Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-237-2014.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/237/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: S. Q. K.., bytom I. XX, D., zastúpený JUDr. Michalom Mistríkom, advokátom so sídlom Gunduličova 6, Bratislava, proti odporcovi: X.. W. Q., bytom I. X, D., zast. JUDr. Tiborom Csémim, advokátom so sídlom Wolkrova 4, Bratislava, o neplatnosť závetu takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že závet zo dňa 15. 06. 2007, podpísaný poručiteľom S. Q. I.., nar. XX. XX. XXXX, pred svedkami S. N., nar. XX. XX. XXXX a K. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zanechal všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok X.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX j e n e p l a t n ý.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 549,41 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
U p r a v u j e sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila navrhovateľovi S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, D. nespotrebovaný preddavok na znalca vedený pod VS: XXXXXXXXXX v sume 51,20 Eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02. 09. 2014 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - závetu zo dňa 15. 06. 2007, podpísaný poručiteľom S. Q. I.., nar. XX. XX. XXXX, pred svedkami S. N., nar. XX. XX. XXXX a K. D., nar. XX. XX. XXXX, ktorým zanechal všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok X.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že otec S. Q. I.., zomrel XX. XX. XXXX (ďalej len "poručiteľ"). V konaní o dedičstve vedenom pod sp. zn. 46D/592/2010, Dnot 94/2010, notárom ako súdnym komisárom odporca predložil závet poručiteľa zo dňa 15. 06. 2007, ktorým mal údajne zanechať všetok svoj hnuteľných a nehnuteľný majetok odporcovi. Navrhovateľ má zato, že predmetný závet je absolútne neplatný, nakoľko poručiteľ S. Q., I.. v čase jeho podpisu pre ťažkú duševnú chorobu nebol absolútne schopný rozpoznať následky svojho konania. Zdravotný stav poručiteľ sa začal zhoršovať v roku 2005, už počas života potreboval trvalú opateru a to pre neskoro diagnostikovanú Alzheimerovú chorobu. V období od 08. 04. 2005 do 06. 06. 2005 bol hospitalizovaný v liečebni pre dlhodobo chorých v Ružinove, od mája 2006 do 27. 06. 2006 pre zhoršenie Alzheimerovej choroby v Krajskej psychiatrickej liečebni Pezinok. Od 17. 04. 2007 bol natrvalo umiestnený v Zdravotno-sociálnom centre svätej Alžbety T.. Podľa lekárskej správy K.. D. Q., obvodnej lekárky z T. už dňa 19. 09. 2007 na základe neurologického vyšetrenia a nálezu psychiatra nebol schopný vykonávať právne úkony. Ďalej uviedol, že v priebehu marca 2008 ho oslovil odporca s tým, že sa stal vlastníkom 5/6-ín bytu. Stalo sa tak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2007 v znení je dodatku z 21. 11. 2007. Navrhovateľ si bol vedomý zdravotného stavu svojho otca, ktorý trpel diagnózou polyetiol demencia, aterosklerotická
demencia ťažkého stupňa, preto podal žalobu o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Okresný súd Bratislava II. v konaní sp. zn. 16C/187/2008 určil predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú. Rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislava, č. k. 14Co/420/2011. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 12. 2013. Podkladom pre rozhodnutia súdu v predmetnej veci bol najmä znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 09. 04. 2009 znalkyne K.. K. D. v zmysle ktorého poručiteľ nebol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19. 10. 2007 vôbec duševne spôsobilý urobiť tento právny úkon, pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu a to z dôvodov, že v tom čase u neho išlo o demenciu Alzheimerovho typu v pokročilom štádiu - ťažký stupeň demencie. Zo zdravotnej dokumentácie uvedenej v predmetnom znaleckom posudku vyplýva, že od 16. 