Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-256-2015.pdf
PDF · 173.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/256/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci žalobcu S. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. F., A. L. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Zimná č. 62, Spišská Nová Ves proti žalovanému S., K..Q..X.., K. K.Í. S. XX, C., P.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach so mzdy s prísl., takto
rozhodol:
I.U r č u j e sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k Zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX, uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je ne p l a t n á .
II. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy konania vo výške 264,50 EUR pozostávajúce z trov právneho zastupovania, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, je neplatná.
V odôvodnení žaloby okrem iného uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný ako veriteľ spolu so žalobcom ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 500,- EUR. V súvislosti so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, sa žalobca uzavretím predmetnej Zmluvy zaviazal zaplatiť spolu s poskytnutým úverom poplatok vo výške 484,- EUR, t.j. celkový poplatok žalovaného spojený s úverom mal byť tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru vo výške 195,75 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 288,25 EUR. Žalobca sa týmto zaviazal žalovanému uhradiť celkovú čiastku 984,- EUR do 20.02.2014, pričom zároveň podpisom Zmluvy vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 96,80%. Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX sa žalobca zaviazal celkovú čiastku vo výške 984,- EUR žalovanému uhradiť v dvanástich splátkach po 82,- EUR, a to vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci, počnúc 20.02.2013. Súčasne so Zmluvou o úvere uzatvorili účastníci konania aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v zmysle ktorej žalobca súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy a aby zamestnávateľ žalobcu spoločnosť H. X. B.. K.., K. K. Q. XX, XXX XX K. H. N., P.: XX XXX XXX zrážal mesačne zo mzdy žalobcu sumu 82,- EUR a poukázal ju na účet žalovaného. Žalobca ako vystaviteľ zmenky zo dňa 21.02.2013 sa zároveň zaviazal žalovanému zaplatiť zmenkovú sumu 854,65 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 14.06.2014, spôsobom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. V súvislosti s nepriaznivou finančnou situáciou žalobcu, tento zaplatil žalovanému celkom štyri splátky po 82,- EUR t.j. 328,- EUR, pričom
podľa výpisu o úhradách úveru zo dňa 04.09.2013 zostávalo žalobcovi uhradiť 656,- EUR. Vzhľadom na to, že žalobca ďalej nebol schopný splácať tento dlh, žalovaný v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.07.2014. Zrážky zo mzdy sa doposiaľ nevykonávali, pretože žalobcovi boli uskutočňované iné zrážky zo mzdy. V čase podania tejto žaloby sa žalobcovi skončili predchádzajúce zrážky zo mzdy a existuje bezprostredná hrozba, že jeho zamestnávateľ môže začať so zrážkami zo mzdy na základe podnetu žalovaného. Z dôvodu iných zrážok zo mzdy žalobcu k pravidelnému zrážaniu mesačných splátok v prospech žalovaného nedochádzalo, žalobca bol kontaktovaný spoločnosťou G.-L. K.. Q.. X.., P.: XX XXX XXX, K. K.: Z. X, XXX XX F., so žiadosťou o dohradenie, podľa ktorej dlh žalobcu k 04.05.2015 činil sumu 1.835,14 EUR a podľa telefonickej komunikácie so zamestnancami tejto spoločnosti každým dňom neúmerne a nekontrolovane narastá. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca túto Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, teda v postavení spotrebiteľa. Charakter tejto Zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je osobitne zvýraznený tým, že ide o formulárovú zmluvu (zmluvu pripravenú na vopred predtlačenom tlačive), ktorá je uzatváraná opakovane s veľkým počtom zákazníkov, ktorí ako spotrebitelia nemajú možnosť ovplyvniť obsah takých zmlúv. V obdobnom znení možno hovoriť aj pri dokumentoch uzavretých spolu s touto Zmluvou, predovšetkým pri Dohode o zrážkach zo mzdy. Uvedené nie je možné považovať za individuálne dojednania, práve naopak za neprijateľné zmluvné podmienky a dojednania, pretože z úverovej zmluvy a príslušných dokumentov vyplýva, že podmienky v nich obsiahnuté boli medzi účastníkmi konania dojednané už ich podpisom v rámci predtlačených formulárov. Pokiaľ aj časť Všeobecných zmluvných podmienok obsahuje klauzulu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že na všetky právne vzťahy založené Zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o preferovaní právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky. Zo zmenky slúžiacej k zabezpečeniu úveru je zrejmé, že na mieste zmenkovej sumy je uvedená suma 854,65 EUR pričom nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma, z ktorej sa žalovaný dožaduje zaplatenia zmenkového a zákonného úroku vo forme zrážok zo mzdy žalovaného (žalobca mal na mysli zrejme žalobcu - poznámka súdu) a už vôbec netvorí uvedená suma 30% z poskytnutej istiny vo forme úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný preto nemá právny nárok na zmenkový a zákonný úrok, pričom je potrebné konštatovať, že aj toto je ďalším dôvodom, pre ktorý je potrebné nielen Zmluvu o úvere, ale aj samotnú dohodu o vyplnení zmenky považovať za neplatnú, pretože takto nesprávne vyplnená zmenka je zmenkou absolútne neplatnou a žalobca je toho názoru, že o tejto skutočnosti