Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/475/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: Banco Banif Mais, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, číslo zápisu: 500 280 312, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom organizačnej zložky Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpený advokátskou kanceláriou alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava proti odporcovi: L. F., O.. XX.XX.XXXX, V. F.. N. R. U. XXXX/X, XXX XX F., Š. D. F. o zaplatenie 471,86 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.11.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 471,86 €, nezaplatený zmluvný úrok do 10.10.2013 v sume 47,92 €, zmluvný úrok vo výške 34,06 % ročne zo sumy 471,86 € od 11.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 519,78 € od 11.10.2013 do zaplatenia, poplatky v sume 258,08 € a náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia a iných trov konania zaplatených za súdny poplatok titulom nesplateného záväzku z úverovej zmluvy.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 28.6.2016 verejne vyhlásil rozsudok. Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere - individuálne podmienky zo dňa 18.5.2009, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 18.5.2009, finančným plánom, upozornením zo dňa 27.2.2012, poštovým podacím hárkom, vyhlásením splatnosti a výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 2.10.2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 18.5.2009 Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi finančné prostriedky v sume 1.932,58 € za účelom kúpy motorového vozidla špecifikovaného v zmluve a odporca sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť v 36. mesačných splátkach po 88,29 €, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.6.2009 a splatnosť poslednej splátky na deň 20.5.2012.

Listom zo dňa 27.2.2012 navrhovateľ upozornil odporcu, že nespláca svoj záväzok zo zmluvy o úvere a v prípade, že bude v omeškaní s jednou splátkou viac ako tri mesiace v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy o úvere, navrhovateľ vyhlási splatnosť celého poskytnutého úveru spoločne s príslušenstvom.

Listom zo dňa 2.10.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že zosplatnil celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom ku dňu 10.10.2013 z dôvodu, že odporca bol v omeškaní s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasledujúce Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. bolo potrebné skúmať, či sú v listinách, tvoriacich zmluvu, obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne, nakoľko súd ex offo v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie, hoci sa spotrebiteľ tejto skutočnosti nedovolal. V zmysle doterajšej právnej úpravy bolo potrebné vzniesť námietku premlčania dlhu, avšak v súčasnosti v prípade spotrebiteľa súd prihliada na premlčanie ex offo. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 18.5.2009 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.932,58 € a odporca sa zaviazal tento úver splatiť navrhovateľovi v 36. mesačných splátkach po 88,29 €, počnúc dňom 20.6.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.5.2012. Súd mal preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi 30 splátok, pričom posledná zaplatená splátka bola splatná spolu s dohodnutým úrokom dňa 20.11.2011. Súd zdôrazňuje, že podľa znenia čl. 19 všeobecných podmienok mal navrhovateľ právo predčasne zosplatniť úver za predpokladu, ak bol odporca v omeškaní s platením jednej splátky úveru viac ako tri mesiace. Súd mal preukázané, že navrhovateľ právo zosplatniť úver uplatnil až dňa 2.10.2013, a to ku dňu 10.10.2013, teda v čase, kedy už celý úver mal byť splatený, keďže splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.5.2012, a preto takéto zosplatnenie úveru nie je v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, keďže toto právo si mohol navrhovateľ uplatniť do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a nie až po splatnosti celého úveru. Z uvedeného dôvodu preto v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynula premlčacia doba pre každú jednotlivú splátku daného úveru zvlášť odo dňa jej zročnosti, tzn. od 20.12.2011, 20.1.2012, 20.2.2012, 20.3.2012, 20.4.2012, 20.5.2012. Všeobecná trojročná premlčacia doba pri poslednej splátke úveru uplynula dňom 20.5.2015. Návrh navrhovateľa v danej veci bol doručený tunajšiemu súdu až dňa 20.11.2015 a keďže na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch súd prihliada ex offo zistil, že navrhovateľom uplatnený nárok je premlčaný, a preto súd nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať, a z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd záverom zdôrazňuje, že na predmetný spotrebiteľský vzťah je potrebné pri posudzovaní premlčania aplikovať Občiansky zákonník a nie úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku. Vyplýva to z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a tento záver je v súlade aj s novou právnou úpravou , ktorá bola účinná od 13.6.2014, ktorou došlo k doplneniu Občianskeho zákonníka v § 52 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Slovenská

súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013 vydané pod sp. zn. ).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že odporca si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).