04. 2007 bol poručiteľ obyvateľom sociálneho zariadenia v T., kde bol pravidelne sledovaný neurológom a príležitostne aj psychiatrom. Z neurologických vyšetrení vyplýva, že demencia u poručiteľa naďalej progredovala, počas celého obdobia pretrvávala dezorientácia, bradypsychizmus, sťažená spolupráca, poručiteľ bol trvale inkontinentný, vyžadoval sústavnú trvalú opateru a pomoc pri hygienických úkonoch a stravovaní. V zmysle záverov znaleckého posudku bolo ochorenie demenciou u poručiteľa diagnostikované neskoro, keď už išlo o pokročilé štádium a toto výrazné zhoršenie psychického stavu nastalo už v roku 2006. Navrhovateľ namietal s poukazom na vyššie uvedené platnosť závetu zo dňa 15. 06. 2007, nakoľko už v tom čase poručiteľ trpel takou duševnou poruchou, ktorá mu neumožňovala rozoznať následky svojho konania, má za to, že závet je v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný. Poručiteľ nemohol rozpoznať následky podpísania závetu a už vôbec nemohol pred dvoma svedkami výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu zo dňa 15. 06. 2007 navrhovateľ osvedčuje svojím postavením dediča v dedičskom konaní. Žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
K návrhu sa písomne odporca nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov tohto konania, výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom č. XX/XXXX K.. Č., výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:
Zo závetu zo dňa 15. 06. 2007 vyplýva, že podpísaný S. Q., narodený XX. XX. XXXX v prítomnosti dvoch svedkov S. N., narodeného XX. XX. XXXX a K. D., narodeného XX. XX. XXXX vyhlásil, že pre prípad jeho smrti zanecháva všetok hnuteľných a nehnuteľný majetok synovi X.. W. Q., narodenému XX. XX. XXXX. Na závete je uvedené, že bol spísaný v T. a pred súčasne prítomnými svedkami tento závet vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že táto listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava sp. zn. 46D/592/2010, Dnot 94/2010 v dedičskej veci po poručiteľovi S. Q., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX bolo dedičské konanie prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o spornej skutočnosti, ktorou je určenie neplatnosti závetu.
Z Lekárskej správy zo dňa 19. 09. 2007 vyplýva, že poručiteľ ku dňu podania správy nie je schopný vykonávať právne úkony.
Z Potvrdenia o zdravotnom stave pacienta S. Q., nar. XX. XX. XXXX zo dňa 09. 04. 2008 vyplýva, že menovaný trpí na Dg. Polyetiol. - demencia, Aterosklerotická demencia ťažkého stupňa, na základe, ktorej je dezorientovaný miestom, časom aj osobou, je takmer plne imobilný, inkontinentný. Menovaný vyžaduje sústavnú opatrovateľskú starostlivosť pri základných životných úkonoch.
Zo záveru Znaleckého posudku č. 10/2009 vykonaného v súdnom konaní sp. zn. 16C/187/2008 znalkyňou K.. K. D. vyplýva, že poručiteľ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 19. 10. 2007 nebol vôbec duševne spôsobilý urobiť tento právny úkon, pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu a to z dôvodov, že v tom čase u neho išlo o demenciu Alzheimerovho typu v pokročilom štádiu - ťažký stupeň demencie. Vyšetrovaný je v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti. Podľa záverov znalkyne takýto stav u neho trval už v čase podpísania kúpnej zmluvy.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 16C/187/2008 vyplýva, že súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 19. 10. 2007 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. 11.
2007 uzavretej medzi S. Q., nar. XX. XX. XXXX a X.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. 14Co/420/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 12. 2013.
Z výpovede svedka S. N. vyplýva, že účastníkov konania pozná a jeho vzťahy k ním sú kamarátske. Je priateľ rodiny minimálne 40 rokov, bol aj priateľom pána S. Q. I.., často ich navštevoval, vzájomne sa nenavštevovali. S pánom Q. I.. a jeho manželkou sa viackrát predtým bavili o tom, že syn W. sa o nich oboch stará a všetko raz bude jeho. Takto sa vyjadrili manželia Q. pred ním. K spísaniu závetu došlo tak, že ho pán W. Q. o tom informoval. Spolu prišli do zariadenia do T.P. kde bol umiestnený jeho otec, prišli na izbu, bola tam pracovníčka matriky. Pán Q. I.. ich hneď pozdravil: „Vítajte pán N. a pán D.,“ to povedal doslovne. Nikdy si netykali, vykali si, pán Q. I.. mal určitý odstup. Po zvítaní sa objali a prečítali im závet. Nepamätá si, kto ho prečítal. Tento pred pracovníčkou matriky podpísali všetci. Pán S. Q. I.. povedal W. Q., že to čo mu sľuboval, tj. že bude jeho majetok teraz robí. Potom sa boli ešte poprechádzať na takej menšej prechádzke, lebo pánovi Q. I.. neslúžili dobre nohy. To je všetko čo pán Q. vtedy počas našej návštevy hovoril. Viackrát predtým spomínal, že majetok chce dať synovi W.. Pána S. Q. st. v Trsticiach navštívil hocikedy predtým a po spísaní závetu veľakrát. Jeho sestra tam robila učiteľku aj švagrovci, často tam chodil. S pánom W. Q. sa pozná 45 rokov možno 44, s pánom S. Q. nemajú spolu priateľský vzťah, nepamätá si, kedy ho naposledy videl. Na otázku, ako zdôvodnil pán S. Q. I.. zanechanie majetku synovi W., či nejako bližšie, uviedol, že pán S. Q. I.. sa vyjadril takto: „To čo som ti sľúbil, teraz splním“ a potom sme podpísali závet. Nepamätá si, či bola listina, ktorú podpísali na mieste alebo kto ju priniesol. Podľa jeho subjektívneho názoru pán S. Q. I.. vedel čítať aj písať. Nepamätá si, žeby v čase podpisu závetu čítal nejakú listinu, ale vie, že mal na stole časopisy a oni mu tiež priniesli nejaké časopisy. V čase podpisu závetu boli v miestnosti, okrem neho S. Q. I.., pán W. Q., pán D. a pracovníčka matriky. Matrikárka mala osvedčovaciu knihu a overila podpis pána S. Q. I.. nevie, čo sa sním stalo, keď sa závet podpísal.
Z výpovede svedka K. D. vyplýva, že poznal pána S. Q. I.. od kolegu a svojho priateľa W. Q., len cez neho. Často sa s ním nestretával, najviac 2-3 krát do roka a to vtedy keď šiel kolegovi W. Q. pomôcť s niečím a raz boli na obede, pani Q. ich pozvala. Pred ním sa nikdy pán S. Q. I.. nijako nevyjadril o tom, kto by mal zdediť jeho majetok. Nikdy od neho nič také nepočul pri návštevách. O závete sa dozvedel od W. Q., ktorý ho oslovil a povedal mu, že otec sa rozhodol, že majetok, ktorý má, prevedie na neho. Išli spolu s pánom N. do T.. Viezol ich pán W. Q.. Cestou im povedal, že má zabezpečenú pracovníčku matričného úradu, ktorá to schváli. Keď prišli do T., bol tam prvýkrát, nikdy tam predtým nebol. Prišli na izbu, ak si dobre pamätá bola tam už pracovníčka matričného úradu. Pán S. Q. I.. ich privítal: „Vitajte pán N.Á.“ aj jeho oslovil pán D., avšak lepšie poznal pána N.. Takto sa zvítali. Potom mu pán W. Q. povedal dôvod ich návštevy, konkrétne povedal, že on prevedie svoj majetok na neho a preto podpisuje závet. Pán S. Q. I.. sa vyjadril, že áno, že to podpíše. Nič iné si nepamätá, žeby pán S. Q. I.. povedal. Obsah závetu mu prečítal W. Q.. Potom to pán S. Q. I.. podpísal - jedenkrát listinu závet, nič iné pán S. Q. I.. pred ním nepodpisoval, iba ten závet, ktorý bol položený na stolíku. Potom si presne nepamätá, možno boli na izbe alebo šli na prechádzku. Potom išli domov. Uviedol, že pán S. Q. I.. sa už nijako nevyjadril k prevodu k majetku a nič iné k tomu prevodu neuviedol. Vie, že pán S. Q. I.. bol umiestnený v ústave, bol už starší človek, mal zdravotné problémy. Niečo počul o jeho duševnej poruche. Avšak, keď bol s ním, tak sa voči nemu tá jeho duševná porucha neprejavovala. Nevidel nejaký rozdiel medzi správaním S. Q.Í. I.. predtým keď sa videli a medzi tým ako sa správal pri návšteve v T.. Určitý vek tam bol, ale správal sa ako vždy. Závet pred podpisom čítal, je zvyknutý všetky dokumenty čítať, takže určite ho čítal. Myslí si, že ten obsah bol pravdivý, preto to podpísal. O duševnej poruche pána S. Q. I.. počul od W. Q. predtým ako pán S. Q. bol umiestnený v ústave do T.. Hovoril, že otec nemôže zostať sám. Myslel, že ide o starobu, ale pán W. Q. mu hovoril o duševnej chorobe. Čo presne hovoril si nepamätá.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v konaní znalcom z odvetvia psychiatria K.. K. Č. vyplýva, že S. Q., nar. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX nebol v čase spísania závetu zo dňa 15. 06. 2007 duševne spôsobilý vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu urobiť predmetný právny úkon a nemohol pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu. Zdravotný - psychický stav znalec špecifikuje tak, že o poručiteľa sa jednalo o Demenciu pri Alzheimerovej chorobe - zmiešaný typ/spolu podielová vaskulárna - cievna demencia pri celkovej ateroskleróze, resp. ischemickej chorobe srdca/
- ťažké klinické štádium („stupeň“). Týmto ochorením poručiteľ trpel aj v čas spísania závetu /ako ťažiskový súhrn príznakov pri uvedenej demencií/ ktorým sa rozumie porucha pamäte, koncentrácie pozornosti, myslenia - úsudku, intelektu a poruchy orientácie a kvality vedomia, neumožnil poručiteľovi
kompetentne pochopiť uvedený právny úkon. Znalec nepovažuje „Lucídny interval“ za opodstatnený v celostvom vyjadrení slobodnej vôle poručiteľom, nakoľko v pozdĺžnom kontexte „účasti“ psychických funkcií konginitívnych funkcií poručiteľa v takomto jeho vyjadrení by bolo len krátkodobé zlepšenie kvality vedenia /„Lucídny interval“/ nedostačujúce. Znalec ďalej prevzal o svojej pozornosti sprostredkovane získanú, pre posúdenie tejto veci dostatočne postačujúcu zdravotnú dokumentáciu a znalecký posudok K.. D..
Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania k veci uviedol, že v obdobnom konaní tunajšieho súdu bola skúmaná duševná porucha poručiteľa pána Líšku, ktorý pre ťažkú formu demencie nemohol urobiť žiadny platný právny úkon. Predložil aj kópiu čestného prehlásenia, ktorým nechcú preukázať, žeby poručiteľ bol schopný rozpoznať následky svojho konania, chcú ním preukázať skutočnosť, že poručiteľ podpísal všetko čo sa mu predložilo. Ide kópiu čestného prehlásenia zo dňa 27. 07. 2007 kde pán S. Q. starší prehlásil, že jeho spoluvlastnícky podiel v byte na N.j ulici XXD bol a je určený ako dedičstvo podľa zákona pre oboch jeho synov rovnakým dielom.
Právny zástupca odporcu v priebehu konania k veci uviedol, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasia. Vychádzajú už aj s navrhovateľovi známeho stanoviska a to zdravotného posúdenia z roku 2006 pri prijatí poručiteľa na psychiatrickú kliniku v Pezinku, kde dosiahol poručiteľ skoré 16, čo preukazovalo mierny až stredný stupeň demencie a nie ťažkú demenciu ako tvrdí navrhovateľ. Sú presvedčení, že poručiteľ podpísal závet v svetlej chvíľke, ktorú nie je možné vylúčiť. Pokiaľ ide o výsluch svedkov, môžu byť vykonané, avšak súd prvého aj druhého stupňa už vyslovil názor, že títo svedkovia nie sú odborníci nemôžu posúdiť, či si poručiteľ uvedomoval následky tohto právneho úkonu, resp. či toho bol alebo nebol schopný.
Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že spísal aj kúpnu zmluvu na tento byt, aby predišiel problémom, ktoré tu teraz sú. Závet poručiteľa nepredložil na prvom dedičskom pojednávaní dňa 14. 12. 2010, ale až v roku 2014, asi v auguste, preto lebo, ten papier kde boli podpisy svedkov nevedel nájsť a dôsledne ho začal hľadať až potom, čo bola kúpna zmluva uznaná za neplatnú a našiel ho.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a v konaní bol preukázaný. Jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony, pričom nedostatok spôsobilosti na právne úkony má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Rovnaký dôsledok, a teda absolútna neplatnosť právneho úkonu, nastáva aj za okolností, že osoba síce formálne zbavená spôsobilosti na právne úkony nie je, avšak právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. S poukazom na uvedené, a na skutočnosť, že poručiteľ zbavený spôsobilosti na právne úkony nebol, súd skúmal, či poručiteľ v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu, t. j. z podpísania závetu dňa 15. 06. 2007 trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým.
