozhodnutie, ktoré v osobitnom konaní podľa občiansko-súdneho konania sa daná osoba vyhlási za mŕtveho. Zároveň pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré uviedol zástupca odporkyne v 15 rade, že odporca v 4 rade mal zomrieť v roku 1952 a jeho právnym nástupcom mal byť Ľ. C., ktorý tiež je nebohý, pričom jeho právnou nástupkyňou je odporkyňa v 15 rade nakoľko zdedila vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel k predmetnej parcele tak ani z týchto skutočností jednoznačne nevyplýva úmrtie takéhoto účastníka- Preto súd dospel k názoru, že je potrebné konať ako z účastníkmi konania aj s osobu ktorá je ako podielový spoluvlastník zapísaná na liste vlastníctve odporca v 4 rde resp. s jeho zákonným zástupcom - SPF. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ preukázal zákonné predpoklady pre určenie vlastníckeho súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a určil vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám tak ako sú identifikované príslušným geometrickým plánom, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pretože navrhovatelia boli úspešní v celom rozsahu avšak žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili voči odporcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.