žalovaný vedel a vie, čím po celý čas koná vedome na škodu žalobcu. Takúto zmenku vyplnenú veriteľom, ktorá je v rozpore s vyššie uvedeným veriteľ nesmie nikdy prijať. Z takejto zmenky nebolo možné uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom či exekučnom konaní. Ide tu teda o úkon absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, predovšetkým pre rozpor so zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a následne aj so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o úvere existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu majetku žalobcu bez akejkoľvek súdnej kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu nejudikovaných zrážok zo mzdy, a to bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu. Tieto obavy žalovaný potvrdil, pretože oproti úveru vo výške 500,- EUR (21.02.2013) narástol dlh na neuveriteľných 1 835,14 EUR s upozornením, že daná suma sa každým dňom zvyšuje o 1,93 EUR (žiadosť odporcu zo dňa 04.05.2015). K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie, a teda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podmienka, ktorá vyvoláva situáciu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, dôsledkom čoho je hrubá nerovnováha. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria odplatnosti je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky. Ak preto odporca naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo je tou odplatou, ak aj úrok je odplatou. Zo splátkového kalendára dojednaného v rozpore so zákonom nie je jasné, v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom k podstatným dôvodom spôsobujúcim neplatnosť Zmluvy o úvere, o týchto možno hovoriť aj pri vyplnenej zmenke i Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca
nemal pri uzatváraní spotrebiteľského úveru inú možnosť, než podľa pokynov žalovaného pristúpiť tak k vyplňovaniu zmenky, ako aj k podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si týmto konaním zabezpečil, avšak žalobca touto cestou namieta, že ani zmenkový úrok nebol stanovený na základe dohody, pričom v zmenke stanovená výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi. Zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30% istiny. Na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500,- EUR. Zo zmenky priloženej k žalobnému návrhu vyplýva, že na mieste zmenkovej sumy je uvedená suma 854,65 EUR, pričom nie je zrejmé z čoho pozostáva uvedená suma, aká je skutočná výška zmenkového a zákonného úroku a už vôbec netvorí uvedená suma 30% z istiny. Žalovaný v prípade predloženia danej zmenky na platenie nemá preto žiaden právny nárok na vymáhanie tejto sumy prostredníctvom abstraktného cenného papiera, ako ani cestou Dohody o zrážkach zo mzdy, kde táto vychádza z neopodstatneného právneho základu, ktorý vyvoláva pochybnosti o platnosti vzniknutých právnych úkonov. Je zrejmé, že vzhľadom na existenciu Dohody o zrážkach zo mzdy začnú vykonávať mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok žalobcu, pričom tento tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi spoločnosti H. X., B..K.. zastaviť, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Všetka moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách žalovaného, ktorý na stanovenie spornej výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore so smernicou Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde členské štáty majú zabezpečiť, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, predovšetkým či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na tomto mieste žalobca potvrdzuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy vychádzajúcich z jej základu, čím naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti je daný, pretože každým dňom dlh žalobcu neprimerane narastá, čo by viedlo k nezákonnému a neprimeranému ukracovaniu jeho majetku na úkor žalovaného.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 7.1.2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.1.2016, v ktorom uviedol, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX má charakter zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka a preto ju nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Čo sa týka „spornej“ dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný má za to, že táto bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Táto dohoda je teda zmluvou, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stravu motivuje k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce stačí, aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný dohodnuté zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalovaný poukazuje na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu
žalovaného podporuje aj novela zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitút, ktorý má miesto v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemožno na ňu podľa názoru žalovaného nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právnom Európskej únie. Žalovaný je tak isto názoru, že ak bola predmetná dohoda uzatvorená platne, ide o platný právny úkon spôsobilý vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledujú. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný je názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažná ujma, ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky a úroky z omeškania sa počítajú stále z nižšej sumy. Žalovaný je zároveň toho názoru, že žalobca na určenie neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem.
Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/256/2015-23 zo dňa 21.12.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, a zároveň uložil povinnosť aj zamestnávateľ žalobcu, spoločnosti H. X. B.. K.., P.: XX XXX XXX, K. K. Q. XX, XXX XX K. H. N. zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.
Súd vo veci vykonal výsluch žalobcu.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si už nepamätá skutočnosti, či aj reálne podpísal zmluvu o úvere, Dohodu o zrážkach zo mzdy, Dohodu o plnení v splátkach a Rozhodcovskú zmluvu, keďže v listinných dokladoch, ktoré predložil súdu jeho podpis absentuje, pretože tieto papiere, ktoré predložil súdu mal v takomto stave od začiatku, ako si bol vybavovať pôžičku. Nepamätal si, či tieto dokumenty žalovanému podpisoval, vedel však, že si musel zabezpečiť nejaké potvrdenie od zamestnávateľa a tiež, že na nejakom doklade si musel nechať úradne osvedčiť podpis, avšak o aký doklad sa jednalo, to uviesť nevedel. Následne sa dostavil k vyzdvihnutiu týchto papierov o nejaké dva-tri dni neskôr. Tieto doklady si vybavoval u pracovníčky žalovaného v Spišskej Novej Vsi v kancelárii, ktorá bola umiestnená v Dome služieb, kde sa uvedená pracovníčka zvykla nachádza jeden až dvakrát do týždňa a len v určitý čas. Celý proces vybavovania úveru u tejto pracovníčky trval asi pol hodiny. Nevedel uviesť, či so žalovaným uzavrel aj dohodu o vyplňovacom práve k zmenke. Do zamestnania u jeho zamestnávateľa došli papiere na vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade týchto dokladov a dosiaľ bola vykonaná jedna zrážka v sume 82,- EUR viac sa nemohli vykonávať, keďže im predchádzali iné zrážky zo mzdy v iných prípadoch. Pri uzatváraní predmetných dohôd mu neboli vysvetlené súvislosti týkajúce sa podpisovania týchto dokladov t.j. poplatkové povinnosti, RPMN a podobne náležitosti a sankcie. Len mu bolo povedané, že ak by neplatil, boli by požadované zrážky zo mzdy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom písomných podaní účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s písomným formulárom Zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX, písomným formulárom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, písomným formulárom Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, kópiou zmenky číslo XXXXXXXXX N. M. XX.XX.XXXX, výzvou adresovanou žalobcovi spoločnosťou G.-L. K..Q..X.., F. zo dňa 04.05.2015, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.07.2014 bol zamestnávateľ žalobcu vyzvaný Žiadosťou o zrážky zo mzdy k tomu, aby vykonával zrážky zo mzdy dlžníka (žalobcu) mesačne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a zasielal ich na účet žalovaného, vedený v Poštovej banke. Výšku mesačných splátok mal upravovať podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov až do úplného splatenia dlhu, ktorý ku dňu spísania uvedenej žiadosti predstavoval súčet neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonného úroku vo výške 6 % ročne v celkovej výške 950,63 EUR. Žalovaný poukázal na to, že so žalobcom dňa 21.02.2013 uzavrel Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol tento povinný splácať poskytnutý úver a na zabezpečenie jeho splatenia vystavil dňa 07.07.2014 vlastnú
zmenku, v ktorej ako dlžník sa zaviazal na rad žalovaného, ako svojmu veriteľovi, zaplatiť zmenkovú sumu 854,65 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 14.06.2014.