Z vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaného v konaní znalcom z odvetvia psychiatria K.. K. Č. vyplýva, že S. Q., nar. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX nebol v čase spísania závetu zo dňa 15. 06. 2007 duševne spôsobilý vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu urobiť predmetný právny úkon a nemohol pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu. Zdravotný - psychický stav znalec špecifikuje tak, že o poručiteľa sa jednalo o Demenciu pri Alzheimerovej chorobe - zmiešaný typ/spolu podielová vaskulárna - cievna demencia pri celkovej ateroskleróze, resp. ischemickej chorobe srdca/ - ťažké klinické štádium („stupeň“). Týmto ochorením poručiteľ trpel aj v čas spísania závetu / ako ťažiskový súhrn príznakov pri uvedenej demencií / ktorým sa rozumie porucha pamäte,
koncentrácie pozornosti, myslenia - úsudku, intelektu a poruchy orientácie a kvality vedomia, neumožnil poručiteľovi kompetentne pochopiť uvedený právny úkon. Znalec nepovažuje „Lucídny interval“ za opodstatnený v celostvom vyjadrení slobodnej vôle poručiteľom, nakoľko v pozdĺžnom kontexte „účasti“ psychických funkcií konginitívnych funkcií poručiteľa v takomto jeho vyjadrení by bolo len krátkodobé zlepšenie kvality vedenia /„Lucídny interval“/ nedostačujúce. Znalec ďalej prevzal o svojej pozornosti sprostredkovane získanú, pre posúdenie tejto veci dostatočne postačujúcu zdravotnú dokumentáciu a znalecký posudok K.. D..
Súd uvádza, že aj zo znaleckého posudku znalkyne K.. D., ktorý bol predložený v konaní 16C/187/2008 v ktorom sa riešila neplatnosť kúpnej zmluvy toho istého poručiteľa vyplýva taktiež rovnaký záver k akému dospel aj znalec K.. Č. v tomto konaní. Menová znalkyňa tam taktiež uviedla, že poručiteľ vzhľadom na ochorenie, t.j. Demenciu Alzheimerovho typu, ktorá bola poručiteľovi diagnostikovaná v roku 2005 a to už v pokročilom štádiu, poručiteľ nemohol byť v roku 2007 spôsobilý urobiť právny úkon, nebol vôbec duševne spôsobilý urobiť právny úkon a pochopiť význam a dôsledky tohto svojho úkonu, nakoľko v tom čase trpel demenciou Alzheimerovho typu v pokročilom štádiu. Išlo o ťažký stupeň demencie, keď bol poručiteľ v plnom rozsahu neschopný zodpovedne vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti. Poručiteľ nebol schopný pochopiť žiadne následky svojho konania a ani nemohol mať tzv. svetlú chvíľku. S poukazom na vyššie uvedené jednoznačné závery znaleckého dokazovania v prejednávanej veci znaleckým posudkom znalca K.. Č. súd uvádza, že znalecký posudok podal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku duševnej spôsobilosti poručiteľa urobiť právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto sporu. Znalec svoje závery náležite a vyčerpávajúco odôvodnil, vyjadril sa aj k odporcom namietanej skutočnosti a to, že poručiteľ podpísal závet v tzv. svetlej chvíľke, keď konštatoval, že nepovažuje „Lucídny interval“ za opodstatnený v celostvom vyjadrení slobodnej vôle poručiteľom, nakoľko v pozdĺžnom kontexte „účasti“ psychických funkcií konginitívnych funkcií poručiteľa v takomto jeho vyjadrení by bolo len krátkodobé zlepšenie kvality vedenia /„Lucídny interval / nedostačujúce. Preto sa súd so závermi znaleckého posudku, ktoré jednoznačne svedčia nespôsobilosti poručiteľa na právny úkon závetu v celom rozsahu stotožnil.
Súd ďalej poukazuje nato, že odporca závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní nijako a ničím relevantne nespochybnil. K znaleckému posudku znalca K.. Č. sa ani nevyjadril, ani nijako nenamietal jeho závery, hoci bol súdom nato vyzvaný.
