Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-163-2022.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/163/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. septembra XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 3. júna 2022, č. k. 5PP/92/2022-43, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. augusta 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 67 ods. 1 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2009, sp. zn. 3T/70/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2011, sp. zn. 6To/100/2009.
Okresný súd k formálnej podmienke, t. j. k vykonaniu potrebnej časti z uloženého trestu odňatia slobody uviedol, že odsúdený túto podmienku splnil.
K prvej materiálnej podmienke, t. j. že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie okresný súd uviedol, že túto podmienku je možné vyhodnotiť ako čiastočne splnenú a poukázal na obsah hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že počas výkonu trestu nebolo správanie a vystupovanie odsúdeného vždy na požadovanej úrovni. V adaptačnej fáze sa u neho vyskytlo porušenie ústavného poriadku, keď prechovával nepovolenú vec, porušil ústrojovú disciplínu, spal v nepovolenom čase a požil návykovú látku, pričom po vhodnej intervencii pedagogického personálu sa jeho správanie a vystupovanie stabilizovalo a už dlhodobo je na požadovanej úrovni. Okresný súd ďalej uviedol, že z hodnotenia odsúdeného vyplýva aj to, že odsúdený príkazy a pokyny personálu plní bez pripomienok, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, disciplinárne bol odmenený dvadsaťjeden krát, disciplinárne tresty evidované nemá a od 18. septembra 2020 bol umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „A“, kde sa nachádza doposiaľ. Okresný súd ďalej uviedol, že resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá a odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní, pričom čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Okresný súd zdôraznil, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po splnení formálnej podmienky bez ohľadu na druhú materiálnu podmienku a to, či možno prognózovať, že odsúdený po tom, ako opustí brány väzenia bude viesť riadny život.
K druhej materiálne podmienke, t. j. že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život okresný súd uviedol, že táto nie je splnená. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Okresný súd vychádzal z tej skutočnosti, že vzhľadom na resocializačnú prognózu a obsah registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ deväť záznamov, je vysoká miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Z obsahu registra trestov vyplýva, že odsúdenému boli v prevažnej miere ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však nemali vplyv na zmenu správania odsúdeného a ďalšie páchanie trestnej činnosti. Okresný súd ďalej uviedol, že z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdenému boli uložené aj dva tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu, pričom v jednom prípade sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil a v druhom prípade mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého došlo k podmienečnému prepusteniu a osvedčeniu sa v skúšobnej dobe. Odsúdený bol doposiaľ trestaný šesťkrát za majetkovú trestnú činnosť a trikrát za drogovú trestnú činnosť. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12. mája 2009, sp. zn. 3T/70/2008 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov. Okresný súd zdôraznil, že odsúdený napriek početnému množstvu uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody nebol motivovaný k tomu, aby viedol riadny život, poučil sa z predchádzajúcej trestnej činnosti a neporušoval zákony. Okresný súd z bezprostredného výsluchu odsúdeného na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že u odsúdeného absentuje sebakritický postoj k páchanej trestnej činnosti, odsúdený svoje konanie na verejnom zasadnutí bagatelizoval tvrdením, že si odpykáva desaťročný trest za prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu, pričom v iných krajinách Európskej únie by za takýto čin nedostal ani jeden rok. U odsúdeného bolo už dvakrát rozhodované o žiadosti o podmienečné prepustenie, avšak v obidvoch prípadoch bola žiadosť odsúdeného zamietnutá. Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie má okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že odsúdený nesplnil všetky zákonom stanovené podmienky na podmienečné prepustenie a u odsúdeného výkon trestu odňatia slobody plní len čiastočne svoj účel, a preto jeho návrh zamietol.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený sťažnosť zahlásil, ktorú následne aj písomne odôvodnil. Odsúdený v odôvodnení sťažnosti uviedol, že k porušeniam ústavného poriadku z jeho strany došlo v adaptačnej fáze výkonu trestu na samom jeho začiatku, čo napokon vyplynulo aj z jeho hodnotenia. Odsúdený preto namieta, že pokiaľ okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že odsúdený prvú materiálnu podmienku spĺňa len čiastočne, potom jej splnenie vyhodnotil nesprávne, pretože ku všetkým porušeniam ústavného poriadku došlo ešte v roku 2008 a odvtedy bol dvadsaťjeden krát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený ďalej uviedol, že je umiestnený na oddiele s diferenciačnou skupinou „A“, pričom ide o jediný nepriamo strážený oddiel riadený samosprávou odsúdených pre stredný stupeň stráženia na Slovensku, pričom aj táto skutočnosť potvrdzuje, že preukazuje polepšenie. K nesplneniu druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdený uviedol, že plne chápe, že vzhľadom na jeho trestnú minulosť je ťažké nadobudnúť predpoklad, že po prepustení na slobodu bude viesť riadny život, avšak len samotná predstava návratu do výkonu trestu je pre neho neprijateľná. Odsúdený ďalej uviedol, že po dlhoročnom výkone trestu odňatia slobody v mnohom dospel a na život a jeho hodnoty sa pozerá inak v porovnaní s vekom, v ktorom sa dopúšťal trestnej činnosti. Podľa odsúdeného okresný súd pri svojom rozhodovaní opomenul skutočnosť, že zostatok jeho trestu oproti jeho časti, ktorú doposiaľ vykonal je zanedbateľný, a preto z jeho pohľadu by podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo ešte viac motivujúce k vedeniu riadneho života na slobode.
