Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8Cpr-1-2016.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky M.. N. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. P.. Š.Á. XXX/XX, XXX XX J., občan SR, zastúpenej JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi JUDr. Tomáš Kohút, Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 45 028 311, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2016, ktorým sa mal ku dňu 29. 04. 2016 skončiť pracovný pomer žalobkyne vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou TARQUS, s. r. o. , Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen, IČO: 36 754 838 ako právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je neplatné.
Súd u r č u j e , že pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 naďalej trvá.
Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2016, ktoré jej bolo doručené 29. 04. 2016, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou E., A.. P.. U.. ako právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou je neplatné a tiež, že pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 naďalej trvá. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka uzatvorila so zamestnávateľom spoločnosťou E., A.. P.. U.. pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej medzi ňou a touto spoločnosťou vznikol pracovnoprávny vzťah so zaradením vedúca ubytovacieho zariadenia - O. J. O. (riaditeľka). Na základe zmluvy o predaji podniku došlo k predaju podniku spoločnosti E., A.. P.. U.. na odporcu , pričom teda došlo aj k prevodu práv a povinností týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. Listom zo dňa 27. 04. 2016 odporca oznámil navrhovateľke, že v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce okamžite končí s ňou pracovný pomer. Dôvodom malo byť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorú navrhovateľka porušila tým, že neuposlúchla pokyn zamestnávateľa, aby opustila priestory pracoviska O. J. O. do dňa 04. 03. 2016. Listom zo dňa 04. 05. 2016 oznámila navrhovateľka odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, trvá na pridelení práce v zmysle Zákonníka práce a pracovnej zmluvy a na ďalšom zamestnaní v spoločnosti. Navrhovateľka má za to, že z jej strany nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny tým, že neuposlúchla pokyn zamestnávateľa vydaný v rámci Zákonníka práce a tá skutočnosť, ktorá sa uvádza
v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2016, že mal jej byť daný pokyn o opustenie pracoviska sa nezakladá na pravde. Navrhovateľka sa dňa 04. 03. 2016 zdržiavala v priestoroch O. J. O. ako doprovod manžela - konateľa spoločnosti E. A.. P.. U.., ktorá túto nehnuteľnosť predtým vlastnila a prevádzkovala. Manžel tam pracoval ako konateľ. Keďže na základe zmluvy o predaji podniku nadobudol túto nehnuteľnosť odporca na tomto stretnutí došlo ku konfliktu, kde odporca konateľovi spoločnosti E. A.. P.. U.. J. Z. Š. dal pokyn o opustenie priestorov, pričom sa správal agresívne aj voči navrhovateľke a vyhadzoval ich z dôvodu, že oni tam už nemajú čo robiť, lebo toto patrí jemu. Na uvedenom stretnutí nedošlo teda k žiadnemu riešeniu pracovnoprávnych vzťahov, pretože navrhovateľka do momentu príchodu odporcu nevedela, že došlo k predaju podniku vrátane O. a vôbec ani nevedela, že odporca sa stal jej novým zamestnávateľom, pričom tento pracovnoprávnu otázku vôbec neriešil. Predmetom stretnutia dňa 04. 03. 2016 bolo len okamžité vysťahovanie manželov Š. z objektu, čo je aj podrobne popísané v liste zo dňa 01. 04. 2016, ktorý bol adresovaný SAK. Na základe tohto je zrejmé, že pokyn, ktorý bol vydaný zo strany odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľke ako zamestnancovi, ktorým jej zakazuje sa zdržiavať v mieste jej výkonu je absurdný. Pracovnou náplňou navrhovateľky bol výkon práce v O.Ó. J. O.. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd zaviazal odporcu tak ako je vyššie uvedené.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom spoločnosťou E. A.. P.. U.. a zamestnancom - navrhovateľkou súd zistil, že títo dňa 01. 08. 2008 uzatvorili zmluvu, kde navrhovateľka mala pracovať ako vedúca ubytovacieho zariadenia O. J. O. v spoločnosti E. A.. P.. U.. a mala vykonávať prácu riaditeľa. Dĺžka trvania pracovného pomeru bola na dobu neurčitú. Podľa článku VIII. pracovný čas bol určený od 07.00 hod. do 15.00 hod.
