Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-25-2022.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľky: C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX a osoby povinnej platiť výživné: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o výživné na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.01.2022, č. k. 4Pc/22/2021-94, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi navrhovateľky Q. O. povinnosť s účinnosťou od 08.11.2021 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 90 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Výrokom II. uložil povinnosť otcovi navrhovateľky zameškané výživné za mesiac november 2021 až január 2022 vo výške 249 eur zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, výrokom III. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 154 - 156 Civilného mimosporového poriadku, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 78 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázaná, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd uviedol, že navrhovateľka napriek tomu, že dosiahla plnoletosť, naďalej sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopná sama sa živiť, preto vyživovacia povinnosť otca (i matky) k navrhovateľke naďalej trvá. Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou štvrtého ročníka denného štúdia na strednej škole, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, s čím ma spojené výdavky. Ďalšie výdavky má spojené s uspokojovaním svojich základných životných potrieb, a to bývanie, strava. Má opodstatnene zvýšené výdavky s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
- liečbou ekzému v rozsahu 30 - 40 eur mesačne a nepravidelne na kúpu okuliarov a nákladov na štúdium. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že všetky tieto výdavky sa jej snaží uspokojovať matka, otec sa žiadnym spôsobom na ich úhrade nepodieľa. Taktiež mal súd preukázané, že otec aj keď v súčasnosti nie je schopný dosahovať pravidelný príjem zo zamestnania pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, v súčasnosti disponuje finančnými prostriedkami a majetkom, z ktorého je schopný podieľať sa na výžive svojej dcéry - navrhovateľky. V súčasnosti disponuje finančnou hotovosťou cca 2.000 eur (v čase začatia konania cca 3.400 eur), je vlastníkom veľkého rodinného domu s piatimi - šiestimi izbami, v ktorom žije iba s maloletým synom, vlastní ďalšie nehnuteľnosti - stavbu a pozemky, traktor v hodnote viac ako 5.000 eur a motorku v hodnote 400 eur. S poukazom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky, aby v súčasnosti platil výživné na navrhovateľku vo výške 90 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Súd uviedol,
že pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol nielen na to, že mu zdravotný stav t. č. neumožňuje sa zamestnať pre jeho dlhodobo trvajúcu práceneschopnosť (od decembra 2020), ale rovnako mal preukázané, že disponuje úsporami vo výške cca 2.100 eur. Prihliadol taktiež na to, že požiadal o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti bude rozhodnuté podľa tvrdenia otca do troch mesiacov a ak mu bude dôchodok priznaný, potom bude disponovať pravidelným príjmom. V prípade, že bude jeho dôchodok v nedostatočnej výške alebo mu priznaný nebude, môže otec navrhovateľky v prípade, ak vyčerpá všetky svoje úspory a predá svoj nadbytočný majetok a jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke bude stále trvať, navrhnúť zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd preto tvrdenie otca navrhovateľky, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach na výživu navrhovateľky prispievať žiadnou sumou, považoval za účelovú a dospel k názoru, že je v jeho schopnostiach, s prihliadnutím aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému P., navrhovateľke na výživu prispievať sumou 90 eur mesačne. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala výživného vyššieho ako v sume 90 eur mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol, keď prihliadol na tú skutočnosť, že hoci bolo v konaní preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, nakoľko riadne študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, získala určité schopnosti brigádnickou činnosťou, z ktorej môže dosahovať príjem, aj keď ojedinele a nepravidelne a tento s poukazom na vykonané dokazovanie aj dosahuje a tak sa čiastočne môže podieľať na uspokojovaní svojich potrieb, či už v súvislosti so štúdiom alebo s osobnými potrebami. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.11.2021 do 31.01.2022 vo výške 249 eur (59 eur za mesiac november, po 90 eur za mesiac december a január) súd povolil otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhovateľky - osoba povinná platiť výživné. Žiadal výšku určeného výživného prehodnotiť, pretože je podľa jeho názoru neprimerane vysoká k jeho situácii. Uviedol, že od 02.10.2021 sa sám stará o mal. P. O., ktorý je žiakom 6. triedy ZŠ v V.. Matka na neho ničím neprispieva So synom žije z úspor, ktoré mal v minulosti na účte v sume cca 3.000 eur; momentálne je to 1.500 eur. Požiadal o invalidný dôchodok, o ktorej žiadosti nie je rozhodnuté; taktiež o jeho žiadosti o dávku v hmotnej núdzi nie je rozhodnuté. Poukázal na to, že matka má príjem minimálne 600 eur, dostáva peniaze aj bokom a dcéra si privyrobí na brigádach. On je ochotný platiť výživné na dcéru, ale v menšej sume. Podľa neho mal súd vziať do úvahy, že matka navrhovateľky zbytočne platí za prenajatý byť cez 300 eur, keď na tej istej ulici býva stará matka navrhovateľky v 3
- izbovom byte. Pokiaľ súd poukazoval na to, že vlastní majetky a pozemky, ktoré môže predať, tieto nehnuteľnosti vlastní so svojou prvou manželkou. On potrebuje peniaze na syna, ktorý má poruchu správania (ADHD), nemôže ho nechať samého a chce bývať s ním v rodinnom dome, keďže maloletý je na tento dom zvyknutý a po dokončení chce dom nechať synovi. Dodal, že on sa v minulosti staral o všetko, staval rodinný dom, aby mali navrhovateľka a jej matka kde bývať, nič si nevážili; v čase, keď sa dostal do väzenia, mu navrhovateľka s matkou vzali peniaze, pričom advokátke on zaplatil zo svojich peňazí.