Odsúdený ďalej uviedol, že podľa aktuálnej judikatúry ústavného súdu v prípade zamietnutia žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musí súd v svojom rozhodnutí uviesť, akým konkrétnym
spôsobom sa má odsúdený správať, aby preukázal polepšenie a aby od neho bolo možné očakávať, že povedie riadny život, tak, aby mal vyššiu šancu pri prejednávaní svojej ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie, teda každé zamietavé rozhodnutie súdu by malo obsahovať pre odsúdeného krátky návod, aké zmeny sa od neho očakávajú. Odsúdený ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky z 29. septembra 2021, sp. zn. III. ÚS 1873/21, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za situácie, keď odsúdený vyvinul značné úsilie, aby bol účel trestu naplnený, môže mať naopak veľmi negatívne dôsledky na jeho resocializačný proces a začlenenie sa do spoločnosti. Odsúdený ďalej uviedol, že záver okresného súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky považuje za nepreskúmateľný, pretože podľa aktuálnej judikatúry trestnú minulosť odsúdeného nie je možné hodnotiť mechanicky, teda sledovať len počty minulých odsúdení a nevyužitých šancí podmienečného prepustenia.
Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu, podľa ktorej mal odsúdený svojím vyjadrením na verejnom zasadnutí svoju trestnú činnosť bagatelizovať tým, že uviedol, že ktorejkoľvek inej krajine Európskej únie by za rovnaký delikt dostal maximálne ročný trest odňatia slobody odsúdený uviedol, že okresný súd jeho vyjadrenie nesprávne interpretoval. Odsúdený uviedol, že svojim vyjadrením chcel len poukázať na prebiehajúci proces novelizácie Trestného zákona ako aj na vyjadrenie prezidentky Slovenskej republiky, podľa ktorého užívateľ drog je viacej obeťou drogovej trestnej činnosti, ako jej páchateľom a drakonické tresty ukladané za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu sú v rozpore so spravodlivosťou.
Odsúdený preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil, prepustil ho na slobodu a stanovil mu primeranú skúšobnú dobu a prípadne aj ďalšie opatrenia, ktorým sa podrobí a využije šancu preukázať, že jeho ďalší život bude bezúhonný.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného poriadku Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.
Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2009, sp. zn. 3T/70/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2011, sp. zn. 6To/100/2009. Odsúdenému bol predmetný trest odňatia slobody uložený so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom odsúdený bol uznesením Okresného súdu Trnava z 9. augusta 2018, sp. zn. 34Nt/68/2018 na ďalší výkon uloženého trestu preradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že predpokladaný koniec trestu má mať odsúdený dňa 29. novembra 2023. Zo skráteného výpisu odsúdeného ďalej vyplýva, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody so započítaním doby väzby nepretržite od 12. decembra 2007, keď mu boli postupne nariadené výkony trestov odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 6T/15/2008 vo výmere 70 (sedemdesiat) mesiacov, ktorý trest odsúdený vykonal dňa 12. októbra 2013, ďalej v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 7T/152/2006 vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, ktorý trest odsúdený vykonal dňa 29. novembra 2013, pričom od 29. novembra 2013 odsúdený vykonáva trest odňatia slobody označený v bode 15.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody krajský súd uvádza, že jej splnenie okresný súd vyhodnotil správne, pretože odsúdený z postupne nariadených trestov odňatia slobody vykonal ich pomernú časť, teda dve tretiny (v trestných veciach Okresného súdu Trnava vedených pod sp. zn. 6T/15/2008 a sp. zn. 7T/152/2006 ), resp. tri štvrtiny (v prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2009, sp. zn. 3T/70/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2011, sp. zn. 6To/100/2009).
Vo vzťahu k prvej materiálnej podmienke na možnosť podmienečného prepustenia krajský súd zastáva názor, že okresný súd záver o jej splnení neustálil správne. Krajský súd uvádza, že nie každý aspekt chovania či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže príkladmo nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnota z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený žiadajúci o podmienečné prepustenie by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo, alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov.
Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom
prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa choval opačným spôsobom, súd také chovanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Skoršie porušenie povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa odsúdený nepolepšil. Pokiaľ však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho počtu disciplinárnych odmien. Hoci vysoký počet odmien nepochybne značí, že odsúdený plní svoje povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne chovanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované.
