Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/142/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XXX, zastúpenej: JUDr. Ján Slovinský, advokát so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13 proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -50 zo dňa 14. júna 2022

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.6.2022 domáhala v konaní o vyporiadaní BSM rovnako aj nariadenia neodkladného opatrenia v tomto znení: I. Súd zakazuje odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom N., katastrálny odbor pre okres: N., obec: N., katastrálne územie: Ž. na LV č. XXX, a to:

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku C KN s parc.č. XXXX, o výmere 68 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku C KN s parc.č. XXXX, o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 261 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 302 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 224 m2, druh pozemku: záhrada,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 499 m2, druh pozemku: záhrada,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 68 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok C KN s parcelným č. XXXX o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to konkrétne prostredníctvom akéhokoľvek scudzovacieho právneho úkonu, a to najmä prevedením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predajom, darovaním, zámenou za iné nehnuteľnosti, ako aj prostredníctvom akéhokoľvek ich zaťaženia, a to najmä záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného končenia vo veci samej, pričom žiadala priznať trovy konania.

3. Podaný návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že manželstvo so žalovaným, ktoré bolo uzatvorené dňa 4.8.1979, zaniklo dňa 19.11.2021 nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o rozvode ich manželstva. Nakoľko po rozvode manželstva nedošlo k dohode o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyňa bola nútená podať na súd, taktiež aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže po podaní žaloby o vyporiadanie BSM a krátko pred podaním tohto návrhu zistila, že žalovaný rozpredáva ich spoločný hnuteľný majetok, v čom mu je nápomocný syn M.. Dcéra žalobkyne bola svedkom toho, ako podomový predajca z Maďarska sa zdržiaval pri rodinných domoch č. XXX a XXX, k.ú. Ž., odkiaľ si odvážal veci a dňa 15.03.2022 prišla do rodinného domu,(ktorý je predmetom žaloby o vyporiadanie BSM ) aj realitná maklérka C.. B. V., ktorú zavolal žalovaný za účelom poskytnutia rodinných domov č. XXX a XXX, k.ú. Ž. na predaj. Pri návšteve bolo žalobkyňou a jej dcérami realitnej maklérke vysvetlené, že rodinný dom nie je na predaj, nakoľko ešte nie je vysporiadaný. Následne mala žalobkyňa za to, že žalovaný upustil od úmyslu odpredať rodinné domy, teda až do času kedy dňa 14.05.2022 neprišiel do domu ďalší realitný maklér G. O.. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že ani konanie o vyporiadanie BSM nezastaví žalovaného od úmyslu odpredať rodinné domy. Obava žalobkyne je zvýšená aj tým, že sa dopočula, že žalovaný sa bude opätovne ženiť a potrebuje finančné prostriedky na svadbu a nové bývanie pre seba a svoju novú manželku.

4. Na podporu svojich tvrdení predložila žalobkyňa dôkazy a to inzerát na inzertnej stránke www. bazos.sk, kde ponúka žalovaný na predaj hobľovačku, stolovú pílku a liaheň na kurčatá. Tiež výpis z inzertnej stránky ww.bazos.sk, kde inzeruje osoba "M." z obce s PSČ "XXX XX", t.j. zo Ž. (pričom zverejnené telefónne číslo patrí spoločnému synovi žalobkyne a žalovaného M. B. C..), ktorý evidentne napomáha s predajom vecí žalovanému, čestné prehlásenie D. C., fotografie vozidla podomového výkupcu, čestné prehlásenie J. B., čestné prehlásenie S. B., čestné prehlásenie C. B. S. J. B., ktoré potvrdzujú, skutočnosť že žalovaný inzeruje predaj vecí a má záujem cestou realitných kancelárii predať rodinné domy č. XXX a č. XXX.

5. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúceho predovšetkým z predložených listinných dôkazov a odôvodnenia podanej žaloby súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný je zapísaný ako jediný vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. Ž.S., avšak podľa žalobkyne rodinný dom č. XXX, k.ú. Ž. ako i časť pozemkov patria do masy BSM, pretože dom bol postavený počas trvania manželstva a tiež pozemky pod rodinnými domami boli nadobudnuté (vydržaním či kúpnou zmluvou) počas trvania jej manželstva so žalovaným t. j. v čase trvania BSM (r. 1979 - 2021). Žalobkyňa nežiada, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, ale žiada, aby sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku C KN s parc.č. XXXX/ XX, o výmere 63 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie ako aj pozemok C KN s parcelným č. XXXX/XX o výmere 94 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcelným č. XXXX/XX o výmere 63 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, to všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Ž., obec Ž., okres N., ktorý je vedený Okresným úradom N., katastrálnym odborom. Od žalovaného sa dožaduje uhradenia 1/2 - ce z hodnoty domu t. j. 17.500,- eur a 1/2 - ce z hodnoty pozemku t. j. 1.500,- eur.

6. V znení vyhodnotenia vykonaných dôkazov, vec následne súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle , účinného od 1.7.2016 (ďalej len „“), , a dospel k záveru o nenaplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z podaného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi sporovými stranami existuje odlišný postoj k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti - rodinnému domu s. č. XXX a pozemkom parc. č. XXXX/XX S. Č.. XXXX/XX, ktoré sa nachádzajú pod rodinnými domami so súpisnými číslami XXX S. XXX evidovaných na LV č. XXX, k.ú. Ž.. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo zaniknuté právoplatnosťou rozvodu manželstva 19.11.2021, nebolo doposiaľ vyporiadané a pokiaľ by aj v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM bolo zistené, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, žalobkyňa sa v konaní vo veci samej nedomáha prikázania týchto nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, ale jej zámerom je len finančné vyrovnanie so žalovaným, ktorému sa majú súdom nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva. Právo na takéto finančné vyrovnanie však žalobkyňa nestráca ani za situácie, ak by došlo k zmene vlastníckych pomerov na nehnuteľnostiach a rovnako tak ani v prípade, ak by sa jednalo o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného nestráca nárok na

vyporiadanie finančných prostriedkov, ktoré sa zo spoločného majetku vynaložili na žalovaného výlučný majetok.

7. Keďže samotné finančné nároky, ktoré tu pre budúcnosť vzniknú, či ktoré boli založené usporiadaním majetkových pomerov žalobkyne a žalovaného za trvania ich manželstva, sami o sebe neodôvodňujú navrhovanú neodkladnú úpravu právnych pomerov, preto súd návrh žalobkyne na nariadení neodkladného opatrenia zamietol, keďže v danom prípade je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v konaní vo veci samej.

8. Aj keď ide o vec samú, ktorej súčasťou je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, a to tak, že žalobkyni z dôvodu neúspechu proti úspešnému žalovanému, ktorému ale žiadne trovy konania nevznikli, nepriznal nárok na náhradu trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie (a to bez právneho posúdenia tohto rozhodnutia).

9. Proti uzneseniu v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu. Poukazovala na to, že v danom prípade bez nariadenia neodkladného, či podľa názoru súdu prvej inštancie - zabezpečovacieho opatrenia, keďže v danom prípade podaný návrh smeruje k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by žalobkyni zabezpečili pohľadávku, aj v prípade, že by žalovaný previedol vlastnícke právo na inú osobu, kedy súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právo, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom súd nie je viazaný spôsobom vyporiadania navrhnutým stranami sporu, keďže tento vyplýva z právneho predpisu ( , ďalej len „OZ“), a keďže súd v konaní o vyporiadanie BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu, nie je vylúčené, že vlastníčkou nehnuteľnosti sa môže stať aj žalobkyňa s povinnosťou výplaty žalovaného, a keďže žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností nič mu nebráni v ich predaji. Žalobkyňa rovnako poukazovala na to, že samotný zápis poznámky neochráni jej nárok uplatnený v tomto konaní a ani žalovanému žiadnym spôsobom nezmarí alebo významným spôsobom nesťaží nehnuteľnosti previesť na inú osobu, preto je napadnuté uznesenie v rozpore s judikatúrou a má za to, že splnila všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže osvedčila neodkladnosť a nevyhnutnosť návrhu, existenciu nároku na vyporiadanie BSM, ako aj to, že žalovaný rozpredáva spoločný majetok.

10. Žalovaný v podanom vyjadrení súdu predložil aj vyjadrenie k veci samej a uviedol, že ako vlastník rodinného domu č. XXX trvá na predaji domu cestou realitnej kancelárie, ktorá určí hodnotu rodinného domu s tým, že hodnota bude rozdelená rovnakým dielom obom manželom. Potvrdil oslovenie realitnej kancelárie.

11. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu uviedla, že viackrát sa snažila o uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM, nemá negatívny postoj k uzavretiu dohody, aj keď sa žalovaný v súčasnosti opäť oženil a odsťahoval sa s tým, že jej návrh znie, aby ona nadobudla do výlučného vlastníctva rodinný dom č. XXX, kat. úz. Ž.S. s povinnosťou vyplatiť žalovaného v 1/2 rodinného domu a keďže realitnou maklérkou bol ohodnotený rodinný dom na 35.000,00 eur, navrhuje výplatu z rodinného domu vo výške 17.500,00 eur, čo je polovica z hodnoty rodinného domu. V súčasnosti je predmetný rodinný dom prázdny bez starostlivosti.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle , prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a a dospel k záveru o dôvodnosti ich naplnenia, keďže záver súdu pre zamietnutie navrhovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobkyne je sporný, čo sa týka vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného, nakoľko z podaného vyjadrenia k predloženej dohode

žalovaného o vyporiadaní BSM, žalobkyňa sa domáha prikázania týchto nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva a preto jej zámerom nie je len finančné vyrovnanie so žalovaným, ale aj nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, čím je spochybnený a nepreskúmateľný záver súdu pre zamietnutie návrhu na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ( ), dávajúc do pozornosti aj možnosť uzavretia dohody medzi stranami sporu.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V zmysle ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami a právami.

15. V zmysle ods. l neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Čo možno neodkladným opatrením strane uložiť, je demonštratívne vymedzené v So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, pre jeho nariadenie nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; treba pritom brať do úvahy, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

16. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených dokladov.

17. Nemožno opomenúť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd musí brať zreteľ aj na proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a treba zohľadňovať a zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii sa nachádzajúcich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu s tým, že treba brať aj zreteľ na existenciu zápisu poznámky na LV.

18. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (aj keď žalovaný koná kroky k tomu, aby spornú nehnuteľnosť previedol na inú osobu ako na neho), keďže pri vyporiadaní BSM požaduje žalobkyňa len finančné vyrovnanie (čo ale v odvolacom konaní bolo žalobkyňou spochybnené) a ani za situácie, ak by došlo k zmene vlastníckych pomerov na nehnuteľnostiach, nestráca žalobkyňa právo na finančné vyrovnanie s tým, že tento záver ale nie je správny.

19. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha vyporiadania BSM a tvrdí, že doň patria aj vo výroku uvedené nehnuteľnosti, pričom súčasne osvedčila skutočnosti umožňujúce záver, že jej nárok očividne nie je vylúčený, keďže žalovaný nespochybňuje, že ním uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvaniach manželstva, s odkazom na predložený návrh dohody. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je na liste vlastníctva uvedená ako bezpodielová spoluvlastníčka nehnuteľností, bude predmetom dokazovania vo veci samej, čo ale nemôže spochybniť potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko nariadeným NO žalovanému nevznikne neprimeraná ujma, lebo ide iba o úpravu dočasnú, ktorá nevytvorí nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a okrem toho nariadené NO nezbaví žalovaného výkonu ostatných práv vyplývajúcich z jeho vlastníctva (okrem v NO uvedeného obmedzenia), lebo ako vlastník bude môcť nehnuteľnosti ďalej užívať a brať z nich úžitky.

20. Nakoľko sa žalobkyňa v prípade vyporiadania BSM snaží nadobudnúť predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva a tak sa finančne vysporiadať so žalovaným, pričom tento jej prejav je nejasný a neurčitý, t.j. či predmetom jej návrhu je len rodinný dom alebo aj pozemky, ktoré sú predmetom

tohto konania, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle , a , keďže je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom s tým, že zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva podľa SR a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona s tým, že toto zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle , ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami, a venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu disponovať s nehnuteľnosťou nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality) a rovnako je potrebné, aby si súd prvej inštancie ustálil, či v danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo prípadne na zriadenie zabezpečovacieho práva, keďže podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( až ).

21. Podľa , odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie sa dôsledne vysporiadať s hore uvádzanými skutočnosťami, berúc do úvahy aj návrhy strán sporu na vyporiadanie BSM s prihliadnutím na to, či v danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s apelom na dodržanie procesného postupu v tomto konaní, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný vo veci samej, kedy súd až v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodne o nároku na náhradu trov konania vzniknutého v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže s vecou samou úzko súvisí ( , a , ak súd nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).