3. K odvolaniu osoby povinnej výživou podala vyjadrenie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že výživné v sume 90 eur nie je tak vysoká suma, aby ju jej otec nedokázal platiť. Pôvodne žiadala podstatne väčšiu sumu, keďže má veľké výdavky. Z dôvodu atopického ekzému potrebuje špeciálne hygienické potreby (prachy na pranie, oleje, mydlá a krémy) a denne sa musí natierať kvôli veľmi suchej pokožke. Je študentkou štvrtého ročníka na strednej škole a potrebuje peniaze aj na pomôckv do školy. Otec jej neprispieval ničím, aj keď bývali v spoločnej domácnosti s matkou. Na všetko jej dávala peniaze matka. Pokiaľ od neho chcela peniaze na autobus tak uviedol, aby si ich zarobila alebo nech jej ich dá matka. Vravel tak kvôli tomu, že nerobila veci a práce, ktoré chcel od nej, napr. pílenie dreva, chodenie s ním do hory, rýľovanie v záhrade a pod. Pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti, každoročne chovali päť ošípaných, z toho štyri predali. Peniaze z toho otec použil na sadbu zemiakov a na naftu do traktora. Rovnako otec predával zemiaky z troch rolí. Hoci tvrdí, že má zlý zdravotný stav, stále niečo predáva. Od decembra 2021 poberal rok nemocenské dávky vo výške cca 623 eur mesačne. K 31.07.2021 mal na účte zostatok 14.123 eur a vo VÚB banke, a. s., mal ešte jeden účet, na ktorom mal 10.000 eur. Každý rok vkladá na stavebné sporenie sebe 2.800 a aj jej bratovi, naposledy to bolo v roku 2021. Pokiaľ ide o jej brata, tento mu nie je zverený do výchovy. Maloletého P. hucká proti matke, lebo chce, aby bol s ním v E.. Pokiaľ ide o sumu 12.000 eur, tieto zo stavebného sporenia vybrala jej matka v roku 2019 na príkaz otca, aby sa dostal z väzenia. Otec si privyrába aj na rôznych oberačkách. Hoci bol aj v minulosti práceneschopný, chodil na zber ovocia, napr. sliviek. Jej matka dosahuje mesačný príjem cca 550 eur, žiadny iný príjem nemá a z tohto platí
320 eur na nájomné. Pri sťahovaní im vzal otec tri vrecia a dve tašky s vecami, kde boli aj jej veci so špeciálnymi potravinami a drogériou, ktoré si musela kúpiť znova.