Okresný súd pri prvej materiálnej podmienke poukázal na hodnotenie ústavu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že počas výkonu trestu nebolo správanie a vystupovanie odsúdeného vždy na požadovanej úrovni, pretože v adaptačnej fáze sa u neho vyskytlo porušenie ústavného poriadku, keď prechovával nepovolenú vec, porušil ústrojovú disciplínu, spal v nepovolenom čase a požil návykovú látku, pričom po vhodnej intervencii pedagogického personálu sa jeho správanie a vystupovanie stabilizovalo a už dlhodobo je na požadovanej úrovni. Okresný súd svoj záver o splnení prvej materiálnej podmienky len čiastočne v napadnutom uznesení bližšie neodôvodnil, pretože len mechanicky poukázal na hodnotenie riaditeľa ústavu. Z hodnotenia riaditeľa ústavu však vyplýva, že záver o čiastočnom splnení podmienok na podmienečné prepustenie vychádza len z konštatovania o čiastočnom plnení stanovených cieľov programu zaobchádzania, ktoré sa opiera iba o výskyt porušení ústavného poriadku. Ako však správne argumentuje odsúdený, tieto sa vyskytli len v adaptačnej fáze výkonu trestu odňatia slobody a správanie sa odsúdeného je dlhodobo na požadovanej úrovni. Dodržiavanie ústavného poriadku, dlhodobé zaradenie do pracovného procesu a v neposlednom čase aj počet disciplinárnych odmien preto podľa názoru krajského súdu svedčia o preukázaní polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k nesplneniu druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody krajský súd uvádza, že záver okresného súdu o jej nesplnení považuje za správny.
Krajský súd uvádza, že vo vzťahu k dôvodnosti očakávania riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je všeobecne relevantným pre posúdenie prognózy riadneho vedenia života aj faktor trestnej minulosti odsúdeného, hoci prognóza vedenia riadneho života sa vzťahuje k budúcnosti, preto na jej nedostatok nie je možné usudzovať výlučne na základe minulého chovania odsúdeného. Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje tiež dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Zohľadniť je potrebné aj ďalšie, najmä aktuálne poznatky k osobe odsúdeného, stavu jeho nápravy a prostredie, v ktorom by sa odsúdený ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu a zaoberať sa tiež okolnosťami spáchanej trestnej činnosti pri zameraní sa na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného.
Krajský súd uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že v odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný. U odsúdeného je pritom významný nielen počet odsúdení, ale aj ich časové súvislosti. Odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Trnava z 21. júna 2007, sp. zn. 7T/80/2007, právoplatným dňa 21. júna 2007 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pričom v drogovej trestnej činnosti pokračoval aj po predmetnom odsúdení, keď bol rozsudkom Okresného súdu Trnava z 12. mája 2009, sp. zn. 3T/70/2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. júna 2011, sp. zn. 6To/100/2009 uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Odsúdený pritom uvedené trestné činy spáchal po jeho predchádzajúcom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, keď bol dňa 18. januára 2005 z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 1PP/109/2004.
Vo vzťahu k argumentácii odsúdeného, že v prípade zamietnutia žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody musí súd v svojom rozhodnutí uviesť, akým konkrétnym spôsobom sa má odsúdený správať, aby preukázal polepšenie a aby od neho bolo možné očakávať, že povedie riadny život, tak, aby mal vyššiu šancu pri prejednávaní svojej ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie, a teda že každé zamietavé rozhodnutie súdu by malo obsahovať pre odsúdeného krátky návod, aké zmeny sa od neho očakávajú krajský súd uvádza, že takúto judikatúru ústavného súdu nemožno vykladať v tom zmysle, že odsúdený musí byť v konečnom dôsledku z výkonu trestu odňatia slobody za každých okolností podmienečne prepustený. Odsúdený totiž nemá právny nárok na podmienečné prepustenie, ale nárok na prejednanie jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Pokiaľ ide o argumentáciu odsúdeného, že zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za situácie, keď odsúdený vyvinul značné úsilie, aby bol účel trestu naplnený, môže mať naopak veľmi negatívne dôsledky na jeho resocializačný proces a začlenenie sa do spoločnosti krajský súd uvádza, že prípadné nesprávne vyhovenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie môže na ostatných odsúdených pôsobiť demoralizujúco a v konečnom dôsledku narušiť ich resocializačný proces, pokiaľ budú vidieť, že je tu šanca vykonať len časť uloženého trestu bez toho, aby bol naplnený jeho účel.
Krajský súd ďalej poukazuje na to, že v čase podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody mal odsúdený v odpise registra trestov vykázané tri záznamy a následne sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, ktorej závažnosť sa len stupňovala. Za takýchto okolností preto krajský súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného je tak vysoké, že nie je možné zodpovedne dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Krajský súd preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého trestu odňatia slobody a okresný súd rozhodol správne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie či zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.