Z listu adresovaného odporcom navrhovateľke zo dňa 27. 04. 2016 označené ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 81 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov súd zistil, že odporca ako zamestnávateľ podnikajúci pod obchodným menom JUDr. Tomáš Kohút s miestom podnikania Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 45 028 311 okamžite ukončuje pracovný pomer, ktorý bol založený medzi spoločnosťou E. A.. P.. U.. Z. C. a Vami na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008. Dňa 2. 3. 2016 došlo k predaju podniku, s predajom ktorého boli prevedení zamestnanci na nového zamestnávateľa, ktorým sa stal JUDr. Tomáš Kohút. V zmysle § 81 má každý zamestnanec zákonom stanovené povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. Dňa 04. 03. 2016 vám zo strany zamestnávateľa bol uložený pokyn, aby ste opustili priestory pracoviska O. J. O. zriadeného v nehnuteľnosti súp. č. 2159, postavenej na parcele č. XXX/X, J. na LV č. XXXX, k. ú. J., ktorý ste neuposlúchli. Následne vás zamestnávateľ upozornil, že neuposlúchnutím jeho pokynu sa dopúšťate hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Pracovný pomer sa končí prevzatím okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že na tomto liste sa nachádza nehnuteľnosť zapísaná pod súp. č. XXXX na parcele XXXX/X označenej ako internát. Ako vlastník v 1-ici je označený JUDr. Tomáš Kohút.
Súd z oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní podľa § 79 Zákonníka práce adresovaného navrhovateľkou odporcovi zo dňa 04. 05. 2016 zistil, že táto na základe zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 so zamestnávateľom spoločnosťou E. A.. P.. U.. uzatvorila pracovnú zmluvu so zaradením vedúca ubytovacieho zariadenia - O. J. O. (riaditeľka). Dňa 02. 03. 2016 došlo k predaju podniku spoločnosti E. A.. P.. U.. na vašu osobu. Dňa 29. 04. 2016 mi bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 04. 2016, s ktorým nesúhlasím, pričom ako dôvod je uvedené hrubé porušenie pracovnej disciplíny podľa § 81 písm. a) ZKR a § 68 ods. 1 písm. b) ZKR, ktorým ste so mnou zrušili okamžite pracovný pomer. Týmto vám v zmysle § 79 zákona č. 311/2001 Z. z. oznamujem, že rozviazanie pracovného pomeru považujem za neplatné a trvám na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008. Určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru spolu s nárokom na náhradu mzdy budem uplatňovať na príslušnom súde.
Súd z listu adresovaného T.. Z. Š. Slovenskej advokátskej komore označeného ako Sťažnosť na správanie sa advokáta zistil, že on ako konateľ spoločnosti E. A.. P.. U.., na ktorú bol dňa 29. 05. 2014 vyhlásený konkurz a za správkyňu bola ustanovená M.. Q. W., táto predala podnik dňa 01. 03. 2016
kupujúcemu JUDr. Tomášovi Kohútovi. Po podpise zmluvy o predaji podniku nastali okolnosti, ktoré ho podnietili podať predmetnú sťažnosť na správanie sa oboch advokátov. Dňa 04. 03. 2016 v čase okolo 16.00 hod. prišiel do objektu O. J. O. vo J. patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti E. A.. P.. U.. v sprievode správkyne M.. Q. W. pán JUDr. Tomáš Kohút, ktorý sa predstavil ako nový majiteľ objektu a nezdvorilým spôsobom ma požiadal, aby som okamžite, bezodkladne opustil spolu s manželkou priestory O., o ktorý som sa dovtedy ja aj počas konkurzného konania bez nároku na odmenu staral a tento som s manželkou naďalej prevádzkoval, aby som zabezpečil jeho prevádzkyschopnosť a tým čo najvyššiu predajnosť. V uvedenom objekte som spolu s manželkou aj býval a to vo dne v noci, keďže sme tento prevádzkovali ako ubytovacie zariadenie a nemali sme iných pracovníkov okrem jednej upratovačky. Z uvedených dôvodov sme mali v priestoroch O. aj svoje osobné veci, pričom sa tam nachádzali aj veci tretích osôb, ktoré nepatrili do majetku spoločnosti E. A.. P.. U.. J.. Keď ma JUDr. Tomáš Kohút chcel z priestorov O. vyhodiť, tvrdil, že je nový majiteľ, pričom správkyňa sa len uškŕňala a nič neriešila, odmietol som opustiť priestor O. dovtedy, pokiaľ si z nich nevysťahujem spolu s manželkou svoje osobné veci a veci patriace tretím osobám. Tomáš Kohút sa mi začal vyhrážať, správať sa vulgárne, panovačne a útočne, manželka bola vystrašená a bála sa ho, preto som musel zavolať políciu. Až po jej príchode bolo možné so správkyňou a JUDr. Kohútom dohodnúť sa na nejakom rozumnom postupe. Pritom M.. W. vedela, že v O. bývame a že nemáme kam proti noci ísť. Aj keď nám následne chcel pán Kohút zaplatiť niekde ubytovanie, bolo to neprijateľné, keďže všetok osobný majetok sme mali nechať v penzióne. Verím, že túto moju sťažnosť preskúmate a vyvodíte z nej dôsledky, aby sa nemohli stávať podobné prípady.
Súd z listinného dôkazu predloženého súdu na pojednávaní dňa 28. 06. 2016 zistil, že odporca doručil navrhovateľke list označený ako Výpoveď zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Z uvedeného listu vyplýva, že v zmysle vyššie uvedených paragrafov jej dáva výpoveď z pracovného pomeru, ktorý bol založený medzi spoločnosťou E. A.. P.. U.. v konkurze a ňou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008. Dňa 02. 03. 216 došlo k predaju podniku s predajom ktorého boli prevedení zamestnanci na nového zamestnávateľa, ktorým sa stal JUDr. Tomáš Kohút. Dňa 29. 04. 2016 vám zamestnávateľ doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Na okamžité skončenie pracovného pomeru ste reagovali oznámením o trvaní na ďalšom zamestnaní podľa § 79. Vzhľadom na vašu reakciu vám zamestnávateľ z dôvodu opatrnosti dáva výpoveď pre prípad, že príslušný okresný súd určí, že pracovný pomer naďalej trvá. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 02. 05. 2016 došlo k zrušeniu pozície „vedúca ubytovacieho zariadenia“. K zrušeniu pracovnej pozície došlo z dôvodu pozastavenia prevádzky J.Ý. O.. V dôsledku tejto zmeny ste sa stali nadbytočná a váš zamestnávateľ vám v zmysle § 65 ods. 2 Zákonníka práce nemá možnosť poskytovať ďalej prácu a to ani na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ vám ako zamestnancovi vyplatí odstupné v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Súd z bankového výpisu predloženého na pojednávaní dňa 28. 06. 2016 navrhovateľkou zistil, že tejto bola poukázaná suma vo výške 325,76 EUR, kde sa označujú symboly JUDr. Tomáš Kohút správca a správa pre príjemcu: Š. 05/2016.
Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní zistil, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu, naďalej poukazujú na to, že uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Súd na vyššie uvedené zákonné ustanovenia poukazuje z toho dôvodu, že v deň pojednávania bolo súdu doručené elektronické podanie urobené odporcom dňa 27. 06. 2016 označené ako Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, kde sa uvádza, že žiada o ospravedlnenie z jeho neúčasti na pojednávaní, nakoľko je odcestovaný na zahraničnej ceste až do 04. 07. 2016. Na základe tohto žiada, aby súd nariadené pojednávanie odročil a aby vytýčil nový termín až po dni 04. 07. 216 kedy sa vráti zo zahraničnej cesty. Na uvedenú žiadosť súd e-mailom odpovedal odporcovi, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovať a to z dôvodu, že odporca mal už doručené predvolanie, ktoré si prevzal dňa 25. 05. 2016 t. j. viac ako jeden mesiac pred pojednávaním. Zároveň súd poukazuje na to, že odporca bol v zmysle predvolania poučený podľa § 119 ods. 1, 2, 3 a 6 O. s. p. s tým, že nakoľko samotný odporca je zároveň aj advokátom mal by aj bez takéhoto poučenia ovládať právne predpisy a teda vo svojom ospravedlnení mal postupovať v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Konkrétne podľa § 119 ods. 2 účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí oznámiť dôvod bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávanie obsahuje najmä dôvod, deň kedy sa dozvedel a ak je to možné uvedenie telefonickej adresy, telefaxu alebo telefónu. Zo samotného podania nevyplýva, kde sa konkrétne odporca v zahraničí nachádza, kedy sa o tomto dôvode dozvedel, či uvedená návšteva alebo dôvod, že sa nachádza v zahraničí bola takého charakteru, že odporca musel ísť práve v tomto termíne do zahraničia a či nemohol uvedenú zahraničnú cestu odložiť. Súd v rámci rozhodovania sa či odročí pojednávanie resp. nie vychádza z podkladov, ktoré mu boli doložené, pričom jediným takýmto bola žiadosť a žiadne potvrdenie, že vôbec niekde v zahraničí sa nachádza. Na základe tejto skutočnosti súd teda nevyhovel žiadosti odporcu o odročenie pojednávania, pojednával a zároveň aj rozhodol na tomto pojednávaní.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd na § 120 ods. 1 a 3 O. s. p. poukazuje z toho dôvodu, že ide o dôkazovú skutočnosť a preukázanie toho, čoho sa navrhovateľ a odporca ako sporové strany domáhajú. Súd môže rozhodovať len na základe tých skutočností, ktoré boli v konaní preukázané a ktoré na svoje preukázanie účastníci označili. Z tohto dôvodu má súd za to, že vychádzal z dôkazov, ktoré boli tvrdené navrhovateľkou, právnou zástupkyňou navrhovateľky. Čo sa týka odporcu, tento dokonca nemal za potrebné sa k uvedenej žalobe ani vyjadriť, hoci priamo v predvolaní bol poučený v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. a zároveň ho súd aj výzvou zo dňa 23. 05. 2016 vyzval, aby sa k návrhu vyjadril a v prípade, že uplatnený návrh v celom rozsahu alebo v časti neuznáva, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Napriek uvedenému odporca zrejme, keďže sa žiadnym spôsobom nevyjadril k návrhu a ani nepoprel ho sčasti resp. úplne a nezaslal iné dôkazy súd má za to, že musí vychádzať z tých dôkazov, ktoré boli v tomto konaní prezentované výlučne navrhovateľkou, hoci súd poskytol odporcovi možnosť a to aj výzvou, aby sa k návrhu vyjadril a poskytol dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto tomuto v celom rozsahu vyhovel. Predovšetkým súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia má za to, že skončenie pracovného pomeru je možné aj okamžite s pracovníkom, ktorý porušil závažne pracovnú disciplínu. Z predmetného teda uvádza, že esencionálnou podmienkou, aby bolo skončenie pracovného pomeru možné okamžite je, že pracovník závažne poruší pracovnú disciplínu. Pracovnou disciplínou