Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-610-2015.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Subarea
23Co/610/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpená: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, Košice, zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Park Angelinum č. 2, Koš o zaplatenie 151 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/352/2014-91 zo dňa 17. marca 2015, v časti o náhrade trov vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti náhrady trov vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie v časti náhrady trov vedľajšieho účastníka odôvodnil tým, že vychádzal z § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a zistil, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania (za prevzatie zastupovania a vyjadrenie) boli neúčelné a nehospodárne. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v čl. 2 Stanov Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu ide v prejednávanej veci o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Žalovaný ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri
riešení svojho problému. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podal v časti nepriznanej náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odvolanie vedľajší účastník. Namietol, že trovy vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník konania, a teda má i právo dať sa zastúpiť advokátom. Náklady spojené s právnym zastúpením sú potom v zásade účelné. Vedľajší účastník uviedol, že má vedomosť o prípadoch, keď súdy neprihliadli ex offo na neprijateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky a priaznivý procesný výsledok bol dosiahnutý až intervenciou vedľajšieho účastníka. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 49,63 eura a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania 17,19 eura. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/219/2012 a nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2257/08. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciou odvolateľa, navrhol konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch.
K odvolaniu sa nevyjadrila žalobkyňa a ani žalovaný.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom (§ 93 ods. 4 a § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd nepriznal náhradu trov konania. Ostatné výroky rozsudku (o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu s príslušenstvom), o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a o náhrade trov konania žalovaného) nadobudli právoplatnosť, pretože sa voči nim žiaden z účastníkov konania neodvolal.
Z obsahu spisu vyplýva, že 10.01.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 151 eur s príslušenstvom, ktoré v žalobe bližšie špecifikovala a navrhovala priznať jej náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu 12.11.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník a súčasne požiadal o zaslanie žaloby s prílohami. V podaním doručenom súdu 16.03.2015 sa vedľajší účastník vyjadril k žalobe, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že žalobkyňou požadovaná náhrada škody je iba modifikovanou zmluvnou pokutou, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a v uvedenej časti žiadal žalobu zamietnuť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a to z dôvodu, že akciová cena mobilného telefónu nebola následkom porušenia povinnosti žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu, preto v prejednávanej veci k vzniku škody nedošlo.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ako vyplýva z cit. § 142 ods. 1 O.s.p., povinnosťou súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania je posudzovať aj účelnosť, resp. neúčelnosť vynaložených trov konania, pretože vynaložené trovy na uplatnenie alebo bránenie práva musia byť vynaložené vždy účelne.
Podľa názoru odvolacieho súdu náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi nemala byť priznaná, pretože nejde o účelné bránenie práva, t. j. súd prvého stupňa o náhrade trov konania v tomto prípade rozhodol správne. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu 12.11.2014 oznámil vstup
do konania, podanie označil spisovou značkou a požiadal o zaslanie žaloby. Následne v podaní doručenom súdu 16.03.2015 sa síce vyjadril k podanej žalobe, ale jeho podanie neobsahuje žiadnu konkretizáciu skutočností relevantných v prejednávanej veci (v podaní prispôsobil spisovú značku, označenie žalovaného a výšku zmluvnej pokuty), preto ide o formulárové podanie so všeobecnými citáciami ustanovení právnych predpisov a nemožno hovoriť o tom, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie na súd doručené 16.03.2015, pretože z obsahu predmetného podania vyplýva, že vedľajší účastník sa so žalobou neoboznámil, vec neštudoval, nepripravoval sa na ňu. Úkon vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci má povahu paušálneho podania. Podania vedľajšieho účastníka preto aj odvolací súd vyhodnotil na základe ich obsahu ako formulárové, ktoré je možné s minimálnymi úpravami používať hromadne v právne obdobných veciach. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka majú všeobecný charakter, ktorý používa vedľajší účastník opakovane, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ako je súdu známe aj z rozhodovacej činnosti. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že účelnými mohli byť trovy právneho zastúpenia maximálne v prvých skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorej vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania a využil služby advokáta. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Z poznatkov odvolacieho súdu z jeho rozhodovacej činnosti, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania vedľajšieho účastníka vyplýva, že rovnaké podania zakladá vedľajší účastník do spisov opakovane v desiatkach vecí. Spracovanie podaní vedľajšieho účastníka si nevyžadovalo právne zastúpenie z dôvodu, že vedľajší účastník už v obdobných veciach využil služby právneho zastúpenia. Odvolací súd preto úkony vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci vyhodnotil ako úkony vykonané so zámerom zabezpečenia si príjmu v podobe náhrady trov konania a nie ako úkony zamerané na ochranu záujmov žalovaného (spotrebiteľa). Ak vedľajší účastník zastúpený advokátom do rozhodnutia vo veci samej neurobil žiadne účelné kroky na ochranu práv žalovaného, potom z hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné konštatovať oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd však ďalej poukazuje najmä na skutočnosť, že v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku bola žaloba na náhradu škody zamietnutá z dôvodu, že žalobkyňa vznik škody nepreukázala. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že súdu prvého stupňa je známa prax žalobkyne, ktorá potom, ako jej začali byť zamietané rovnaké nároky ako v prejednávanej veci, ktoré uplatňovala ako zmluvné pokuty, z dôvodu neprijateľnosti takýchto zmluvných podmienok, pristúpila k prekvalifikácii týchto nárokov a uplatňuje ich ako nároky na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu ex offo prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ako aj na povinnosť žalobkyne preukázať všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, preto námietky vedľajšieho účastníka uplatnené v tomto smere v konaní sú nadbytočné a nehospodárne. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník nijakým spôsobom neprispel k bráneniu práv žalovaného, pretože v prejednávanej veci boli práva žalovaného ako spotrebiteľa ochránené ex offo súdom. Aj z uvedeného vyplýva neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh odvolateľa konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských vzťahoch, nakoľko odvolací súd nevidel žiaden rozumný dôvod na položenie prejudiciálnej otázky (ktorú odvolateľ ani presne nešpecifikoval). Nie je totiž sporné, že vedľajší účastník v spotrebiteľských vzťahoch vystupujúci na strane spotrebiteľa chrániac jeho záujmu má v zásade právo na náhradu trov konania, avšak za podmienky, že tieto boli účelne vynaložené (tento princíp sa uplatňuje všeobecne pri rozhodovaní o náhrade trov konania). V prejednávanej veci bola dôvodom nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi práve neúčelnosť vzniknutých trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi. Náhradu trov si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.