Zároveň bol súdu predložený písomný formulár Zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX, v ktorom je uvedený dátum 02/2013 (t.j. absentuje údaj o dni v mesiaci február , kedy bola uzavretá), je podpis mandatára, ale chýba podpis dlžníka, ktorým by mal byť žalobca. Podľa tohto formulára uvedenej zmluvy žalovaný je oprávnený poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 500,- EUR a žalobca ako dlžník sa zaväzuje zaplatiť žalovanému ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 984,- EUR v jednej splátke. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 195,75 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere v celkovej výške 288,25 EUR. Žalobca ako dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítaná v zmysle zákona je vo výške 96,80 %. Druhú stranu formulára tvoria Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Zároveň bol súdu predložený písomný formulár Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť dohodnutá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, v ktorom je opäť uvedený dátum 02/2013 (t.j. absentuje údaj o dni v mesiaci február , kedy bola uzavretá), je uvedený podpis za žalovaného a absentuje podpis žalobcu. Podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy žalobca ako dlžník - vystaviteľ zmenky vystavil bez bližšej špecifikácie kde a ktorého dňa (dátum je vymedzený len údajom 02/2013) zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust. § 48 Zákona č. 191/1950 o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Žalobca ako dlžník podľa článku II. tejto dohody súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ H. B..K.., Q. XX, K. H. N., P.: XX XXX XXX zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 82,- EUR a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa t.j. žalovaného.
Tiež bol súdu predložený formulár Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, kde ako veriteľ je uvedený žalovaný a dlžník žalobca s tým, že uvedený formulár je bez podpisu dlžníka, len s podpisom mandatára, kde ako dátum podpisu tejto dohody je uvedený údaj 02/2013 (t.j. absentuje údaj o dni v mesiaci február, kedy bola uzavretá), s tým, že podľa tejto dohody sa dlžník zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 984,- EUR v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,- EUR, vždy k 20-tému kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.03.2013. Zároveň dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítava v zmysle zákona a je vo výške 304,10 %. Zároveň podľa tejto dohody sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas pod dobu dlhšiu ako tri mesiace tento dodatok zaniká od počiatku.
Podľa predloženej kópie zmenky číslo XXXXXXXXX, vystavenej dňa XX.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi na sumu 854,65 EUR sa žalobca ako vystaviť zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri jej predložení na rad žalovaného uvedenú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne od 14.06.2014.
Zároveň bola súdu predložená výzva, adresovaná žalobcovi spoločnosťou G.-L. K..Q..X.., F. zo dňa 04.05.2015, ktorou táto spoločnosť dôrazne žiadala žalobcu, na základe Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi touto spoločnosťou a žalovaným o okamžité dohradenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu vypracovania uvedenej žiadosti predstavovala sumu 1.835,14 EUR.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom od 1.1.2011 do 20.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 1.5.2014 (ďalej len ako „zák. č. 250/2007 Z.z.“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 21.02.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 21.02.2013 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 21.02.2013, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený.
Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s otázkou naliehavosti právneho záujmu žalobcu na podaní tejto žaloby a vedení tohto konania. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem je v tejto veci daní, pretože inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, predovšetkým, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a každým dňom dlh žalobcu neprimerane narastá, čo by viedlo k nezákonnému a neprimeranému ukracovaniu jeho majetku na úkor žalovaného, a to bez akéhokoľvek potrebného právneho základu, čím by dochádzalo k neodôvodnenému zásahu do majetkovej sféry žalobcu.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p. (R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96). V danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu.
Po takto zadefinovanom procesnom odôvodnení vedenia tohto konania súd mohol pristúpiť k hodnoteniu žalobou napádanej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej súladnosti s platnou právnou úpravou a teda jej platnosti, príp. neplatnosti v zmysle hmotného práva.
Predovšetkým podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať zo zákona písomnú formu.
Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti (spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). /Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 373/. Podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu. Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium, t.j. za neplatný (neúplný) právny úkon./ Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 379/.
