Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-173-2015.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/173/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky D. N., Š. Q. N. V., G. J. I. J. I. XXX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom proti odporcovi G. N., Š. Q. N. V., G. M. H. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N.S.: G., J.. XX.XX.XXXX, M. N., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
rozhodol:
Manželstvo účastníkov D. N., V. O. M. G. N. W. O. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce S.-X. vo zväzku 6, ročník 2005, na strane 25, pod por. č. 5 sa r o z v á d z a.
Maloleté deti G. M. N. N. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Matka je povinná prispievať na výživné pre mal. G. sumou 130 eur mesačne a pre mal. N. sumou 110 eur mesačne, k rukám otca, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2015 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo asi po ročnej známosti, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, G., J.. XX.XX.XXXX, M. N., J.. XX.XX.XXXX. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, no asi pred dvoma rokmi nastali nezhody prejavujúce sa formou hádok, ktorých dôvodom bol rozdielny pohľad na výchovu detí, kvalitu a formu spolužitia a prostredia na výchovu detí. S odporcom si prestali rozumieť po stránke osobnej, citovej aj sexuálnej. Manželstvo účastníkov konania považovala za hlboko a trvale rozvrátené, neplniace si svoje spoločenské poslanie, stým že len o formálny zväzok dvoch ľudí. Manželstvo taktiež nevytvára vhodné prostredie na výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavené stresovým situáciám. Na základe uvedeného žiadala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a mal. deti, G. M. N., zveril do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal detí sumou 240 eur mesačne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2016, v ktorom uviedol, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, ktoré bolo dlhodobo harmonické. Problémy začali asi pred dvoma rokmi pred podaním návrhu na rozvod navrhovateľkou, kedy začali medzi účastníkmi vznikať hádky, keďže navrhovateľka odmietala s odporcom fungovať v intímnej oblasti. Navrhovateľka sa v 08/2015 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla žiť k svojmu priateľovi do J. I. J. I., pričom so sebou zobrala aj mal. N., ktorú prihlásila aj do inej školy. Mal. G. odmietol odísť s navrhovateľkou a ostal bývať s odporcom. Od 08/2015 tak mal. N. žije s matkou a mal. G. s otcom, kedy mal. N. býva u otca každý nepárny víkend od piatku do nedele a mal. Branislav mal bývať u matky každý párny víkend, tento však odmieta u nej prespávať. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a považuje ho za trvale rozvrátené. Žiadal, aby súd zveril mal. G. M. S.. N. do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko k výchove a starostlivosti matky o mal. N. má výhrady, nakoľko táto sa jej dostatočne nevenuje, mal. N. má horší prospech v škole, má taktiež gastroenteorolobické problémy a za obdobie u matky pribrala 8 kg, mal. N. navyše u matky nemá vlastnú izbu. Mal za to, že zverenie mal. N. do jeho osobnej starostlivosti by bolo pre maloletú prínosnejšie, bude však rešpektovať želanie mal. N.. Uviedol, že spolu s mal. G. žije v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve a mesačne hradí za plyn 20 eur, elektrinu 40 eur, vodu 2 eur, internet a telefón odporcu a maloletého 35 eur, ďalej jeho poistku 22 eur + 12 eur a poistky obom deťom po 13 eur. Ročné náklady za dve osoby za odvoz dopadu má vo výške 50 eur a náklady na drevo na kúrenie vo výške 600 eur. Jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 600 eur. Mal. G. je zdravý, má veku štandardné potreby a navštevuje X. ročník základnej školy. Za stravné v škole sa platí 22 eur mesačne. Maloletý hrá futbal za prípravku a mladších žiakov družstva S., s čím súvisia zvýšené výdavky na kúpu športovej obuvi 40 eur + 40 eur ročne a 50 mesačne v súvislosti s cestovaním na turnaje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením návrhu na začatie konania, sobášneho listu účastníkov, rodného listu mal. G. M. S.. N., potvrdení o trvalom bydlisku účastníkov konania zo dňa 13.08.2015, uznesenia tunajšieho súdu 31P/173/2015
- 12 zo dňa 04.09.2015, odpoveďou ÚPSVaR Trenčín zo dňa 15.04.2016, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015 a 2016, pracovného posudku navrhovateľky a potvrdenia o príjme zo dňa 18.04.2016, vyjadrenia odporcu zo dňa 25.04.2016, potvrdenia o príjme odporcu zo dňa 25.04.2016, výplatných pások navrhovateľky, zúčtovania preddavkov na daň navrhovateľky za rok 2015, potvrdenia o zdravotnom stave mal. N., potvrdenia o poplatku za detský tábor, potvrdenia o výdavkoch v škole zo dňa 05.05.2016, prihlášky na jazykový tábor, výpis klasifikácie prospechu, správania a dochádzky za prvý polrok š.r. 201/2016 mal. N., čestného prehlásenia o prispievaní do domácnosti zo dňa 08.05.2016, výpisom z účtu odporcu, kópiou poštových poukazov, fotografií detskej izby, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 31P/173/2015 - 68 zo dňa 12.05.2016, správou ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.06.2016, sprievodného listu a správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 23.06.2016, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 16.04.2005 cca po ročnej známosti, z ktorého pochádzajú dve mal. deti, a to mal. G., J.. XX.XX.XXXX, M. S.. N., J.. XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v M. H., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Obaja účastníci považovali ich manželstvo spočiatku za harmonické. K problémom v manželstve začalo prichádzať asi pred troma rokmi, kedy začali medzi účastníkmi vznikať hádky. Od 08/2015 spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa navrhovateľka spolu s mal. N. odsťahovala k svojmu priateľovi. Účastníci konania teda spolu nežijú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a každý už vedie svoj vlastný život. Navrhovateľka má navyše mimomanželskú známosť. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považovala hlavne žiarlivosť zo strany odporcu a odporca intímne ochladenie navrhovateľky, v dôsledku ktorého vznikali hádky. Obaja považovali svoje manželstvo za trvale a vážne rozvrátené, nemali záujem o obnovu manželstva a s rozvodom manželstva súhlasili.
