Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Cb-37-2021.pdf
PDF · 89.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou v spore žalobcu: Š. Č., N.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX M. M. N. J., proti žalovanému: Hont s.r.o., so sídlom SNP 51, 936 01 Šahy, IČO: 47 563 486, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi súd n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 17.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil účasť spoločníka Š. Č.Š., N.. XX.XX.XXXX v spoločnosti Hont s.r.o., IČO: 47563486. K podanej žalobe žalobca uviedol, že na základe spoločenskej zmluvy z roku 2013 sa stal jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti Hont s.r.o., ktorý bola zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 17.12.2013 a to vložkou 36313/N. Ďalším spoločníkom spolu so žalobcom v predmetnej firme je M. H.. Spoločnosť, ktorej je žalobca spoločníkom od začiatku nenapĺňa svoj základný účel, na ktorý bola založená a to predmet činnosti spoločnosti. Z tohto dôvodu vznikali medzi spoločníkmi neustále nezhody a rozpory. V súčasnosti spoločníci medzi sebou vôbec nekomunikujú a teda spoločnosť z tohto dôvodu nemôže vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, teda sú závažné rozpory medzi spoločníkmi týkajúce sa riadenia samotnej spoločnosti. Žalobcov polovičný podiel mu neumožňuje žiadnym spôsobom ovplyvniť chod spoločnosti a žalobcov spoločník nereagoval ani na ponuku na odkúpenie žalobcovho obchodného podielu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody podľa žalobcu od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti a preto žiada súd aby vyhovel podanej žalobe.
2. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel. Vzhľadom na to, že sa žalovaný k žalobe nijako nevyjadril súd predvolal strany sporu na pojednávanie dňa 09.11.2021. Na pojednávanie sa osobne dostavil iba žalobca, žalovaný sa nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Žalobca uviedol, že keď založili spoločnosť, nemali ani cent, žiadne peniaze a formálne založil spoločnosť žalobca. Jeho podiel v danej výške reálne nezložil, pretože v tom období to tak bolo možné. Založil ale spoločnosť, vtedy žalobcu chceli zamestnať ale nedalo sa, lebo bol spoločník a konateľ tej spoločnosti, tak ho teraz nezamestná nikto. Nedostáva od danej spoločnosti žiadny podiel na zisku ani nijaké finančné prostriedky vo vzťahu k spoločnosti. Žalobca spolu B. M. H. N.. XX.XX.XXXX chceli podnikať v oblasti auto opráv a žalobca zakladal spoločnosť za účelom predaja a kúpy áut. Táto spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, len ju založili ale nič sa tam nevykonávalo. Žalobca žalovanému aj telefonicky navrhol odpredaj spoločnosti, pričom tento druhý spoločník na to nereagoval. Ako adresu sídla spoločnosti si prenajali priestory bývalého bitúnku. Žalobcu od roku 2013 nikto nezvolával ani na valné zhromaždenia. Všetky papiere od spoločnosti má druhý spoločník. Žalobca bol prítomný len pri založení spoločnosti v roku 2013 a vôbec nevie či je spoločnosť v strate alebo majú nejaké príjmy a ani nezískal žiaden podiel na zisku. Po tom, ako právnik pripravil doklady, tak s tým žalobca nemal nič spoločné len vystupoval ako spolukonateľ, všetko prevzal druhý spoločník. Žalobca nefiguruje v tejto spoločnosti ani neviem ako funguje. Nemá k dispozícii žiadne podklady ani spoločenskú zmluvu a nevie, akým spôsobom má byť vyriešené ukončenie v rámci spoločnosti a ani to nevie predložiť. Druhý spoločník ako sa založila spoločnosť odišiel do Anglicka. Teraz by mal pracovať ako vodič na kamióne. Súd vzhľadom k uvedenému odročil pojednávanie na neurčito za účelom vyžiadania si podkladov o spoločnosti od registrového súdu v Nitre.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.08.2022, na ktoré sa dostavil iba žalobca, ktorý k veci uviedol nasledovné: Žalobca s M.T. H. založili spoločnosť lebo chceli podnikať. Vtedy do toho nemuseli dať peniaze, bolo to tak, že len aby to bolo na papieri. Podľa žalobcu chceli podnikať ale p. H. odišiel na kamióne alebo ani žalobca presne nevie avšak asi býval v Anglicku a od vtedy vlastne nič. Bez p. H. sa nedalo nič podnikať, tak žalobca nič nekonal v predmetnej spoločnosti. Nezvolal valné zhromaždenie lebo mal 50%-ný podiel a nemal na to oprávnenie. Nemal ani záujem. Nemohol sa zamestnať lebo keď má založenú spoločnosť nemôže sa prihlásiť na úrad práce, čo je podmienka. Chcel, aby ho zamestnali a aj on si sám hľadal prácu, teraz žalobca robí hrobára ale je to len na dohodu. Žiadne kroky ohľadom spoločnosti sám nerobil, lebo to bolo také veľmi rýchle, že to len s p. H. založia. SMS správy, ohľadom žalobcovej komunikácie s druhým spoločníkom už z mobilu vymazal. Nevie to predložiť, teda žiadne dôkazy ohľadom komunikácie s ním doložiť nevie. Nakoľko s p. Fábrym nebolo možné spolupracovať žalobca mu ponúkol obchodný podiel na odpredaj ale p. Fábry vôbec nekomunikoval. Ale ani o tomto žalobca nevie doložiť súdu dôkazy. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.
4. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalobca je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Hont s.r.o., so sídlom SNP 51, 936 01 Šahy, IČO: 47 563 486, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, Vložka číslo: 36313/N. Ďalším spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti je M. H., N.. XX.XX.XXXX. Z výpisu z obchodného registra taktiež vyplýva, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Žalobca ako dôvody na zrušenie svojej účasti v obchodnej spoločnosti uviedol, že predmetná spoločnosť nespĺňa svoj základný účel, ktorým je samotný predmet činnosti spoločnosti. Toto bolo taktiež dôvodom neustálych nezhôd a sporov medzi účastníkmi, ktorí v súčasnej dobe spoločne vôbec nekomunikujú a žalobcov polovičný podiel mu neumožňuje žiadnym spôsobom ovplyvniť chod spoločnosti. Žalobca taktiež uviedol, že p. Fábry ani nereagoval na jeho ponuku na odkúpenie podielu v predmetnej spoločnosti.
6. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
7. Podľa § 113 ods. 5 Obchodného zákonníka, obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
8. Podľa § 113 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
9. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. V zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ak sa teda spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. uzavrieť dohodu o zrušení jeho účasti na spoločnosti s ostatnými spoločníkmi, nezostáva mu iná možnosť, než ako sa obrátiť so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Dôkazné bremeno preukázať, že účasť v spoločnosti od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať však spočíva na spoločníkovi, ktorý navrhuje úpravu pomerov v spoločnosti. Spoločník musí teda uviesť konkrétne dôvody a tieto súdu aj preukázať, t.j. predložiť alebo označiť konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú dôvody a skutočnosti zakladajúce splnenie podmienky existencie nemožnosti spravodlivého požadovania jeho ďalšieho zotrvania v spoločnosti. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, súd posudzuje vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd pritom musí prihliadať aj na to, aby ochrana poskytovaná súdom vzťahovala nielen na navrhovateľa (žalobcu), ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tomto smere musí súd dbať najmä na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva.
10. V zmysle ustálenej judikatúry patrí medzi dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval, napríklad skutočnosť, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci podstatným spôsobom porušujú svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi, keď spoločníci zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti, zneužitie práva väčšiny v spoločnosti, ako aj nemožnosť realizovať podnikateľský zámer spoločnosti a podobne. Konkrétne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktorá má vplyv na spoločníka, dlhodobý pobyt spoločníka v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania priznaných práv alebo uložených povinností, zvolenie či vymenovanie do funkcie nezlučiteľnej s účasťou na podnikaní a pod.). Ďalším z dôvodov je založenie inej obchodnej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti naďalej zotrvali. Dôvodom naopak nemôže byť skutočnosť, že ostatní spoločníci odmietli ponuku žalujúceho spoločníka na odkúpenie obchodného podielu, nakoľko ide o právo spoločníkov a odmietnutím jeho odkúpenia spoločníci voči spoločníkovi žiadnu svoju povinnosť neporušujú.
