Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-42-2016.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Bratislava, Panenská č. 7, IČO 35 787 783, zast. advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska č. 9, IČO 35 918 225, proti odporkyni: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. N. č. XX, o zaplatenie 2.142,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.924,95 eur, so zmluvným úrokom 184,- eur, poistné 13,30 eur, s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2.122,25 eur od 4.2.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 128,50 eur a trovy právneho zastúpenia 239,69 eur k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Bratislava, Sliezska č. 9, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 4.3.2016 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 2142,15 eur na tom základe, že dňa 25.9.2013 uzavrel s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol odporkyni úver vo výške 2.000,- eur. Odporkyňa riadne a včas úver nesplácala, preto navrhovateľ ku dňu 3.2.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. úver vypovedal a vyzval ju k zaplateniu dlžnej úverovej istiny 1924,95 eur, úrokov 184,- eur, poistného 13,30 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 19,90 eur. Následne uplatňuje aj úrok vo výške 16,69% ročne z dlžnej istiny od 3.2.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania 5,05% ročne od 4.2.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Odporkyni bol riadne doručený návrh s prílohami na vyjadrenie, odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z Obchodného registra na navrhovateľa, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výpisom z úverového účtu odporkyni, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Účastníci uzavreli dňa 25.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa zaviazal navrhovateľ ako veriteľ poskytnúť odporcovi úver vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a dlžník sa zaviazal úver zaplatiť spolu s úrokmi a poplatkami. Výška úveru bola 2000,- eur, výška úrokovej sadzby 16,69% ročne, počet splátok 95, poplatok za poistenie 4,99%, výška mesačnej splátky 39,96 eur, RPMN 18,02%, celková čiastka k zaplateniu 3615,70 eur, priemerná RPMN 18,84%, splatnosť mesačnej splátky k 15.dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 15.9.2021, spôsobom splácania prevodom z BÚ, spôsobom čerpania jednorazovo bezhotovostne.
Z prehľadu debetných a kreditných operácii vyplýva, že odporkyňa uhradila celkom sumu 279.96 eur platbami počnúc 9.12.2013 do 26.6.2014, následne splátky nehradila.
Listom z 9.2.2015 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3.2.2015, kedy sa stal celý úver splatný. Zároveň vyzval odporkyňu k zaplateniu dlžnej sumy do 14 dní od doručenia oznámenia. Uvedené oznámenie prevzala odporkyňa 11.2.2015.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 25.9. 2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou poskytol navrhovateľ odporkyni bezhotovostný úver . Bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 2.000,- eur. Odporkyňa mala úver splácať dohodnutým spôsobom v mesačných splátkach po 39,96 eur v období od 15.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý do 15.9. 2021, kedy bol dojednaný termín konečnej splatnosti úveru. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi len sumu 279,96 eur, čo vyplýva z prehľadu kreditných a debetných operácii.
Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň i zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 citovaného zákona. Odporkyňa poskytnutý úver spolu s dohodnutým zmluvným úrokom a poplatkami prestala splácať, keď neuhradila ďalšie splátky úveru počnúc splátky splatnej v júli 2014. Navrhovateľ dôvodne v súlade s časťou 3.bodu 4 zmluvy pod názvom Následky porušenia povinností klienta v dôsledku nesplácania úveru vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval splatenie celého úveru. Uvedené vykonal písomným oznámením z 9.2.2015, ktoré bolo odporkyni riadne doručené. Odporkyňa zostala v konaní nečinná a skutkové tvrdenia navrhovateľa nenamietala. Odporkyňa je preto v zmysle zmluvy a citovaného zákonného ustanovenia povinná po splatnosti úveru zaplatiť navrhovateľovi nezaplatenú časť úverovej istiny 1924,95 eur, zmluvný úrok splatný do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 184,- eur, dohodnuté poistné 13,30 eur. Ide všetko o zmluvné plnenia, ktoré boli riadne dojednané v zmluve. Odporkyňou vykonané úhrady boli v súlade s rozložením splátok na istinu, úrok a poistné započítané čiastočne na istinu a príslušenstvo, preto z titulu úverovej istiny zostáva uhradiť sumu 1924,95 eur.
Súd zamietol nárok navrhovateľa v časti zmluvných úrokov, ktoré požaduje navrhovateľ aj po uplynutí dojednanej splatnosti od 3.2.2015, pričom navrhovateľ uplatňuje zmluvný úrok z omeškania 16,69% ročne od 3.2.2015 do zaplatenia. Podľa právneho názoru súdu navrhovateľovi zmluvný úrok po ukončení zmluvnej splatnosti nepatrí, pretože od tejto doby prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi z priznanej úverovej istiny a zmluvných úrokov a dlžného poistného spolu v sume 2122,25 eur aj úrok z omeškania 5,05% ročne od 4.2.2015, pretože v tejto dobe bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní s celým dlhom. Súd priznal úrok z omeškania a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení.
V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1,3 O.s.p. Súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, pretože jeho neúspech bol len v nepatrnej časti zmluvných úrokov. Navrhovateľovi patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok 128,50 eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd á 91,29 eur /§ 10 ods. 1 vyhlášky/, 2x RP á 8,58 eur, + 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia 239,69 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./