sa rozumie vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý je dohodnutý. Súd mal preukázané, že navrhovateľka v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2008 pracovala v spoločnosti E. A.. P.. U.. , s ktorou uzatvorila zmluvu ako vedúca ubytovacieho zariadenia - O. J. O. spoločnosti E. A.. P.. U.. Súd zo zhodných tvrdení účastníkov konania, predovšetkým navrhovateľky zistil, že uvedená spoločnosť bola odpredaná odporcovi, nakoľko sa dostala do konkurzu na základe zmluvy o predaji podniku. O tejto skutočnosti súd nemal žiadnu pochybnosť, keďže aj zo samotných listinných dôkazov, ktoré boli urobené odporcom a to okamžité skončenie pracovného pomeru samotný odporca tu poukazuje na to, že dňa 02. 03. 2016 došlo k predaju podniku a s predajom podniku boli prevedení zamestnanci na nového zamestnávateľa a taktiež na túto skutočnosť poukazuje aj vo výpovedi zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorou navrhovateľke odporca dáva výpoveď z pracovného pomeru, kde taktiež poukazuje na túto skutočnosť. Z tohto dôvodu je teda preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľky a zároveň pasívna legitimácia odporcu. Čo sa týka samotného poukazovania a možnosti, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné je jednoznačne dané, že zo strany navrhovateľky musí dôjsť k preukázaniu, že neporušila takým hrubým spôsobom pracovnú disciplínu, ktorý by umožňoval takéto okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd má za to, že tá skutočnosť, ktorá bola prezentovaná v liste odporcu adresovanom navrhovateľke, že s ňou okamžite ukončuje pracovný pomer z dôvodu, že neuposlúchla pokyn dňa 04. 03. 2016, aby opustila priestory pracoviska podľa súdu takéto neuposlúchnutie príkazu súd nepovažuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. K tomuto súd musí poukázať, že dokonca nebolo zo strany odporcu ani preukázané, že tento pokyn bol navrhovateľke daný v súvislosti s výkonom jej práce a teda, že by sa týkal jej pracovného vzťahu v súčasnosti už s odporcom, nakoľko s predajom podniku sa na odporcu previedli aj práva a povinnosti k zamestnancom. Súd musí dokonca poukázať na to, že v sťažnosti na odporcu v rámci listu zasielaného manželom navrhovateľky Slovenskej advokátskej komore sa doslovne uvádza, že uvedené sa udialo o 16.00 hod., avšak navrhovateľka podľa zmluvy mala pracovnú dobu len do 15.00 hod. a teda absolútne nebolo preukázané, že v čase, keď jej bol takýto pokyn dávaný bola v O. J. O. ako pracovníčka. K tejto skutočnosti manžel navrhovateľky T.. Z. Š. poukázal na to, že uvedené stretnutie medzi ním, správkyňou konkurznej podstaty M.. Q. W. a navrhovateľkou malo charakter nie pracovnoprávneho stretnutia, ale stretnutia, ktorým bolo oznámené navrhovateľke a jej manželovi, že došlo k predaju podniku a zo strany odporcu došlo k tomu, že tento sa domáhal, aby opustili uvedený O. z dôvodu, že on si tento penzión v rámci zmluvy o predaji podniku kúpil a oni tam už nemajú byť. Z uvedeného súd má teda preukázanú tú skutočnosť, že pokyn na opustenie O. nebo daný v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom navrhovateľky a odporcu, ale v súvislosti s tým, že navrhovateľka so svojim manželom sa v tomto penzióne zdržiavali, keďže v tomto aj bývali a mali tam osobné veci. Na základe týchto skutočností súd teda mal preukázané, že takéto okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže zakladať účinky a je neplatné v plnom rozsahu.
Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. § 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. § 119 ods. 1, 2 zák. č. 99/1963 Zb. § 120 ods. 1, 3 zák. č. 99/1963 Zb. § 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. § 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. § 81 písm. a) zák. č. 311/2001 Z. z. § 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Vo Zvolene , dňa 28. 06. 2016