11. Žalobca ako jeden z dôvodov, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v spoločnosti uviedol, že medzi spoločníkmi existujú závažné rozpory týkajúce sa riadenia spoločnosti a spoločníci spolu navyše vôbec nekomunikujú. Žalobca však toto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázal, pričom len samotná existencia nezhôd medzi spoločníkmi, nie je dôvodom spôsobilým prijať záver o nemožnosti spravodlivo od neho požadovať jeho ďalšie zotrvanie v spoločnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2 Obo 179/2000, v ktorom uviedol: „Súd na návrh spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným zruší jeho účasť v spoločnosti, ak dospeje k záveru, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú pre takýto záver postačujúce.“ Ani samotná skutočnosť, že ďalší spoločník nereagoval na ponuku na odkúpenie žalobcovho obchodného podielu, túto skutočnosť nepreukazuje. Ak by však aj skutočne existovali medzi spoločníkmi neprekonateľné rozpory, pre ktoré spoločnosť nemôže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, potom je potrebné a vhodné zvoliť také riešenie, pri ktorom bude zachované rovné postavenie všetkých spoločníkov v spoločnosti a takýmto riešením je zrušenie spoločnosti a nie ukončenie účasti niektorého zo spoločníkov spoločnosti (rozhodnutia NS ČR, sp. zn.: 29 Odo 789/2005, NS ČR, sp. zn.: 29 Odo 389/2005, NS ČR, sp. zn.: 29 Odo 1257/2006).
12. Ako ďalší z dôvodov uviedol žalobca skutočnosť, že nemá možnosť ovplyvniť pomery, resp. činnosť v obchodnej spoločnosti a tiež, že ho od roku 2013 nikto nezvolal na valné zhromaždenie, resp. nemá vedomosť o tom že by sa valné zhromaždenie konalo pretože mu nebola doručená žiadna pozvánka s programom na jeho konanie. Je pravdou, že spoločníci sa zúčastňujú na riadení spoločnosti účasťou na zasadnutiach valného zhromaždenia, avšak žalobca opomína, že okrem toho, že je jedným z dvoch spoločníkov predmetnej spoločnosti, je súčasne aj jedným z jeho konateľov z čoho mu vyplývajú aj ďalšie oprávnenia v súvislosti s riadením spoločnosti. Všeobecné tvrdenie, že nemá možnosť ovplyvniť pomery v spoločnosti bez akýchkoľvek ďalších relevantných tvrdení a dôkazov, nemôže byť pokladom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť, že valné zhromaždenie zvolávajú práve konatelia spoločnosti a to na základe pravidiel upravených v spoločenskej zmluve, pričom v prípade, ak má spoločnosť viacero konateľov, je na zvolanie valného zhromaždenia oprávnený každý z nich a to isté platí aj pre vyhotovenie a zaslanie pozvánky na valné zhromaždenie a to najmä podľa potreby, najmenej však raz za rok. Požiadať o zvolanie valného zhromaždenia však môže aj každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Žalobca sa taktiež uvádzal, že druhý spoločník nereagoval ani na ponuku na odkúpenie jeho obchodného podielu, avšak vo vzťahu k tejto ponuke nedoložil žiadny dôkaz, ktorý by vôbec preukazoval, že tak urobil. Súd k tomuto tvrdeniu žalobcu okrem toho uvádza, že na odkúpenie obchodného podielu spoločníka ostatnými spoločníkmi nie je právny nárok, takže nereagovaním alebo odmietnutím takéhoto odkúpenia nedôjde k porušeniu práv spoločníka a nemožno z neho preto vyvodzovať dôvod pre ukončenie je účasti v spoločnosti.
13. Žalobca podľa názoru súdu v konaní nepreukázal existenciu takých skutočností, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval ďalej ako spoločník v spoločnosti a pre ktoré by bolo dôvodné jeho účasť v spoločnosti zrušiť, pričom dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo práve na žalobcovi. Keďže len samotné formálne konštatovanie existencie dôvodov zo strany žalobcu nemôže byť podkladom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že žalobe nemožno vyhovieť ani pre samotnú pasivitu žalovaného v predmetnom konaní, lebo by to mohlo mať závažné dôsledky na existenciu spoločnosti.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný je síce stranou, ktorá je s ohľadom na výsledok konania plne úspešná avšak nakoľko žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V Leviciach dňa 19.08.2022 JUDr. Alena Moravčíková s u d k y ň a