Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-302-2016.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Subarea
23Co/302/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: E. P., bytom J. XX, J., zastúpená: JUDr. Jana Kaplanová, advokátka, so sídlom Nám. 1. mája 14, Piešťany, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. mája 2016 č. k. 15C/73/2016-13, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa s a m e n í tak, že zamestnávateľ žalobkyne -Základná škola Mojmírova, so sídlom v Piešťanoch, Mojmírova ulica 98/30 je povinná zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 27.05.2008, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100009320 uzavretej 27.05.2008 medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti svojmu zamestnávateľovi, aby jej zo mzdy nestrhával zrážky v prospech žalovaného.
Uznesenie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 74 ods.1, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), skutkovo tým, že žalobkyňa dňa 21.05.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100009320, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 33.000,- Sk, ktorý mala splatiť v 48 splátkach po 1.854,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Dňa 30.06.2015 jej zamestnávateľ (Základná škola, Mojmírova 98, Piešťany) oznámil, že jej bude vykonávať zrážky zo mzdy na základe uvedenej dohody. Dňa 04.06.2015 oznámila žalobkyňa svojmu zamestnávateľovi, že so zrážkami nesúhlasí, pretože dohodu o zrážkach považuje za neplatnú. I napriek tomu jej zamestnávateľ od 06.05.2015 začal vykonávať zrážky zo mzdy vo výške 61,71 eur mesačne. Zamestnávateľ sa odvolával na list od žalovaného (veriteľa) zo dňa 27.05.2015, ktorý splnomocnil na vymáhanie pohľadávky spoločnosť ANACO, s.r.o. vo výške 6.119 eur. Žalobkyňa konštatovala, že si nie je vedomá výšky tejto pohľadávky, keďže o takú sumu nikdy nežiadala, preto neuznáva oprávnenosť tejto požiadavky. Dodala, že žalovaný vymáhal spornú pohľadávku aj cestou súdneho exekútora, avšak jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdom zamietnutá. Žalobkyňa poukazujúc na § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, vyjadrila názor, že úverová zmluva č. 8100009320 zo dňa 21.05.2008 je takto postihnutá neplatnosťou v základných náležitostiach úverovej zmluvy. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že dňa 27.05.2008 (kedy došlo k podpisu zmluvy druhou zmluvnou stranou) bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8100009320 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Z jej obsahu súd zistil, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru vo výške 1.493,73 eur (45.000,- Sk), pričom jej bol schválený úver vo výške 1.095,40 eur (33.000,- Sk), ktorý mal byť splatený v 48 splátkach v sume 61,54 eur (1.854,-
Sk); celková zmluvná odmena predstavovala sumu 1.866,56 eur (56.232,- Sk), zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 977,46 eur (29.447,- Sk), ročná percentuálna miera nákladov bola vyjadrená mierou 73,75 %, ročná úroková sadzba mierou 87,96 %. Dňa 27.10.2014 bola žalovaným udelená plná moc pre spoločnosťou ANACO, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, na vymáhanie všetkých pohľadávok po lehote splatnosti voči dlžníkom žalovaného podľa odovzdaných podkladov.
Listom zo dňa 30.06.2015 Základná škola, Mojmírova ulica 98, Piešťany oznámila žalobkyni začatie vykonávania zrážok zo mzdy počnúc júnom 2015 s dovetkom, že základnej škole ako zamestnávateľovi nebolo doručené rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Dôvodom tohto postupu bola žiadosť spoločnosti ANACO, s.r.o. zo dňa 27.05.2015 adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100009320; splatná pohľadávky bola vyčíslená v sume 6.119,31 eur, výška pôvodnej mesačnej platby 61,71 eur. Listom zo dňa 04.06.2015 navrhovateľka oznámila svojmu zamestnávateľovi, že so zrážkami zo mzdy nesúhlasí, a to z dôvodu, že predmetnú dohodu o zrážkach považuje za neplatnú.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne rozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Z povahy inštitútu predbežného opatrenia ako dočasného procesného prostriedku úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi vyplýva nevyhnutnosť následnej úpravy ich právneho pomeru s konečnou platnosťou vydaním rozhodnutia v konaní vo veci samej. Jednou zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je preto vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Absencia vecnej súvislosti zakladá dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - v takomto prípade nech by súd rozhodol vo veci samej akokoľvek, nemalo by to dopad na právne pomery, ktorých dočasnej úpravy sa navrhovateľ predbežného opatrenia domáha. Práve v dôsledku uvedených konzekvencií zákonodarca ust. § 75 ods. 2 veta druhá O.s.p. ukladá navrhovateľovi povinnosť v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ozrejmiť, čoho sa mieni domáhať vo veci samej.
Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj ostatným obsahom súdneho spisu dospel súd k záveru, že vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej v tomto prípade nie je daná. Hoci žalobkyňa presne nevymedzila, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, z obsahu jej podaní (z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako i jeho doplnenia) je zrejmé, že účinky navrhovaného predbežného opatrenia viaže na zdôvodnenie zrážanej čiastky vyčíslenej v sume 6.119,31 eur, majúcej predstavovať neuhradené záväzky žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Na základe uvedeného tak možno dôvodne usudzovať, že konanie vo veci samej, ktoré by bolo v budúcnosti prípadne začaté na návrh žalobkyne (doposiaľ si žalobkyňa takýto návrh nepodala), by smerovalo k uloženiu povinnosti žalovanému zdôvodniť výšku pohľadávky, za účelom splatenia ktorej sú vykonávané zrážky. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia v navrhovanom znení by sa nedosiahol účel inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je dočasne upraviť pomery účastníkov, ktoré s konečnou platnosťou majú byť riešené rozhodnutím vo veci samej, pretože v prípade, ak by aj súd návrhu vo veci samej (s predmetom vyplývajúcim z obsahu podaní žalobkyne) vyhovel a žalovaný by si uloženú povinnosť zdôvodniť výšku uplatňovanej pohľadávky splnil, neznamená to, že žalobkyňa by aj naďalej nespochybňovala opodstatnenosť jednotlivých zložiek pohľadávky; v lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej by však účinky predbežného opatrenia zo zákona (§ 77 ods. 1 písm. c) O.s.p.) zanikli a zamestnávateľ by mohol naďalej vykonávať zrážky zo mzdy za účelom splatenie pohľadávky, ktorú by však žalobkyňa aj naďalej neuznávala. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že i v prípade úspechu žalobkyne v konaní o nariadenie predbežného opatrenia a v konaní vo veci samej by účinky týchto rozhodnutí na seba nenadväzovali a vzájomne nesúviseli. Keďže v danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a konaním vo veci samej, súd uzavrel, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť.
Je na navrhovateľovi predbežného opatrenia, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu naliehavá, akútna potreba poskytnúť ochranu prostriedkami procesného práva. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali naliehavosť potreby súdnej ingerencie do právneho pomeru účastníkov. V prvom rade žalobkyňa netvrdila a ani neosvedčila, že by sa v predmetnej veci pred podaním návrhu obrátila na žalovaného, ktorý by jej žiadosť o zdôvodnenie výšky zrážanej sumy odmietol akceptovať. Z obsahu podaní žalobkyne a predložených listinných dôkazov síce vyplýva, že žalobkyňa spochybňuje platnosť dohody o zrážkach a platnosť niektorých ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere, avšak ani v tejto súvislosti žiadnym spôsobom neosvedčila, že by sa neplatnosti domáhala voči žalovanému a to či už priamo, alebo súdnou cestou. V ďalšom súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak by sa aj napokon preukázalo, že zrážky zo mzdy boli (či už v celom rozsahu, alebo len čiastočne) vykonávané bez právneho dôvodu, žalobkyňa má právo domáhať sa z tohto titulu vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného; také okolnosti, ktoré by znamenali ohrozenie sociálneho postavenia žalobkyne v dôsledku pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy, neboli tvrdené. Na základe uvedeného súd uzavrel, že ani v tomto smere neboli dané podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podaním zo dňa 21.03.2016 sa žalobkyňa obrátila ako fyzická osoba na súd o nariadenie predbežného opatrenia pre jej zamestnávateľa, Základnú školu Mojmírova so sídlom v Piešťanoch, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Ako právny dôvod žalobkyňa uviedla a doložila dôkaz na základe ktorého spoločnosť Profit credit Slovakia s.r.o. má za to, že môže vymáhať dlh a vymáha dlh. Žalobkyňa označila aj rozhodnutie, ktorým ten istý súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobkyňa sa domnieva, že z listín, ktoré boli súdu doručené, vyplýva súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a návrhom vo veci samej, preto nesúhlasí s tým, že by súd oprávnene vyzval žalobkyňu na to, aby odstránila vady podania zo dňa 21.3.2016. Zo samotného textu tlačiva, ktoré žalobkyňa do spisu doložila označeného ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru nevyplýva, že sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v nejakej lehote. Zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti a to, že veriteľ sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver. Chýba záväzok veriteľa, že poskytne finančné prostriedky do určitej sumy a nie je v nej záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, ktorý jej tiež podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podľa názoru žalobkyne je zmluva o úvere absolútne neplatným právnym úkonom. Existuje len žiadosť o poskytnutie úveru a oznámenie o schválení úveru. Neplatná je rozhodcovská zmluva, o ktorej sa hovorí na druhej, nepodpísanej nečitateľnej strane tlačiva a to nie len pre absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, kde absentujú podstatné náležitosti, ale aj z dôvodu, že ide o nekalú podmienku ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, pretože odporuje dobrým mravom. Neplatná je rovnako dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy a má zabezpečovať hlavný záväzok, záväzok z úverovej zmluvy, ktorý neexistuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom vyznačujúci sa existenciou akcesiority. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Z predloženej listiny všetky tieto skutočnosti vyplývajú. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že jej žiadne finančné prostriedky žalovaný neposkytol a nikdy jej nevyplatil sumu 33 000,- Sk (1.095,40 eura). V roku 2008 ani v nasledujúcich rokoch žalobkyňa žiadnu splátku z tohto dôvodu dobrovoľne neplatila. Ak by jej aj žalovaný peniaze vyplatil a žalobkyňa by neplatila splátky, celý úver by sa stal splatný a od roku 2008 by začala plynúť premlčacia lehota, ktorá by už dávno uplynula a dlh žalobkyne by bol premlčaný. Zamestnávateľ žalobkyne začal v roku 2015 vykonávať zrážky zo mzdy a v každom mesiaci jej bez právneho dôvodu zrazil zrážku 61,71 eura a to len na základe listu od zástupcu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobkyňa mu dlhuje sumu 6.119,31 eura a bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa považuje za zneužitie dohody o zrážkach zo mzdy na jej úkor a čakala, že okrem uznesenia, ktoré súd vydal 01.04.2015 bude súd postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby ochrana práv žalobkyne bola účinná a tak, že žalobkyni súd zrozumiteľne poskytne poučenie o jej procesných právach a nielen o procesných povinnostiach. Žalobkyňa nebola pôvodne zastúpená advokátom, preto sa domnieva, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. V doplnenom podaní doručenom súdu 15.04.2016 žalobkyňa uviedla, že úverovú zmluvu považuje za neplatnú, preto sa domnieva, že vymedzila obsah konania vo veci samej.
Žalobkyňa pripojila k odvolaniu návrh na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 27.05.2008, ktorý podala na Okresnom súde Piešťany 25.5.2016. Žalobkyňa tým osvedčila danosť práva a existenciu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby súd návrhu žalobkyne vyhovel a zamestnávateľovi žalobkyne, Základnej škole Mojmírova, so sídlom Mojmírova 98/30, Piešťany uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.05.2008.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha (návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany 25.05.2016) určenia neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100009320 zo dňa 27.05.2008, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej žalovaný odvodzuje svoje právo na to, aby mu žalobkyňa zaplatila nárok zo zmluvy o úvere v celkovej výške 6.119,31 eura. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojila žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 27.05.2008, podľa ktorej požiadala žalovaného o úver 45.000,- Sk. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej žiadanú sumu neposkytol a ak by jej aj nejakú sumu poskytol, jeho pohľadávka je premlčaná. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti svojmu zamestnávateľovi, aby jej neboli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že žalovanému nie je dlžná žiadnu sumu peňazí a je ohrozené právo žalobkyne na odmenu za vykonanú prácu a na uspokojovanie jej základných životných potrieb. Navrhovateľka k návrhu pripojila originál žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.05.2008, oznámenie zamestnávateľa žalobkyne o začatí vykonávania zrážok zo mzdy zo dňa 30.06.2015 a list žalovaného (jeho splnomocneného zástupcu), ktorým žiada zamestnávateľa žalobkyne, aby boli žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy 61,71 eura na zaplatenie dlhu 6.119,31 eura.
Podľa § 102 ods.1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
V zmysle § 76 ods. 2 predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi len vtedy, ak to možné od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vyššie citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady podľa ktorej povinnosti podľa § 76 ods. 1 O.s.p. možno ukladať len účastníkovi konania. Citované ustanovenie pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať, pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť inak.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.
Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v podstate z dôvodu, že síce uviedla, že žalovanému nie je dlžná sumu, ktorej zaplatenia sa domáha na základe dohody o zrážkach zo mzdy, z tohto však nebolo možné vyvodiť, akého nároku sa mieni domáhať vo veci samej. Medzi návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej musí byť určitý vzťah, čo žalobkyňa v danej veci nepreukázala. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa vytýkaný nedostatok súdom prvého stupňa odstránila, v odvolaní uviedla, akého nároku sa domáha vo veci samej a podanú žalobu vo veci samej pripojila k odvolaniu.
V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).
Osobitné ustanovenie o neprípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 01.05.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.
Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že nebankové subjekty (vrátane žalovaného) často poskytujú občanom spotrebiteľské úvery a pri tom striktne nedodržiavajú ustanovenia zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Ani v tomto prípade nemožno vylúčiť, že žalobkyňou označená zmluva o úvere zo dňa 27.05.2008 uzavretá medzi účastníkmi obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto by mohli byť jej časti neplatné (čo súd skúma ex offo), alebo existuje predpoklad, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyne vo veci samej, v dôsledku čoho je potrebné poskytnúť žalobkyni, ako spotrebiteľovi ochranu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.05.2008 je absolútne neplatná (resp. obsahuje zmluvné dojednania, ktoré by boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto by boli neplatnými), bolo nevyhnutné zo strany žalobkyne podať návrh na začatie konania vo veci samej, čo urobila a dňa 25.05.2016 podala žalobu o neplatnosť právneho úkonu na Okresný súd Piešťany. Súd vykoná dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotí. Úspešnosť uplatnenia práv žalobkyne s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania doposiaľ vylúčená.
Listinnými dôkazmi založenými v spise, dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením žalobkyne, že od júna 2015 jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy bolo osvedčené, že zamestnávateľovi žalobkyne bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy a zrážky zo mzdy žalobkyne sa realizujú. Z obsahu listu žalovaného resp. jeho zástupcu zo dňa 27.05.2015 adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne nie je vôbec zrejmé, ako vypočítal svoju pohľadávku voči žalobkyni v celkovej sume 6.119,31 eura a v liste udáva číslo žiadosti o poskytnutie úveru zo strany žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 1.493,73 eura, t.j. žiada zaplatiť niekoľkonásobne vyššiu sumu, o ktorú ho žalobkyňa žiadala. Navyše žalobkyňa popiera, že jej žalovaný žiadanú sumu poskytol. Z uvedeného potom vyplýva, že nejde o neprimeraný zásah do práv žalovaného. Pokiaľ bude žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná a súd sa prikloní k argumentácii žalobkyne (čo nie je predbežne vylúčené), na strane žalovaného by dochádzalo k vzniku (možného) bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné prípadnému vzniku, resp. navyšovaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude nariadené zamestnávateľovi žalobkyne ako tretej osobe (v zmysle citovaného § 76 ods. 2 O.s.p.), od ktorého to možno spravodlivo požadovať, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R 47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto predbežného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery. Žalovanému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že za obdobie od júna 2015 mu už bola uhradených minimálne 12 splátok úveru. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za nariadené predbežné opatrenie zodpovedá žalobkyňa (pretože podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia) a v prípade, ak bude v konaní vo veci samej neúspešná a súd na dôvody neplatnosti zmluvy v návrhu vo veci samej neprihliadne, žalobkyňa bude s platením peňažného dlhu v omeškaní a žalovanému vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania (sankcií).
Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a potreba ochrany práv žalobkyne je daná.
Z hore uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 3 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (predbežné opatrenie nie je možné zrušiť a vrátiť na nové konanie).
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.