Pokiaľ ide o výsluchy svedkov, ktorí boli prítomní pri spisovaní závetu, súd poukazuje na ich vzájomnú rozpornosť, keď svedok N. uviedol, že sa mal poručiteľ vyjadriť tak, že to, čo sľúbil odporcovi, teraz plní. Naproti tomu svedok D. uviedol, že poručiteľ sa nijako nevyjadril k prevodu majetku na odporcu, len sa vyjadril, že to podpíše. Svedok D. uviedol, že odporca poručiteľovi povedal dôvod ich návštevy, tj. konkrétne povedal, že poručiteľ prevedie svoj majetok na neho, preto podpisuje závet. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že svedkovia svojím laickým vnímaním objektívne nemôžu zhodnotiť psychické funkcie poručiteľa a už vôbec nie sú spôsobilí posúdiť jeho duševný stav, nakoľko na posúdenie zdravotného stavu poručiteľa nemajú potrebné odborné vzdelanie. Preto ich vyjadrenie, že poručiteľ vedel čo podpisuje a pre koho, súd vyhodnotil ako subjektívne tvrdenie, ktoré nie je spôsobilé žiadnym spôsobom zvrátiť výsledky odborného znaleckého posúdenia spôsobilosti poručiteľa na predmetný právny úkon. Navyše zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že obaja svedkovia sú v dobrom vzťahu s odporcom, svedok N. uviedol, že je v priateľskom pomere s odporcom a nemá dobré vzťahy s navrhovateľom, z ktorého dôvodu má súd dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti.
Súd nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz a to zabezpečenie osvedčovacej knihy z roku 2007 z Obecného úradu v T. kde bol overený podpis poručiteľa na závete, nakoľko zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca K.. Č. bolo na základe odborných zistení znalca dostatočne preukázané, že poručiteľ nebol v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu schopný pochopiť význam a následky svojho konania. Tieto závery neboli žiadnymi relevantnými skutočnosťami spochybnené, a teda vykonanie ďalších dôkazov by bolo neúčelné a nehospodárne. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu - podpísania závetu dňa 15. 06. 2007, poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon v zmysle zákona nespôsobilým. Súd preto určil, že závet zo dňa 15. 06. 2007 podpísaný poručiteľom S. Q. starším, je neplatný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci úplný úspech, preto mu súd voči neúspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku dňu vykonania úkonu právnej služby pozostávajú zo:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,85 Eur (bez DPH) ako 1/13 výpočtového základu v roku 2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a):
- prevzatie a príprava zastúpenia 26. 08. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- vypracovanie a podanie žaloby dňa 02. 09. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 64,53 Eur (bez DPH) ako 1/13 výpočtového základu v roku 2015 podľa § 11 ods. 1 písm. a):
- účasť na pojednávaní dňa 11. 02. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)
- účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)
3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 66 Eur (bez DPH) ako 1/13 výpočtového základu v roku 2016 podľa § 11 ods. 1 písm. a):
- vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 15. 02. 2016 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)
4/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 16,50 Eur (bez DPH) ako odmena vo výške 1 z tarifnej odmeny 66 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 4)
- účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 06. 05. 2016 (§ 13a ods. 4 vyhlášky)
5/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 33 Eur (bez DPH) ako odmena vo výške 1 z tarifnej odmeny 66 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 4)
- účasť na pojednávaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dňa 27. 06. 2016 (§ 13a ods. 4 vyhlášky)
6/ Režijný paušál - 2 x 8,04 Eur + 2 x 8,39 Eur + 2 x 8,58 Eur t. j. spolu 58,60 Eur
Trovy právneho zastúpenia spolu: úkony právnej služby 368,24 Eur, režijný paušál 58,60 Eur t.j. spolu v sume vo výške 426,84 Eur a keďže je právny zástupca navrhovateľa platcom DPH, zvyšuje sa odmena právneho zástupcu navrhovateľa o DPH 20% na 512,21 Eur.
b/ Iné trovy konania:
1/ Súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, 2/ Preddavok na znalečné vo výške 350 Eur
Súd vychádzal pri počítaní trov právneho zastúpenia navrhovateľa z vyčíslenia, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 27. 06. 2016, pričom priznal právnemu zástupcovi odporcu sumu menšiu ako bola uvedená vo vyčíslení. Súd však trovy upravil tak, že tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní konaného dňa 27. 06. 2016 priznal na základe § 13a ods. 4 citovanej vyhlášky len na sumu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia.
Súd rozhodol o vrátení nespotrebovaného preddavku na znalca navrhovateľovi, ktorý zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 350,- Eur, pričom znalečné priznané znalcovi bolo vo výške 298,80 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.