Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12P-362-2015.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/362/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: D. J., rod. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, Š., a otca: H. Q., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom R. X, E., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh na zníženie výživného sa zamieta.
II. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného sa zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výšku výživného na maloletú Karolínu zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne z dôvodu, že nie je schopný plniť si súdom určené výživné, keďže trpí dlhodobo vážnymi zdravotnými problémami a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má problémy zamestnať sa. Z uvedených dôvodov prepadáva do absolútnej chudoby a zadlžuje sa.
Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 11.4.2016, v ktorom vyslovila nesúhlas s návrhom otca, pričom tvrdenia otca považovala za účelové a mala za to, že svoju nepriaznivú finančnú situáciu si zapríčinil sám. Poukázala na to, že maloletá v septembri tohto roku nastúpi na strednú školu, čím sa zvýšia jej výdavky, a preto navrhla zvýšenie výživného zo sumy 140,- Eur na sumu 250,- Eur.
K návrhu sa vyjadrila aj maloletá Karolína v podaní zo dňa 11.4.2016, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko je toho názoru, že otcom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Uviedla, že sa otca bojí, lebo im v minulosti ubližoval a z toho dôvodu sa nechce s ním ani stretávať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/258/2013, potvrdeniami ohľadne príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletá Karolína pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13P/188/2011-88 zo dňa 2.5.2012 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. z pôvodných 83,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne počnúc od 2.8.2011. V čase tohto rozhodovania bola matka naďalej rozvedená, okrem maloletej Karolíny ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Bola invalidnou dôchodkyňou a poberala invalidný dôchodok vo výške 152,20 eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa vo výške 22,01 Eur mesačne, pričom si privyrábala príležitostne brigádne. Bývala s maloletou v podnájme s nájmom vo výške 260,- Eur mesačne. Otec okrem maloletej X. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pri určovaní výživného bol posudzovaný ako dobrovoľne nezamestnaný, nakoľko ho vyradili z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, a súd preto vychádzal z priemerného mesačného zárobku dosahovaného na území Slovenskej republiky, t.j. zo sumy 786,- Eur, býval v podnájme s nájmom vo výške 220,- Eur mesačne. Nakoľko si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, bol právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Maloletá X. mala v čase tohto rozhodovania XX rokov a X mesiacov, navštevovala 5. ročník základnej školy, pričom jej výdavky boli bežné a veku primerané. O vyživovacej povinnosti otca tunajší súd naposledy rozhodoval rozsudkom zo dňa 13.1.2015, č. k. 16P/258/2013-77, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol z dôvodu, že súd nezistil na strane rodičov podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý na pojednávaní dňa 28.6.2016 ako účastník konania, kde zotrval na svojom návrhu, žiadal znížiť výživné. Uviedol, že jeho rodinný stav sa nezmenil, naďalej je rozvedený. Pracuje u zamestnávateľa Y. - J. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti. S uvedeným zamestnávateľom by mal uzatvoriť aj riadnu pracovnú zmluvu po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Ďalej uviedol, že s maloletou X. nie je v kontakte, nakoľko tá ho odmieta.
Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 28.6.2016 sa vyjadrila tak, že tvrdenia otca považuje za účelové. Mala za to, že celý návrh otca je nastavený tak, aby nemusel platiť výživné, hoci má o tom vedomosť, že otec riadne pracuje. Uviedla, že je zamestnaná na polovičný úväzok ako operátor výroby s čistým mesačným príjmom 179,80Eur a poberá invalidný dôchodok vo výške 170,41 Eur. V súčasnosti býva v jednoizbovom byte s maloletou X., pričom jej výdavky na bývanie predstavujú sumu 170,- Eur. Maloletá X. má toho času 15 rokov a 8 mesiacov, navštevuje X. ročník základnej školy v Š.. Je zdravá a jej výdavky sú bežné a veku primerané.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť ako neopodstatnený, a to z dôvodu, že na strane rodičov nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Poukázala na to, že otec po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 1.7.2015 sa zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak dávku v hmotnej núdzi si neuplatňoval. Uviedla, že je potrebné posúdiť nielen to, v akej situácii sa súčasne otec nachádza, ale i to z akých dôvodov sa v tejto situácii nachádza.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 96 ods. 1, O.s.p., navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nakoľko matka na pojednávaní svoj návrh na zvýšenie výživného na maloletú zobrala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť, súd rešpektujúc dispozičné právo matky so svojim návrhom, konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil. Predmetom konania teda zostal návrh otca na zníženie výživného.
Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/188/2011-88 zo dňa 2.5.2012, právoplatný dňa 21.6.2012, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 140,- Eur mesačne, v tom čase malo ešte maloleté dieťa 11 rokov a 7 mesiacov. V súčasnosti má maloletá Karolína 15 rokov a 8 mesiacov a navštevuje 9. ročník základnej školy v Šali, pričom výdavky na starostlivosť o ňu narastajú priamo úmerne s jej vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jej života.
Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery otca a zistil, že súd v čase posledného rozhodnutia o výživnom vychádzal pri posudzovaní jeho príjmov z príjmu občana s priemerným mesačným zárobkom dosahovaným na území Slovenskej republiky, pričom svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto bol už dvakrát odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 1.7.2015 a následne sa dňa 27.7.2015 zaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňa 15.12.2015 z dôvodu vzniku pracovného pomeru u zamestnávateľa J. T., Č. XX, T. D.. Dňa 17.5.2016 uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Y. - J. s.r.o., pričom podľa udania otca jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 300,- Eur. Iný príjem nemá. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.
Súd preskúmal aj majetkové pomery matky a zistil, že jej pomery sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezmenili. Naďalej je invalidnou dôchodkyňou, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 170,41 Eur a je zamestnaná na polovičný úväzok ako operátor výroby s čistým mesačným príjmom 179,80 Eur. Iné príjmy nemá. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške 140,- Eur mesačne na maloletú X. tak, ako bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. Je potrebné uviesť, že pomery oboch rodičov sa od posledného rozhodovania súdu podstatne nezmenili. Naproti tomu odôvodnené potreby maloletej X. (XX N. G. X J.) vzhľadom na jej vek primerane objektívne narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, a taktiež aj skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Na strane otca, ako výživou povinného rodiča súd prihliadal najmä na to, že otec sa o maloletú X. dlhodobo nezaujíma, nepodieľa sa na jej výchove, neudržiava s ňou kontakt a inak, ako platením výživného, sa na jej výžive nepodieľa, resp. si dobrovoľne riadne neplnil ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a preto bol už dvakrát odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Otec nepreukázal dôvod na zníženie výživného, a to ani po jeho tvrdeniach o zhoršenom zdravotnom stave - chronická reuma, preto súd na tieto zdravotné ťažkosti otca neprihliadal a mal za to, že je zdravotne spôsobilý vykonávať pracovnú činnosť. O tom svedčí aj skutočnosť, že pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti aktuálne u zamestnávateľa Y. - J. s.r.o.. Na exekučné konania, ktoré sa vedú proti otcovi, súd s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadal, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou povinného rodiča pred inými pohľadávkami rodiča. Súd má za to, že si otec svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil sám, najmä tým že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani ďalšie svoje záväzky, pre ktoré sú voči nemu vedené exekučné konania. Takéto správanie otca však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v konaní nebola preukázaná na strane otca podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 360 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno napadnúť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.