Ako už súd konštatoval, na listinných dôkazoch, ktoré boli žalobcom súdu predložené a síce na písomnom formulári Zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX, na písomnom formulári Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a predovšetkým na písomnom formulári Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov absentuje podpis žalobcu. Na túto skutočnosť súd poukázal už v odôvodnení uznesenia, ktorým nariadil predbežné opatrenie v danej veci, avšak zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, či tento vôbec disponuje písomnou Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá by obsahovala podpis žalobcu ako dlžníka. Samotný žalobca sa v rámci svojho účastníckeho výsluchu nevedel vyjadriť, či písomný formulár uvedenej Dohody pre žalovaného (resp. pre poverenú osobu, ktorá za žalovaného s ním dojednávala náležitosti úverového vzťahu) podpísal, alebo nie.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať zákonom predpísanú písomnú formu , pričom tak ako už bolo vyššie naznačené písomná forma právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti (spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Písomný akceptačný prejav žalobcu s Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorú s nim mal žalovaný uzavrieť, súdu predložený nebol, takže už len pre túto skutočnosť by bolo možné predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov považovať za absolútne neplatný právny úkon.
Pokiaľ by sa aj preukázalo, že Zmluva o úvere číslo: XXXXXXXXX a na ňu nadväzujúca Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov boli zo strany žalobcu podpísané a teda čo do tejto náležitosti teda Zmluva o úvere číslo: XXXXXXXXX bola platne uzavretá dňa XX.XX.XXXX, tak, ako to žalovaný uvádza vo svojom prípise zo dňa 28.07.2014 adresovaného zamestnávateľovi žalobcu označenom „Žiadosť o zrážky zo mzdy“, tak touto zmluvou založený právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať jednak § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného sa účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v jeho písomnom vyjadrení sa k žalobe, a síce s tvrdením, že túto zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 21.02.2013, teda v čase, kedy podľa vyjadrenia mala byť táto Zmluva o úvere číslo: XXXXXXXXX uzavretá za spotrebiteľa sa podľa uvedeného zákona považovala fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom bola fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a za zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa považovala zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Ktoré z týchto definičných kritérií by táto zmluva o úvere nemala spĺňať žalovaný neobjasnil. Súd naopak bolo toho názoru, že táto zmluva spĺňala všetky vyššie uvedené kritéria a na prípadný úverový vzťah ňou založený bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy o úvere číslo: XXXXXXXXX nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
Podľa obsahu písomného formulára Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť dohodnutá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, táto dohoda mala zabezpečovať vykonaním pravidelných mesačných zrážok u zamestnávateľa žalobcu pohľadávku, ktorú predstavovala podľa článku I tejto dohody zmenková suma zo zmenky, ktorú mal žalobca ako dlžník - vystaviteľ zmenky vystaviť bez bližšej špecifikácie kde a ktorého dňa (dátum je vymedzený len údajom 02/2013) na rad veriteľa, ktorým je žalovaný, a ktorou sa tomuto zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy , vrátane prípadného zákonného (sankčného) úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa jeho prípadného omeškania. Že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov má zabezpečovať práve zmenkovú sumu svedčí aj prípis žalovaného zo dňa 28.07.2014 označený ako „Žiadosťou o zrážky zo mzdy“ adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, ktorým bol tento vyzvaný na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov na splácanie dlhu žalobcu , ktorý mal tvoriť súčet neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonného úroku vo výške 6 % ročne, v čase spísania uvedenej žiadosti v celkovej výške 950,63 EUR.
Jednou z vlastností platného právneho úkonu je jeho dovolenosť. Občiansky zákonník zakazuje nedovolený právny úkon. V prípade, že by bol takýto právny úkon napriek zákazu urobený, nastupuje sankcia vo forme neplatnosti právneho úkonu . Zákon sa tu opiera o starú právnu zásadu , že právny úkon (zmluva), ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, nemá žiadne právne účinky. (pacta quae contra leges constitutionesque, vel contra bonos mores fiunt, nullam vim habere, indubiati juris est). (Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 350).
Dovolenosť právneho úkonu znamená, že právne predpisy aprobujú právny následok, ku ktorému smeruje prejav vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka). Naopak, právny úkon je nedovolený, a tým aj protiprávny, ak je v rozpore so všeobecným spoločenským očakávaním. Ustanovenie § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jeho nedovolenosti upravuje tri základné skutkové podstaty, pri naplnení ktorých je právny úkon neplatný. Podľa neho neplatnosť právneho úkonu vzniká vtedy, ak: a.) Právny úkon svojim obsahom či účelom odporuje zákonu ( negotium contra legem) b.) Právny úkon obchádza zákon ( negotium in fraudem legis) c.) Právny úkon sa prieči dobrým mravom ( contra bonos mores). (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 351).
Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku , nemôže dodatočne stať neplatným. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 352).
Právny úkon môže byť v rozpore so zákonom buď svojim obsahom alebo účelom. Právny úkon je v rozpore so zákonom svojim obsahom, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona.
K obchádzaniu zákona (agere in fraudem legis) dochádza v prípade, ak právny úkon síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel (ratio legis). To znamená, že právny úkon smeruje k dôsledkom , ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom konajúci v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 356).
Dobré mravy ako hodnotiace kritérium platnosti právneho úkonu vychádza z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ak by k takémuto rozporu došlo, považuje sa právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný. Právny úkon sa vo všeobecnosti prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo súladné so základnými zásadami mravné poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi dal zákonodarca najavo, že môže nastať situácia keď chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky. Právo musí takémuto konaniu odoprieť dôsledky. (Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 358). K neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka môže dôjsť aj vtedy, ak k jej uzavretiu došlo v dôsledku konania kolidujúceho s dobrými mravmi, ktoré je možné pričítať obom účastníkom zmluvy. (ROZSUDEK Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 30 Cdo 871/2000 ze dne 21.8.2000).
Z obsahu písomného formulára Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, vyplynulo, že táto má zabezpečovať nárok žalovaného voči žalobcovi zo zmenky, ktorá mala byť vystavená dňa 21.02.2013. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že podľa právnej úpravy platnej v čase vystavenia uvedenej zmenky, a to zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, nebolo možné nároky zo spotrebiteľských úverov zabezpečovať prípadne dlh z nich plniť zmenkou alebo šekom. Táto úprava zakotvená v § 17 ods. 3 citovaného zákona platila až do 30.04.2014, kedy následne ju prevzal do svojej úpravy zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to konkrétne do § 5a/ ods. 1 písm. b/ s účinnosťou od 01.05.2014. Je teda zrejmé, že pokiaľ žalovaný zabezpečil svoj nárok zo zmenky, ktorú nebol oprávnený prijať od žalobcu dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko takto vystavená zmenka bola vystavená v rozpore s platnou právnou úpravou, nemohla byť platne uzavretá ani spomínaná Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pretože táto je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Takže už len z tohto dôvodu bola uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov absolútne neplatným právnym úkonom a súd musel žalobe vyhovieť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Súd tiež považuje za potrebné uviesť, aj nasledovné. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, a pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej spotrebiteľskoprávnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle zmluvných strán. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
Niet pochýb o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá mala byť dohodnutá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť. (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto ustanovenia tejto dohody nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Tiež je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je len príkladný. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovený spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť.
Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka), obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, (§ 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka) a ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Práve uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže jej jednoduchým predložením zamestnávateľovi žalobcu a oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného , je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby uvedená žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobcovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť takto je vyňatá zo súdneho prieskumu. Inými slovami sám žalovaný ako dodávateľ meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu čo by spotrebiteľa voči nemu, a teda žalovaný ako dodávateľ rozhoduje o tom, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou, ktorú so žalobcom uzavrel (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a žalobca ako spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
V tomto smere je irelevantné, či žalovaný ako dodávateľ si už takéto sporné nároky voči žalobcovi - spotrebiteľovi uplatnil skrz inštitút tejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie, ale podstatné je to, že mu takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy takýto postup umožňuje. Rovnako tak nie je vôbec relevantné, že výška tej-ktorej zrážky zo mzdy, ktorá sa má vykonávať na základe tejto dohody je v súlade s platnou právnou úpravou, keďže podstatným v danom prípade je ten fakt, že sumárom týchto zrážok možno od žalobcu ako spotrebiteľa bez priamej súdnej kontroly vymôcť prípadne aj plnenia, ktoré sami o sebe môžu mať charakter neprijateľných zmluvných podmienok, napr. neprimerane vysoké zmluvné pokuty, poplatky s ktorými nebol žalobca oboznámený, či už priamo v uvedenom ustanovení deklarované škody, ktorých oprávnenosť takto nie je preskúmaná nezávislým orgánom, prípadne ako to bolo v danom prípade zmenkové sumy, ktorých uplatňovanie voči žalobcovi ako spotrebiteľovi zo zákona boli zakázané.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na už vyššie popísaný prípad žalobcu, u ktorého žalovaný si prípisom - Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 28.7.2014 u jeho zamestnávateľa uplatnil nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 950,63 EUR, bez bližšej (číselnej) špecifikácie z akých zložiek táto suma pozostáva, ale už prípisom zo dňa 04.05.2015 spoločnosť G.-L. K..Q..X.., F. z titulu tých istých nárokov, žiadala žalobcu, na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 01.02.2015 medzi touto spoločnosťou a žalovaným o okamžité dohradenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu vypracovania uvedenej žiadosti predstavovala sumu 1.835,14 EUR, kedy rovnako tak chýba bližšia špecifikácia z akých zložiek táto suma pozostáva, pričom nárast oproti sume pôvodnej uplatnenej u zamestnávateľa žalobcu je takmer dvojnásobný.
Súd musí teda konštatovať, že tak ako je Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov , ktorá mala byť medzi žalobcom a žalovanom uzavretá, formulovaná, umožňuje táto žalovanému obchádzať účinnú justičnú kontrolu a z toho dôvodu ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Nakoľko však súd uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov považoval za neplatný právny úkon už z vyššie uvedených dôvodov, t.j. pre jej obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej zabezpečovanie zmenkovej sumy a jej príslušenstva, súd osobitným výrokom, v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu ju výslovne ne uviedol ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jeho právnej zástupkyne. Uvedené trovy konania predstavovali celkovú sumu 264,50 EUR a pozostávajú z trov právneho zastúpenia v uvedenej výške, účtovaných podľa § 11 ods. 1 písm. b/, a § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže žalobca, ktorého zastupovala jeho právna zástupkyňa bol spotrebiteľom a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak predstavovala pre rok 2015 sumu 64,53 EUR. Na základe uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne odmenu pozostávajúcu z 2 úkonov právnej služby po 64,53 EUR uskutočnených v roku 2015, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie a podanie žaloby. Ku každému z týchto uvedených úkonov právnej služby vykonaným v roku 2015 súd ďalej priznal tiež 2x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 8,39 EUR.
Hodnota jedného úkonu právnej služby pre rok 2016 sumu 66,- EUR. Na základe uvedeného súd preto priznal žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne odmenu pozostávajúcu z 1 úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 v sume 66,- EUR, a to za účasť na pojednávaní konanom 28.6.2016 a k tomu priznal tiež 1x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. pre rok 2016 vo výške po 8,58 EUR.
Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní tak predstavovala sumu 195,06 EUR a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 25,36 EUR.
Nakoľko právny zástupca žalobcu je registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty, za úkony právnych služieb a režijný paušál súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. ním uplatnenú 20% daň z pridanej hodnoty z hodnoty úkonov právnych služieb vo výške 39,01 EUR (20 % zo sumy 195,06 EUR) a zo sumy režijných paušálov vo výške 5,07 EUR (20 % zo sumy 25,36 EUR).
Celkové trovy právneho zastupovania a tým aj trovy tohto konania predstavovali sumu 264,50 EUR (t.j. hodnota úkonov právnych služieb : 195,06 EUR + DPH z tejto hodnoty: 39,01 EUR + hodnota režijných paušálov: 25,36 EUR + DPH z tejto hodnoty: 5,07 EUR).
Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právnej zástupkyne žalobcu, ktorý v zmysle § 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného na úhradu týchto trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).