Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/52/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava proti odporkyni K. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.. Q. XXXX/XX, XXX XX A., občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou M. T., L. M. I. L. A., o zaplatenie 702,46 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 64,60 EUR spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 28. 11. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni trovy konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 702,46 EUR, zmluvných pokút jednotlivo ako sa odporkyňa mala dostať do omeškania, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 28. 11. 2014 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 12. 2010 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200034557, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 510,- EUR, ktorý mala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 27,33 EUR v dohodnutých termínoch splatnosti. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru pri ôsmej splátke a napokon zaplatila len sumu 445,40 EUR. Vzhľadom k tomu, že bola v omeškaní viac ako tri mesiace bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t. j. okamžitej splatnosti úveru. Nakoľko sa dostal odporca do omeškania je povinný platiť aj zmluvnú pokutu v zmysle článku 14 ods. 14.1 vo výške 0,065% denne z jednotlivých súm omeškania. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 8,75% ročne zo sumy 702,46 EUR.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti odporkyňa nachádza tejto bol na základe uznesenia Okresného súdu vo Zvolene č. k. -36 ustanovený opatrovník v osobe M. T., L. M. I. L. A. v zmysle § 29 ods. 2, 6 O. s. p.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8200034557 bolo zistené, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 510,- EUR podľa článku 6, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá mesačne v sume 27,33 EUR.

Na základe pokusu o zmier zaslaného právnou zástupkyňou navrhovateľa odporkyni zo dňa 05. 10. 2012 súd zistil, že ako právny zástupca navrhovateľa oznamuje odporkyni skutočnosť, že nakoľko sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru viac ako troch, navrhovateľ jej dňa 04. 04. 2012 oznámil, že si uplatňuje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka t. j. okamžitú splatnosť úveru. Na základe tejto skutočnosti sú doposiaľ neuhradené splátky vo výške 702,46 EUR, pričom si uplatňujú aj zmluvnú pokutu, úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia.

Súd na základe listu zasielaného navrhovateľom odporkyni zo dňa 29. 03. 2012 zistil, že týmto listom došlo k oznámeniu o zospoplatnení pohľadávok z úveru č. 8200034557.

Súd z prehľadu splátok - karta klienta zistil, že odporkyňa celkove uhradila sumu za predmetný úver vo výške 445,40 EUR.

Podľa 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sčasti je predmetný návrh dôvodný a sčasti tento návrh zamietol. Dôvodnosť návrhu súd videl v sume, ktorú priznal navrhovateľovi vo výške 64,60 EUR s tým, že poukazuje na to, že táto suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorá bola navrhovateľom poskytnutá odporkyni vo výške 510,- EUR a sumou, ktorú odporkyňa zaplatila vo výške 445,40 EUR, čo predstavuje sumu 64,60 EUR. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a to z toho dôvodu, že s poukázaním na skutočnosť, že súd považuje predmetný vzťah účastníkov za spotrebiteľský aplikoval na predmetnú zmluvu o úvere paragrafy týkajúce sa zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že v § 9 ods. 2 je konkrétne stanovené aké náležitosti musí zmluva o úvere obsahovať, pričom jednou z týchto náležitosti je aj to, že úverová splátka musí obsahovať čo z tej ktorej splátky a aká suma sa zaplatí na úroky, istinu, poprípade iné poplatky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že podľa zmluvy je v bode 6 uvedená suma 27,33 EUR a táto nie je špecifikovaná koľko z tejto sumy má byť použité na splátku istinu, úrokov, poprípade iných poplatkov, súd má za to, že podľa § 11 ods. 1 písm. b) ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka toho, že je potrebné rozčleniť takúto splátku úveru na istinu, úroky, poprípade iné poplatky, súd má za to, že túto povinnosť zákonodarca stanovil s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, aby si sám vedel posúdiť výhodnosť resp. nevýhodnosť poskytnutého úveru, koľko z takéhoto úveru preplatí, koľko jednotlivá splátka obsahuje z tej sumy zaplatenie istiny, úrokov, poprípade iných poplatkov. Nakoľko však uvedená splátka nebola takto rozčlenená súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd okrajovo poukazuje na to, že uvedená úverová zmluva však má aj iné nedostatky, avšak nakoľko postačí ktorákoľvek zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 písm. l) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. b), aby súd považoval uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov tak ostatnými skutočnosťami sa nebude zaoberať.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov bola stanovená v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s tým, že čo sa týka od kedy je odporkyňa povinná platiť úroky súd to stanovil tak ako si to navrhovateľ uplatnil od 28. 11. 2014 hoci podľa súdu, nakoľko došlo k skoršiemu spoplatneniu úveru mal by nárok na úroky z omeškania od skoršieho dátumu. Keďže však súd je viazaný jeho návrhom nemohol mu tieto skorej priznať.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni nepriznal trovy konania hoci by v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., keďže mala vo veci väčší úspech ako navrhovateľ, nárok na ne mala, avšak keďže jej žiadne nevznikli tak jej ich nepriznal.

§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. § 53 ods. 2, 3, 5 zák. č. 40/1964 Zb. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).