Podľa § 18 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a návrh na rozvod manželstva je tak dôvodný. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 Zákona o rodine pri rozvode manželstva musí byť preukázaná existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorá spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat a jeho intenzita musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti vážne, hlboko a trvalo rozvrátené. Účastníci už takmer 1 rok nežijú v jednej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú, nehospodária spolu a nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. V dôsledku uvedených skutočností obaja účastníci už nemajú jednoznačne záujem o obnovu manželského spolužitia. V manželstve účastníkov tak nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj oboch účastníkov, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže súd mal za preukázaný hlboký rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo so súhlasom účastníkov rozviedol.
Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov dbá predovšetkým o záujem maloletého. Taktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite budúceho výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov či iných príbuzných, ale aj k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Každý z rodičov sa totiž za určitých predpokladov (ak má o to záujem a je na to spôsobilý) môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem dieťaťa, ale aj záujem rodiča.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo mal. dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletých detí bol zistený tento skutkový stav:
Mal. G. S. XX rokov a je žiakom X. ročníka základnej školy. Navštevuje kožnú ambulanciu. Mal. G. sa venuje futbalu a hrá za prípravku a mladších žiakov družstva S., s čím súvisia zvýšené výdavky na kúpu športovej obuvi cca vo výške 80 eur ročne a cestovanie na turnaje cca vo výške 50 eur mesačne. Od odchodu matky s mal. Simonou zo spoločnej domácnosti žije maloletý s otcom a s matkou sa stretáva každý druhý víkend bez prespatia. Zo správy kolízneho opatrovníka z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že mal. G. je silne naviazaný na otca, s ktorým trávi väčšinu voľného času. Vyjadril spokojnosť s tým, že v súčasnosti býva u otca a s matkou sa stretáva každý druhý víkend bez prespatia, aj napriek tomu, že matku má rád, no chýbal by mu otec. Uviedol, že sestra mu chýba a prejavoval starostlivosť o ňu.
Mal. N. S. X rokov a je žiačkou X. ročníka základnej školy. Navštevuje gastroenterologickú ambulanciu a spevácky a tanečný krúžok. Rada jazdí na koni. V súčasnosti býva mal. N. spolu s matkou v spoločnej domácnosti s matkiným priateľom a u otca býva každý druhý víkend s prespatím. Zo správy kolízneho opatrovníka z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že mal. N. má pozitívny vzťah k obom rodičom, taktiež s mal. G. má vybudovaný silný súrodenecký vzťah. Vyjadrila sa, že by s otcom a s bratom chcela byť častejšie. Mal. N. negatívne prežíva zmenu školy, utrpela straty, a to stratu rodiny, domova, školy a kamarátov, emocionálne jej chýba rodina a pocit bezpečia. Počas času stráveného v práci matkou, ktorá pracuje v trojzmennej prevádzke, vykonáva o maloletú starostlivosť matkin priateľ alebo jeho brat.
Matka mal. detí pracuje ako V. I. P. M. N. N..V..Q.. N. N. I. K. v trojzmennej prevádzke s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 732 eur netto. Je poberateľkou prídavkov na deti. Žije v spoločnej domácnosti s mal. N., jej priateľom a jeho rodinou, kde na chod domácnosti prispieva mesačne 150 eur. V tejto domácnosti trávi každý druhý víkend aj mal. G., ale bez prespatia.