4. K vyjadreniu navrhovateľky otec navrhovateľky uviedol, že by bol ochotný platiť výživné na ňu v sume 50 eur mesačne. Opakovane uvádzal, že sa stará o maloletého syna P., o ktorého sa s matkou navrhovateľky súdia. Vo vyjadrení uvádzal zhodné skutočnosti ako vo svojom odvolaní a na týchto zotrvával. 5. Navrhovateľka k vyjadreniu jej otca uviedla, že skutočnosti ním uvádzané sú klamstvá, zámerne zavádza, aby nemusel na ňu ničím prispievať. Od októbra 2021, kedy sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti ho nevidela, ani sa s ním nestretáva. Na nič jej nebol ochotný prispievať celú strednú školu. Ona ho vôbec nezaujímala, zaujímala ho iba práca, ošípané a traktor. Hoci mala záujem po skončení štúdia pokračovať na vysokej škole, keďže jej otec ničím neprispieva, nie je to možné. Sám sa vyjadril, že načo jej je škola, aby išla pracovať. Hoci otec poukazuje na svoj zdravotný stav a tvrdí, že bez tabletiek sa nepohne, naďalej chodí chystať drevo a príp. brigáduje. Jeho tvrdenie, že sa musí starať o jej maloletého brata a platiť mu všetko nie je pravdou, pretože 28.02.2022 bolo vydané neodkladné opatrenie, kde je určené, že brat má byť od pondelka do piatku u mamy a k nemu má chodiť na víkend. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že jej dal peniaze na vodičský preukaz, urobil tak preto, lebo bratovi kúpil kolobežku a dve motorky.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Pokiaľ ide o výživné na navrhovateľku, súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 62 Zákona o rodine a pri určení výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 9. V danej veci súd prvej inštancie správne skúmal existenciu vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke a následne možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k svojmu plnoletému dieťaťu - navrhovateľke.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľka bola v čase konania pred súdom prvej inštancie žiačkou štvrtého ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v C. H. C.. Mala nespochybniteľné výdavky súvisiace so štúdiou v maturitnom ročníku, výdavky na stravu, ošatenie, obuv, ale predovšetkým na hygienické potreby, keďže má atopický ekzém a z toho dôvodu potrebuje špeciálne, nielen kozmetické a lekárenské prípravky na pokožku, ale aj špeciálnu stravu; rovnako má nepravidelné výdavky na okuliare. Navrhovateľka sa snaží si brigádne privyrobiť, naposledy mala príjem z brigádnickej práce koncom roka 2021 v sume 80 eur/mesiac. Navrhovateľka býva so svojou matkou od októbra 2021 v prenajatom byte, za ktorý matka navrhovateľky platí 320 eur mesačne. Príjem matky navrhovateľky je v priemere 565 eur mesačne, žiadny iný príjem, tak ako prezentuje otec navrhovateľky, matka navrhovateľky nemá. Otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi P. - bratovi navrhovateľky, pričom v konaní Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6P/80/2021 okresný súd rozsudkom zo dňa 02.06.2022, č. k. 6P/80/2021-174 rozhodol, že maloletého P. O. na čas do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu mal. P. sumu 150 eur mesačne; rozhodol taktiež o nedoplatku na zročnom výživnom a povinnosti otca ho splácať po 10 eur mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým každý týždeň v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 15.00 hod. Obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie podrobiť sa odbornému poradenstvu.
Predmetný rozsudok zatiaľ nie je právoplatný z dôvodu podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa (otec navrhovateľky).
11. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že hoci je otec navrhovateľky bez riadneho zamestnania, od 16.12.2020 bol rok práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške cca 623 eur mesačne. Požiadal o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté; rovnako požiadal o dávky v hmotnej núdzi, pričom podľa jeho tvrdenia žije z úspor, ktoré má na účte. Rovnako z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tak ako v minulosti, aj v súčasnosti žije z príjmov z predaja poľnohospodárskych výrobkov, prípade živočíšnej výroby. Otec tak ako v minulosti aj v súčasnosti žije z peňazí na účte. Napriek tomu, že otec navrhovateľky poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, v konaní bolo preukázané, že naďalej je schopný chystať drevo na zimu. Pokiaľ otec navrhovateľky poukazoval na to, že sa stará o svojho maloletého syna a hradí mu všetky potreby, z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.03.2022, č.k. 6P/80/2021 - 125, právoplatným 23.03.2022, bol mal. Ivan dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Ivana vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a bol upravený styk otca s mal. P. každý víkend v čase od piatku 15.00 hod. do nedele 15.00 hod .
12. S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s názorom otca navrhovateľky, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na výživu navrhovateľky žiadne výživné, resp. v zmysle jeho vyjadrenia v odvolacom konaní v maximálnej sume 50 eur mesačne. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd považuje výživné na navrhovateľku v sume 90 eur mesačne za primerané a zodpovedajúce tak potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam osoby povinnej platiť výživné - otca navrhovateľky. Zároveň uvedené výživné je otec navrhovateľky schopný platiť aj za situácie, že má povinnosť platiť na výživu maloletého syna P.. Skutočnosti uvádzané otcom navrhovateľky v odvolaní a poukazy na jeho krivdy z minulosti nemajú vplyv na jeho povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, ktorá doposiaľ nebola schopná sama sa živiť a pokrývať svoje nevyhnutné potreby.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu.