Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-1099-2015.pdf
PDF · 108.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/1099/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: L. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. F. XXX/XX, XXX XX R. U. W., v konaní o zaplatenie 407,27 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,32 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,65 eur od 04.12.2012 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,35 eur od 04.01.2013 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 51,08 eur od 04.02.2013 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28,24 eur od 04.03.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 28.09.2015 žalobu na tunajší súd, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 407,27 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,65 eur od 04.12.2012 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,35 eur od 04.01.2013 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 51,08 eur od 04.02.2013 až do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 28,24 eur od 04.03.2013 až do zaplatenia, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 04.12.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 24 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a v sume 137,79 eur titulom trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
4. Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
5. Po zistení, že sa v tomto konaní jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť vo veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., právny predchodca žalobcu, uzavrela dňa 27.05.2002 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bola okrem iného povinnosť žalovaného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb.
8. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúr a to faktúry č. 7211815062 splatnej 03.12.2012 na sumu 29,65 eur, faktúry č. 7212906659 splatnej 03.01.2013 na sumu 49,35 eur, faktúry č. 7300529219 splatnej 03.02.2013 na sumu 51,08 eur, faktúry č. 7301664255 splatnej 03.03.2013 na sumu 28,24 eur, faktúry č. 7312133097 splatnej 03.12.2013 na sumu 248,95 eur, spolu v sume 407,27 eur, pričom zmluvnú pokutu vyúčtoval na faktúre č. 7312133097. Žalovaný neuhradil žalobcovi ani jednu z týchto faktúr.
9. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.
10. Z obsahu Dodatku k Zmluve súd okrem iného zistil, že podľa bodu 1 b): účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom, podľa bodu 2: po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať, podľa bodu 3 a 4: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, najmä hociktorej povinnosti upravenej v bode. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), a tiež bodu 2 a 3 Dodatku ako aj čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 - 7500 Sk.
11. Podľa ustanovenia § 43 zákona č. 195/2000 o komunikáciách (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Súčasťou poskytnutia verejnej telekomunikačnej služby nie je dodávka koncového telekomunikačného zariadenia, ak nie je zákonom ustanovené alebo v zmluve dohodnuté inak. Všeobecné podmienky sú súčasťou písomnej zmluvy o pripojení. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dojednaný druh verejnej telekomunikačnej služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude poskytovať, a cena. Ak čas poskytovania nie je v zmluve určený, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou jej účastníkov, c) zrušením, d) výpoveďou. Užívateľ môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak telekomunikačný podnik a) neposkytuje verejnú telekomunikačnú službu podľa zmluvy alebo ju poskytuje s vadami, alebo b) neodstráni reklamovanú vadu verejnej telekomunikačnej služby. Telekomunikačný podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak užívateľ a) neoprávnene zasiahne do verejného telekomunikačného zariadenia alebo taký zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu ani do 30 dní odo dňa doručenia upomienky, c) pripojí koncové telekomunikačné zariadenie, ktorého technická spôsobilosť nebola povolená, a ani na výzvu telekomunikačného podniku ho neodpojí, d) používa verejnú telekomunikačnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje telekomunikačnému podniku kontrolu jej používania. Užívateľ môže vypovedať zmluvu o pripojení z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Telekomunikačný podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú telekomunikačnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby. Ak telekomunikačný podnik vypovie zmluvu z dôvodu modernizácie verejných telekomunikačných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej telekomunikačnej služby podľa uzavretej zmluvy o
pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť užívateľovi ponuku na poskytovanie inej, technicky aj cenovo blízkej verejnej telekomunikačnej služby so zvýhodneným zriadením verejnej telekomunikačnej služby. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany; uplynie posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Užívateľ môže právo užívať verejnú telekomunikačnú službu previesť na iného len so súhlasom telekomunikačného podniku.
12. Podľa ustanovenia § 42 zákona č. 195/2000 o komunikáciách, telekomunikačný podnik má právo a) na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej telekomunikačnej služby podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil užívateľovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; inak právo zaniká, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej telekomunikačnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy, ak 1. jej poskytovanie v požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné, 2. uchádzač o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu, pretože je dlžníkom telekomunikačného podniku, alebo telekomunikačný podnik už predtým odstúpil od zmluvy s ním, d) dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny do 15 dní odo dňa doručenia upomienky, a to až do zaplatenia alebo do zániku zmluvy. Užívateľ má právo na a) uzavretie zmluvy s telekomunikačným podnikom, b) poskytnutie verejnej telekomunikačnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezodplatné odstránenie porúch v súlade so všeobecnými podmienkami, d) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade zavinenia telekomunikačným podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom telekomunikačnom podniku najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa príslušného zúčtovacieho obdobia, inak toto právo zaniká. Telekomunikačný podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu s každým záujemcom o poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby, ak niet dôvodu na jej odmietnutie [odsek 1 písm. c)], b) predkladať užívateľovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej telekomunikačnej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné; na požiadanie užívateľa poskytovať aj detailné údaje o jednotlivých odchádzajúcich hovoroch, ak je to technicky možné, c) ak je to technicky možné, zablokovať na žiadosť užívateľa na jeho náklady prístup k verejnej telekomunikačnej službe, ktorej obsah môže ohroziť mravnú výchovu mládeže, d) poskytnúť na žiadosť užívateľa službu zachytenia zlomyseľných alebo obťažujúcich volaní. Ak telekomunikačný podnik poskytuje aj univerzálnu službu, okrem povinností uvedených v odseku 4 je povinný a) prenajať na žiadosť užívateľa z dôvodu jeho obojstrannej hluchoty osobitne vybavené koncové telefónne zariadenie za cenu bežného koncového telefónneho zariadenia, b) zabezpečovať primeranú dostupnosť verejných telefónnych hovorní a verejných telefónnych automatov po celom území a bezbariérový prístup k nim a udržiavať ich osobitné vybavenie, c) urýchlene odstrániť príčinu, pre ktorú nie je možné poskytovať univerzálnu službu, d) vrátiť pomernú časť ceny za čas neposkytovania verejnej telekomunikačnej služby v prípade zavinenia telekomunikačným podnikom; spôsob určenia pomernej časti ceny určuje tarifa a podmienky na vrátenie pomernej časti ceny určujú všeobecné podmienky. Užívateľ je povinný a) používať verejnú telekomunikačnú službu iba podľa zmluvy, b) platiť cenu v súlade so zmluvou a tarifou, c) používať iba schválené koncové telekomunikačné zariadenia. Počas mimoriadnej situácie zabezpečuje nevyhnutné opatrenia na prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby podľa tohto zákona štatutárny orgán jej prevádzkovateľa alebo poskytovateľa priamymi príkazmi. Mimoriadna situácia je čas ohrozenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život alebo zdravie ľudí a zvierat alebo na majetok. Prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej siete a poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby sú povinní v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie mimoriadnej situácie na postihnutom území a) poskytovať verejnú telekomunikačnú službu prednostne orgánom verejnej správy, fyzickým osobám a právnickým osobám určeným v osobitnom predpise, b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych staníc, verejných telefónnych hovorní a verejných telefónnych automatov vrátane tiesňových volaní.
13. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20160701>, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou
krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
14. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy 158,32 eur titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v súdom určenej lehote.
15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 0,75%.
16. Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s úhradou každej z faktúr s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby.
17. Žalobca predložil tiež v rámci žaloby faktúru č. 7312133097 zo dňa 15.11.2013, splatnú dňa 03.12.2013 na sumu 248,95 eur, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.
18. Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
19. Všetky zákonom predpísané procesné poučenia spolu s návrhom, vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O. s. p. boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 07.01.2016.
20. Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 O. s. p., sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
21. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
22. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v ustanoveniach § 101 a § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
25. V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k tejto zmluve zo dňa 27.05.2002. Odkaz na sumu zmluvnej pokuty sa nachádza v Dodatku v tabuľke č.1.
26. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
27. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
29. Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, teda za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7312133097 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého - Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
31. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
35. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36. Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom: Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10).
37. Žalobca nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č. 7312133097 je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko bol žalobca v konaní pomerne neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná
osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.