Otec mal. detí pracuje ako traktorista v K. O. S. - X. s priemerným mesačným príjmom vo výške 694 eur netto. Žije v spoločnej domácnosti s mal. G., každý druhý víkend v tejto domácnosti trávi aj mal. N., ktorá tu aj prespáva. Jeho mesačné náklady predstavujú poplatky za plyn 20 eur, elektrinu 40 eur, vodu 2 eur, internet a telefón otca a maloletého 35 eur, ďalej jeho poistku 22 eur + 12 eur a poistky pre obe deti po 13 eur. Ročné náklady za dve osoby za odvoz dopadu má vo výške 50 eur a náklady na drevo na kúrenie vo výške 600 eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že pre mal. G. je vhodné, aby zostal bývať s otcom, nakoľko tak má zabezpečené všetky potreby. Taktiež je dôležité, aby bol zabezpečený kontakt s matkou každý druhý víkend od piatka do nedele. Pre mal. N. by bolo vhodné, aby sa čas trávený s otcom a bratom rozšíril, pričom by bolo možné mal. N. zveriť do osobnej starostlivosti matky a každý týždeň, kedy má matka poobednú zmenu, zabezpečiť starostlivosť otca, čo však nie je realizovateľné vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov.
Vzhľadom na vykonaný poradensko-psychologický proces mal otec za to, že by bolo najlepšie v záujme mal. dieťaťa, aby bola mal. N. zverená do osobnej starostlivosti otca, nakoľko záujem dieťaťa prevyšuje záujem rodičov. Mal. N. má problém s adaptáciou v novom prostredí, do ktorého odišla s matkou, ktorá s ňou trávi málo času, starajú sa o ňu cudzí ľudia. Mal. N. chýba brat, ktorý ostal s otcom, chýba jej otec. Otec mal. pracuje na jednu zmenu, v prípade potreby mu vypomáhajú rodičia, ktorí žijú neďaleko a pre obe deti je lepšie, a rodinné väzby opevňujúcejšie keď starostlivosť o ne zabezpečuje najbližšia rodina. Pokiaľ ide o styk mal za to, že by bolo vhodné tento neupravovať s poukazom na záujmy a aktivity mal. G.. Pokiaľ ide o výživné s poukazom na to, že mal. G. pôjde do K. ročníka žiadal výživné vo výške 130 eur a na mal. N. 110 eur.
Navrhovateľka uviedla, že si je vedomá, že mal. G. má k otcovi vzťah a mal. N. silný vzťah k nej. Nesúhlasila so zverením mal. N. do osobnej starostlivosti otca.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že by mohol byť vhodný model zverenia mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a mal. G. do osobnej starostlivosti matky.
S týmto modelom starostlivosti o mal. N. súhlasila matka, nakoľko by to bolo vhodné pre ňu počas jej poobedňajších zmien v práci. Otec z praktického hľadiska považoval tento model starostlivosti za nemožný z dôvodu, že by nestíhal deti vypraviť na čas, lebo navštevujú inú školu a vzdialenosť medzi obcami je 30 minúť autom jedna cesta.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom musí súd prihliadať na záujem maloletých detí, musí dbať najmä na ich citové väzby a vývinové potreby detí a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre ich zdravý vývoj.
Na základe vykonaného dokazovanie ako aj poradensko-psychologického procesu súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. V danom prípade súd vzal do úvahy najmä názor mal. detí, mal. N. chýba otec a brat, ktorá ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka negatívne prežíva zmenu školy, citlivo vníma stratu domova a rodiny a mal. G. vyjadril túžbu zostať s otcom aj naďalej a tento režim mu vyhovuje. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v súčasnosti u otca budú mať obe mal. deti najvhodnejšie výchovné prostredie. Súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti otca najmä s poukazom na silné súrodenecké väzby a ich zachovanie ako stálosť denného režimu oboch mal. detí. Mal. deti majú radi oboch rodičov a taktiež majú dobrý vzťah k matke, ktorá ako bolo v konaní preukázané zabezpečuje starostlivosť a výchovu mal. detí riadne a neboli jej vyčítané žiadne nedostatky, napriek tomu má súd za to, že za súčasnej situácie je pre obe mal. deti najvhodnejšie výchovné prostredie u otca, kedy budú lepšie zabezpečené potreby oboch mal. detí. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd určenú výšku vyživovacej povinnosti považoval za primeranú veku, potrebám a záujmom maloletých detí ako aj schopnostiam, majetkovým a zárobkovým možnostiam matky mal. detí.
Pokiaľ ide o úpravu styku matky s mal. deťmi tento súd neupravil nakoľko má za to, že je v záujme mal. detí styk s matkou neupraviť a ponechať obom rodičom a mal. deťom možnosť čo najširšieho styku matky s mal. deťmi, resp. neobmedzeného styku ako aj s poukazom na záujmy mal. G., pričom rodičia styk upraviť ani nežiadali, teda obaja navrhovali neobmedzený styk. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že je v záujme oboch mal. detí stýkať sa s matkou v čo najširšej miere, nakoľko obe mal. deti majú k nej vybudovaný citový vzťah. Zo strany rodičov je potrebná predovšetkým tolerancia, spoločná vôľa a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať v čo najlepšom záujme mal. detí.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.